Audi A4 3.0 TDI quattro: Takmer rovnaká a napriek tomu úplne iná, citeľne lepšia (Test)

Automobilka Audi je jednou zo stálic v stále veľmi obľúbenej strednej triede, a to či už prvotne s modelom 80 alebo jeho priamým nástupcom z roku 1994, kedy sme spoznali prvýkrát zástupcu segmentu D už pod novým menom, čiže ako A4 (B5). Vyše dvadsať rokov na to, presnejšie v roku 2015 z Ingolstadtu vzišla v poradí piata, respektíve deviata generácia s kódovým označením B9, ktorá si svoju svetovú premiéru odkrútila na minuloročnom autosalóne vo Frankfurte. My sme však mali tú česť, a ako si možno pamätáte, s horúcou novinkou sme sa exkluzívne, teda v značnom predstihu, stretli už v júli, a to prostredníctvom slovenskej predpremiéry. Najnovšiu podobu vo všeobecnosti vôbec najúspešnejšieho Audi sme si tak pozreli na živo a zoznámili sa z jej hlavýnimi prednosťami. Tie sme si ale mohli medzičasom vyskúšať na vlastnej koži, nakoľko prednedávnom sme na test vyfasovali hneď najsilnejšiu možnú A4-ku, a to dokonca v prakticky najvyššej výbave. Čo to znamená v reále?

Exteriér

Áno, toto skutočne nie je len facelift, ale úplne nová generácia, i keď laická verejnosť by vás sveto svete presviedčala o opaku. Čudovať sa jej však nemôžeme, lebo aj najnovšie pokračovanie á-štvorky si zachováva dlhé desaťročia svoju charakteristickú základnú siluetu strechy, ktorá sa na oko vôbec nemení. Pravdu povediac, B9-ka vyzerá skutočne veľmi pekne, niet jej prakticky čo vytknúť - má perfektné proporcie a moderný look, pravdou ale je aj to, že na pohľad nijak špeciálne neohúri, keďže nejde o žiadnu dizajnovku, a teda žiadne dizajnové "výstrelky" či jedinečný šarm nečakajte. Práve naopak, zachováva si svoj tradičný a veľmi vyvážený, avšak miestami vskutku nudnejší a uniformnejši podtón. Ten je však neraz tým, čo z A4-ky robí atraktívny voz. Podotknúť pritom treba, že náš exemplár bol obohatený o štítky S-line, a teda okrem športovejšieho paketu nechýbali ani až 19" efektné disky, ktoré svojím skutočne nádherným dizajnom patrične prispeli k celkovo veľmi kladnému pohľadu na zovňajšok.

Niekoľko milimetrový veľkostný nárast si medzigeneračne možno nik nevšimne (+25 do dĺžky, +16 do šírky), na novo-vyvinutej platforme MLB Evo postavená staronová karoséria s rozmermi 4726 x 1842 x 1427 mmm ale naživo vystupuje o čosi štíhlejšie, pod čo sa v neposlednom rade podpísala skutočnosť, že novinka je v závislosti od motorizácie až o 120 kilogramov ľahšia. Najväčšou odlišnosťou sú nepochybné svetlomety. Po stranách opäť o čosi rozmernejšej a zároveň hranatejšej single-frame masky tak nájdeme vskutku zaujímavo tvarované svetlá s technológiou Matrix-LED (za príplatok). Tie ponúkajú všetky najmodernejšie vychytávky, pričom okrem toho, že svietia naozaj ukážkovo, na základe ich matricovej štruktúry možno neraz badať rozdielnosť v ich fungovaní - zatiaľ čo napríklad full-LED-ky od Mercedesu rozsvecujú lúč adaptívnych diaľkových svetiel postupne (v štýle odkrývania/posúvania akejsi clony z jedného lúča), v tomto prípade vodič na vlastné oči vidí sadu niekoľkých osobitných lúčov vychádzajúcich z jednotlivých časti svetla. Vo výsledku je ich účinok prakticky identický, čiže či už prisvecovanie alebo vyrezávanie protiidúcich vozidiel funguje na jednotku.

Športový paket sa premietol v atraktívnejšom prednom nárazníku s väčšímy otvormi, pričom zaujímavosťou sú okrúhle senzory/radary v jeho rohoch, ktoré monitorujú priestor pred vozidlom a neplnia teda funkciou hmloviek, ako by sa mohlo zdať. Práve profil vozidla je tou časťou, pri pohľade na ktorú si novu generáciu od tej predošlej pomýli aj trénované oko nejedného autčkára úplne ľahko, a to s veľkým prehľadom. Po stranách nájdeme prahy so športovejším tvarom a inak tomu nieje ani v prípade zadného nárazníka s plastovou aplikáciou naznačujúcou difúzor. LED-ky s efektnou grafikou nechýbajú, samozrejme za príplatok, ani v zadných, po novom o čosi užších a nižšie zasadených svetlometoch. Mimochodom, pekným efektom sú postupne sa rozsvecujúce smerovky, ktoré sú doménou najnovších kúskov z Ingolstadtu. Ako je tomu v prípade najnovších audín zvykom, dizajnéri aj u A4-ky vo všeobecnosti pomerne priostrili a vsadili na početné hrany, no a tie obzvlášť športovo ladenému paketu naozaj svedčia.

Interiér

Ak ste stále v tom, že sa bavíme len o faceliftovanej A4-ke, pohľad do vnútrajšku vás definitívne vyvedie z omylu. Od základov nová, horizontálne orientovaná, palubná doska nesúca sa v minimalistickom štýle a len hŕstkou tlačidiel dáva jasne najavo, že práve interiér je jednou z domén novinky. Najmä pri tmavej, teda vcelku fádnej konfigurácii sa miestami síce ani v tej najvyššej výbave nevyhnete pocitu, že sedíte vo Volkswagene (najmä ak sa upriamite na výduchy ventilácie tiahnúce sa cez celu šírku alá Passat či niektoré ovládače), kokpit vyzerá ale skutočne mimoriadne zaujímavo a moderne. Za ostatné roky citeľne došlo k skvalitneniu materiálov a celkového spracovania, nehovoriac o perfektnej ergonómii. Navyše, palubovka je pomerne úzka, čím je vodičový umožnený perfektný výhlaď z vozidla, a to aj cez A-stĺpiky, ktoré svojim naozaj úzkym profilom výhlad smerom šikmo vpred značne zlepšujú tiež.

Nepochybne, najväčším highlightom je príplatkový 12" digitálny štít pred vodičom, v jazyku Audi - Virtual Cockpit. Ten ponúka po vzore TT-čka a Q7-čky prostredie s kvalitnou grafikou, viacerými možnosťami zobrazovaní, animáciami či rozmerným náhľadom máp v rámci navigačného systému MMI plus s digitálnou mapou na pevnom disku. Paráda! Vypichnúť treba rozhodne aj športový multifunkčný 3-ramenný volant, no a v neposlednom rade panel s ovládaním 3-zónovej klimatizácie, ktorý funguje na princípe dvojice otočných ovládačov s integrovaným displejom uprostred a tlačidlami, ktoré reagujú nielen na stlačenie, ale aj dotyk. Naopak, niektoré prítomné tlačidlá svojím tvarom a "hlučnejším" tónom pri ich použití nezaprú koncernovú príbuznosť. Uprostred palubovky sa vztyčuje aj 8,3" farebný displej multimediálneho systému, ktorý ale za prítomnosti oných digitálnych budíkov neraz vlastne ani nepotrebujete. Zo stredového tunela vystupuje možno až zbytočne masívna páka automatickej prevodovky, na druhú stranu, neraz ale padne vhod ako opierka na ruku. Ďalšia trefná vecička sa však skrýva tesne za ňou - pod lakťovou opierkou sa totiž nachádza bezdrôtová nabíjačka pre smartfóny.

Dalším pochvalným detailom je ambientné podsvietenie, ktoré síce v noci svojim početným použitím možno až príliš kade-tade rozsvecuje interiér, plní však aj bezpečnostnú funkciu - v prípade, že sa nachádza vozidlo v mŕtvom uhle, a vy sa rozhodnete otvoriť dvere, respektíve počas jazdy predbiehať, príslušný ledkový pás sa rozbliká a upozorní na možné nebezpečenstvo. Športové S-linové sedadlá s výborným bočným vedením si chválu zaslúžia tiež. Okrem toho, nová A4-ka relatívne prekvapila aj miestom v zadu. Passat, či nedajbože Superb to pochopiteľne nie je, no vzadu si v pohode sadnú aj vyššie postavy - nohy sa zmestia s prehľadom (o čosi viac miesta ako v 3-ke či C-čku), hlava rovnako, limitom je ale dodatočné strešné okno, ktoré priestor nad hlavou značne znižuje. Kufor ponúka posádke pre batožinu priestor o veľkosti 480 litrov. 

Pokiaľ ide o ďalšiu príplatkovú výbavu, tej bolo prítomnej až až, spomeniem teda napríklad - head-up dispej, 360-stupňová kamera (žiaľ zadná sa neschováva, preto sa rýchlo zašpiní), parkovací asistent, adaptívny tempomat, bezkľúčový prístup a štartovanie či zvukový systém Bang & Olufsen s až 19 reproduktormi. Zaujímavosťou pritom je aj prítomná funkciu "autopilota" - držania v pruhoch, ktorú je možné po vzore koncernových vozidiel aktivovať kedykoľvek pokiaľ sú viditeľné čiary, čiže aj v meste, kde veľmi význam ale nemá, navyše niekedy tam má skôr opačný efekt - ak chcete svojvoľne opustiť pruh, neraz cítite odpor od volantu.

Motor & Jazda

Posledné roky sa pomaly ale isto začínajú vytrácať šesťvalcové agregáty z vozidiel strednej triedy, našťastie, prémiových značiek sa to netýká, ba čo viac, v prípade Audi dokonca ani dieselových jednotiek. Naša testovačka bola totiž osadená V6-kou 3.0 TDI v druhej, teda silnejšej výkonnostnej verzii, ktorá zastupuje nielen najsilnejší naftový ale vôbec najvýkonnejší motor ponúkaný v klasickej A4-ke, keďže väčším potenciálom disponuje až S4-ka, resp. budúca RS4-ka. Konkrétne sa bavíme v rovine skutočne nadpriemerných 200 kW / 272 koní, a to za prítomnosti masívneho krútiaceho momentu až 600 N.m. Ak si predstavíte silný šesťvalec, ktorý poznáme z novej Q7-čky v 1660-kilogramovom aute s ikonickým pohonom quattro, asi nikoho neprekvapí, že takéto, v podstate civilné a "nešportové" Audi dokáže doslova vystreliť na stovku už za 5,3 sekundy, pričom ani cestou blížiac sa k maximálke 250 km/h prakticky nikdy nestráca dych.

Jazdná dynamika je naozaj úctyhodná, a to predovšetkým pružné zrýchlenie, pri ktorom sa o slovo hlási nielen príval nemalého počtu newton-metrov, ale aj sofistikovane pracujúci pohon všetkých štyroch kolies. Motor nie je problém vytočiť až k približne 4 a pól tisícke otáčok, kde vám však 8-stupňová prevodovka následne pochopiteľne preradí, a to aj v manuálnom režime. Prevodová skiňa so silným motorom nebojuje, nešklbe a relatívne rýchlo reaguje na pokyny od vodiča. Vyzdvihnúť pritom rozhodne musím odhlučnenie interiéru - už samotný motor ma i zvonku vcelku kultivovaný chod, po nastúpení do interiéru ale človek tradične klepotavý zvuk nafťáku počuje len minimálne, a neraz tak za volantom máte dojem, že sedíte v benzínovom aute. 

Slova chvály si jednoznačne zaslúži aj podvozok s adaptívnymi tlmičmi - aj napriek prítomnosti zníženej svetlej výšky a až 19" diskom obutých do zimných pneumatík je komfort pruženia výborný a podvozok tlmí nerovnosti bravúrne. Zaujímavosťou bolo sledovať správania vozidla pri ostrej jazde v serpentínach - očakávaná nedotáčavosť sa prejavila len v extrémnych momentoch, dokonca, v rýchlych prejazdoch zasnežených ciest sa neraz o slovo hlásila zadná časť, ktorá si vie pekne uletieť! Pri riadení A4-ky síce neraz cítiť množstvo elektroniky a postranných asistentov, riadenie ako také je ale presné. Apropo spotreba. Pri extrémne defenzívnej jazde sa mi podarilo dosiahnuť len 4,6 l/100 km, pochopiteľne je to však minimum, ktoré sa v reále prakticky neoodohrá. Pri bežnom, pokojnom štýle jazdy zväčša mimo mesta sa dlhodobá priemerná spotreba vie ustáliť v rozsahu 6-6,5 l/100 km, zatiaľ čo v meste sa viete zmestiť pod 8 litrov. To je na daný potenciál veľmi dobrý údaj, samozrejme ak ho začnete využívať na plno, cez desiať-litrovú spotrebu sa prehúpnete hravo.

 Záver

Je pravda, že najnovšia A4-ka sprvoti neohúri. Nie že by bola škaredá, to rozhodne nie, no okolie vám jednak neuverí, že ide o niečo úplne nové a prevratnejšie, nehovoriac o tom, že i naďalej si zachováva svoj univerzálny postoj vďaka ktorému z davu na prvý pohľad nevytŕča (základné verzie tobôž). Ten, kto ju však okúsi na vlastnej koži vie, že nejde o žiadny šedý priemer a vo svojom poslednom pokračovaní je citeľne lepšia ako jej predchodca. Koncernová príbuznosť a jej niektoré muchy sa stále nezaprú, nielen kvalita dielenského spracovania sa ale približuje k úplnej špičke z nemeckého tria, navyše disponuje perfektným podvozkom, moderným a výborne odhlučneným interiérom. Samozrejme, prémiová trieda sa nezaprie, preto prakticky na väčšinu, na čo sa pozriete by ste v základe hľadali len márne a preto pri škrtaní príplatkovej výbavý musíte byť obzvlášť obozretní. V opačnom prípade vám cenové relácie vedia vyraziť dych, veď posúďte sami - odrazovým mostíkom je základná verzia s motorom 1.4 TSI a cenovkou necelých 31-tisíc €. Pokiaľ ale vyslovene priahnete po 272-koňovom 3.0 TDI, pripravte si minimálne 52-tisíc €, ani to však nie je ani zďaleka posledné slovo. Nejeden zo zákazníkov pri konfigurácii neobíde vo výbave športový paket, nových asistentov či niektoré z technologických noviniek, no a v takom prípade sa s prehľadom dostane napríklad na čiastku mastných 82-tisíc eurokorún, čiže toľko, koľko koštuje tento exemplár. Za to dostanete na oplátku veľmi kvalitný automobil strednej triedy, to, či je ale hodný toľkých peňazí, nechám už na vás.