Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Profesionálny športovec Dominik žije pomerne minimalisticky. Namiesto auta, nového telefónu či drahých večerí radšej buduje kapitál, ktorý mu má v budúcnosti priniesť finančnú slobodu.
25-ročný Dominik na svojom Instagrame zverejnil video, v ktorom ukázal svoj bežný život. Spí na matraci na zemi, nemá auto, telefón nemení každý rok a peniaze, ktoré by iní minuli na veci či zážitky, radšej investuje.
V komentároch sa rýchlo objavili ľudia, ktorí mu vyčítali, že si ako mladý chalan nič nedopraje a žije smutný život. Niektorí mu dokonca odkázali, že môže mať síce peniaze, ale žiadne spomienky, veď zajtra ho môže zraziť električka.
V tomto článku si prečítaš:
Koľko mesačne investuje.
S akou sumou začínal.
Kde býva a koľko platí za nájom.
Zvažuje kúpu investičnej nehnuteľnosti?
Čo si všíma na mladých chalanoch, ktorých trénuje.
On to však vidí úplne inak. Nejde podľa neho o šetrenie za každú cenu ani o to, aby si v mladosti nič neužil. Skôr si vedome vybral, za čo chce svoje peniaze míňať a čo mu za ne nestojí. Zvyšok sa snaží odkladať a investovať s horizontom 20 až 30 rokov.
„Chcel by som mať hlavne slobodu. Nechcem byť v šesťdesiatke odkázaný na to, že musím chodiť do práce, aby som si mohol dovoliť normálne žiť. Keď budem mať dostatočne veľký kapitál, chcem mať možnosť rozhodnúť sa, či budem pracovať, na čom budem pracovať a koľko času tomu budem venovať,“ hovorí.
Dominik je kalistenik, zameriava sa na cvičenie s vlastnou telesnou váhou. Športu obetoval veľkú časť mladosti, namiesto typického vysokoškolského života trénoval a postupne si budoval kariéru. Práve šport mu však priniesol aj veci, ktoré dnes považuje za oveľa cennejšie než peniaze: cestovanie, kontakty, lepšiu angličtinu, prácu aj nové príležitosti.
Prvé zahraničné súťaže si pritom musel financovať sám. Na majstrovstvá sveta v Moskve v roku 2019 si dokonca cez sociálne siete vyzbieral približne 500 eur od ľudí, aby mohol cestovať. Neskôr sa mu vďaka úspechom a kontaktom otvorili možnosti, vďaka ktorým už dnes na mnohé cesty dostáva finančnú podporu.
Čo by si odkázal ľuďom, ktorí ti pod videom písali, že si neužívaš život?
Ja si nemyslím, že keď míňam peniaze, tak si tým automaticky užívam život. Ja mám rád úplne iné veci. Baví ma šport, turistika, ísť niekam do prírody, zapáliť si večer oheň, pozerať na západ slnka, rozprávať sa s ľuďmi, ísť na dobrú kávu.
A toto sú veci, ktoré ma často nestoja skoro nič. Preto nemám pocit, že by som si niečo odopieral. Len som zistil, čo ma v živote reálne robí šťastným.
Ako si vlastne tieto komentáre vnímal? Bral si ich vážne, alebo ťa skôr pobavili?
Skôr ma to pobavilo. Myslím si, že veľa ľudí si pozrelo len krátku časť videa a z nej si vytvorilo vlastný obraz o mojom živote. Na druhej strane mi písali aj mladí ľudia, ktorí sa nad tým zamysleli a povedali mi, že vďaka tomu začali menej míňať na veci, ktoré vlastne nepotrebujú. A práve to ma potešilo najviac.
Ty však myslíš na to, že sa nechceš spoliehať na dôchodok...
Přidej se do Refresher Clubu
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Koľko mesačne investuje.
S akou sumou začínal.
Kde býva a koľko platí za nájom.
Zvažuje kúpu investičnej nehnuteľnosti?
Čo si všíma na mladých chalanoch, ktorých trénuje.
Ja by som určite nechcel čakať na štátny dôchodok. Keď si teraz tie peniaze odkladám a investujem ich s tým, že na ne najbližších 20 či 30 rokov nesiahnem, tak raz môžem byť v situácii, keď už nebudem musieť pracovať len preto, aby som si zarobil na život.
Neviem, akú konkrétnu sumu budem potrebovať, ale chcem si vytvoriť taký kapitál, ktorý mi túto slobodu umožní.
Zdroj: archív Dominika
Koľko zo svojho príjmu investuješ?
Dnes mám nastavené pravidelné investovanie približne 200 eur mesačne. Najviac investujem do indexových fondov, napríklad do fondov, ktoré kopírujú S&P 500. Páči sa mi na tom hlavne diverzifikácia, pretože nekupujem jednu konkrétnu firmu, ale vlastne podiel na stovkách veľkých amerických spoločností.
Nechcem každý deň sledovať, ktorá akcia práve rastie alebo klesá. Beriem to dlhodobo, pokojne na 20 či 30 rokov, takže krátkodobé výkyvy pre mňa nie sú až také podstatné.
Okrem toho si odkladám aj peniaze bokom, aby som mal finančnú rezervu alebo kapitál, keby sa objavila nejaká zaujímavá príležitosť.
S akou sumou si začínal?
Začínal som úplne malými sumami, myslím, že prvýkrát to bolo okolo 50 eur. Inšpirovalo ma video od Erika Meldíka, kde porovnával, čo sa stane, keď si človek kúpi napríklad iPhone, a čo keby rovnaké peniaze investoval do akcií Apple.
Vtedy mi to začalo dávať zmysel a povedal som si, že nechcem všetky peniaze len minúť. Postupne som si začal zisťovať viac informácií.
Na čom dnes vedome šetríš?
Určite napríklad na aute. Nemám potrebu vlastniť auto len preto, že ho má každý. Keď ho nepotrebujem, idem vlakom, bicyklom alebo MHD. Rovnako nechodím často do drahých reštaurácií, radšej si navarím.
Telefón mám pokojne tri-štyri roky, nepotrebujem každý rok nový model. A potom sú to také úplné maličkosti.
Veľa ľudí zaujala aj tvoja posteľ – teda skôr matrac na zemi. Prečo vlastne spíš na matraci?
Ten matrac mám na zemi hlavne preto, že som športovec a cvičím aj doma. Keď potrebujem priestor, jednoducho ho viem oprieť o stenu a mám voľnú celú izbu.
Zároveň bývam v prenajatom byte a často cestujem, takže mi nedáva veľký zmysel kupovať si veľkú posteľ a ďalší nábytok, ktorý by som potom riešil pri sťahovaní. Nie je to o tom, že by som si nemohol dovoliť posteľ alebo že by som si ju odopieral.
A na čom naopak odmietaš šetriť?
Napríklad na dobrej káve s človekom, od ktorého sa môžem niečo naučiť. Keď viem, že sa stretnem s niekým, kto má skúsenosti, kontakty alebo znalosti, ktoré môžu byť pre mňa hodnotné, tak mi je úplne jedno, či tá káva stojí päť alebo desať eur.
Nedávno som bol napríklad na káve s investorom, ktorý má portfólio v miliónoch. Strávili sme spolu možno hodinu či dve a ja som z toho získal informácie, ku ktorým by som sa inak dostával veľmi dlho.
Rovnako nemám problém investovať do techniky, keď ju reálne využívam. Napríklad do kamery alebo vecí, ktoré mi pomáhajú pri práci. Nejde mi o to, aby som minul čo najmenej peňazí. Skôr si vždy kladiem otázku, či mi to, za čo platím, niečo reálne prinesie.
Zdroj: archív Dominika
Ako to máš s bývaním? Kde bývaš a koľko ťa mesačne stojí?
Momentálne bývam s ďalšími dvoma ľuďmi v byte a vychádza ma to približne 200 eur mesačne vrátane energií. Ako doktorand by som mohol bývať aj na internáte, kde by som platil možno okolo 120 eur, ale tých 80 eur navyše mi za komfort stojí.
Mám tam viac priestoru, pokoj a lepšie podmienky na prácu aj regeneráciu. Takže ani pri bývaní nejdem úplne po najnižšej možnej cene. Skôr hľadám pomer medzi tým, koľko zaplatím a čo za to dostanem.
Premýšľaš aj nad vlastným bývaním alebo nehnuteľnosťou ako investíciou?
Áno, premýšľam nad tým, ale zatiaľ som sa nerozhodol, že do toho pôjdem. Skôr si zisťujem možnosti, napríklad či banky berú doktorandské štipendium ako príjem a za akých podmienok by som vôbec vedel dostať hypotéku.
Nehnuteľnosť môže byť zaujímavá investícia, ale nechcem sa do niečoho tlačiť len preto, že sa to považuje za správny krok.
Zatiaľ mi dáva väčší zmysel budovať si kapitál a sledovať, aké možnosti sa mi časom otvoria.
Čo bola zatiaľ tvoja najlepšia investícia?
Paradoxne to neboli akcie ani fondy, ale drevené bradlá za približne 35 eur. Keď som si ich kupoval, mal som na účte možno 50 až 70 eur, takže to vtedy pre mňa nebola úplne zanedbateľná suma.
Tie bradlá mi však umožnili oveľa lepšie trénovať. Postupne som sa cez šport dostal na majstrovstvá sveta, začal som cestovať, spoznal množstvo ľudí a otvorili sa mi ďalšie možnosti. Keď sa na to pozriem spätne, tých 35 eur mi prinieslo hodnotu, ktorú by som dnes ani nevedel vyčísliť.
Ako veľmi ti šport zmenil život?
Úplne zásadne. Vďaka nemu som sa dostal na miesta, kam by som sa inak možno nikdy nepozrel, cestoval som po svete, spoznal množstvo ľudí a zlepšil sa v angličtine.
Aj preto dnes peniaze nevnímam iba ako niečo, čo si mám odkladať na účet. Niekedy je oveľa väčšia investícia skúsenosť, človek, ktorého stretnem, alebo príležitosť, ktorá sa mi otvorí. Šport ma naučil, že keď do niečoho investujem čas a energiu, nemusí sa mi to vrátiť priamo v peniazoch.
Veľa šetríš, no zároveň rád cestuješ. Ako to ide dokopy?
Cestovanie mám rád, ale ani tam nepotrebujem míňať veľa peňazí, práve vďaka športu. Mal som napríklad možnosť zostať vo Vietname, kde som vedel žiť možno za 400 až 500 eur mesačne, bývať pri pláži a mať veľmi nízke náklady.
Po dvoch týždňoch som si však uvedomil, že to nie je to, čo ma robí šťastným. Chýbala mi rodina, kamaráti, ľudia okolo mňa a veci, na ktorých doma pracujem.
Aj preto je pre mňa ideálna dovolenka často úplne jednoduchá. Napríklad prejsť časť SNP, spať niekde v prírode, ísť na túru, zapáliť si večer oheň a pozerať na západ slnka. Na takej dovolenke miniem hlavne peniaze za jedlo, ale pritom si ju užijem možno viac ako niekde v luxusnom hoteli.
Keď sa pozrieš na mladých chalanov okolo seba, čo podľa teba najčastejšie robia s peniazmi, ktoré zarobia? A čo by si dnes urobil inak, keby si bol na ich mieste?
Vidím aj chalanov, ktorí celý týždeň pracujú a potom za jeden večer minú napríklad 100 eur na alkohole a zábave. Ja im ale nechcem hovoriť, že to robia zle. Každý si sám musí nájsť to, čo ho robí šťastným.
Ja som si len uvedomil, že keď tie peniaze nemusím minúť, radšej ich odložím alebo investujem. Nechcem niekomu hovoriť, aby si nikdy neužil večer s kamarátmi. Skôr by som chcel, aby sa mladí zamysleli nad tým, či peniaze míňajú preto, že to naozaj chcú, alebo len preto, že to robia všetci okolo nich.
Zdroj: archív Dominika
Ale ty aj mládež trénuješ, ako pristupujú k športu?
Mám pocit, že dnešné deti majú obrovské množstvo možností, ale zároveň ich veľa času trávia na telefónoch a v komfortnej zóne. Preto sme aj náš klub nazvali Beyond Comfort Zone. Chceme im ukázať, že môžu robiť aj niečo iné – cvičiť s vlastným telom, ísť na turistiku, skúsiť otužovanie alebo jednoducho tráviť čas aktívne.
Zároveň ma teší, keď vidím, že sa k nám deti vracajú a postupne sa zlepšujú. Nemusia z nich byť profesionálni športovci. Dôležité je, že získajú disciplínu, naučia sa prekonávať samých seba a zistia, že nie všetko v živote musí byť pohodlné.
