Sú slovenským národným jedlom stále halušky? Podľa obľúbenosti pizze si tým nie sme až takí istí. Prečítaj si najnovší update bratislavského rebríčka, ktorý pripravil opäť foodbloger Čoje.
Ahojte, tu Čoje. Od posledného rebríčka bratislavských pízz ubehlo už takmer päť rokov, čo je príliš veľa na to, aby v ňom zostal kameň na kameni. Opäť som sa preto podujal dať dokopy shortlist najlepších podnikov – nielen podľa mňa, ale aj podľa ďalších foodies v mojom okolí a v neposlednom rade aj podľa mojich followerov – a z neho nakoniec zoradiť rebríček desiatich najlepších.
Tentoraz to bolo ešte ťažšie než naposledy: shortlist bol takmer dvakrát taký dlhý ako rebríček a žiadna pizza v ňom nebola zlá, dokonca ani priemerná. Celý rebríček nakoniec dopadol tak, že každá jedna pizza v ňom by pred piatimi rokmi bola najnižšie tretia.
Bratislavské pizze teda podľa mňa dosiahli svetovú úroveň a tu je desať najlepších:
10. Gatto Matto
(Objednal som si pizzu panceta za 13,50 €.)
Toto je jeden z podnikov v rebríčku, v ktorých pizza nie je hlavný produkt a primárny biznisplán a za uplynulé roky prešla niekoľkými zmenami, ktoré občas pôsobili dojmom „urobme dačo, aby sme pre ľudí neboli iba obyčajná pizzerka“. Zažil som tu pizze, ktoré boli najlepšie v celom meste, ale aj podoba, do ktorej sa napokon ustálili, stojí za to.
Cesto tu pôsobí veľmi originálne, vykvasené je len jemne a štruktúrou je úplne bezchybné, takže vytvára môj najobľúbenejší efekt príjemného mikropraskania. Chuťovo zostáva tesne pred hranicou „jedol by som ho aj iba tak, bez ničoho“, no to by nám pri pizzi prekážať nemuselo.
Zato suroviny tu patria medzi najlepšie v Bratislave. Nerobia ich tu úplne otrocky, vedia ich, naopak, vyskladať tak, že pizze pôsobia sviežo a originálne a zároveň nie excentricky či ako úplne utekajúce od svojej tradície.
9. Neapolna
(Objednal som si prosciutto za 7 €.)
Aby neboli žiadne pochybnosti, aj deviata pizza v tomto rebríčku je za mňa level „dám si ju kedykoľvek a budem veľmi spokojný“, v niektorých parametroch môže byť dokonca úplne ideálnou voľbou, napríklad čo sa týka veľkosti. Ide o trochu menšiu pizzu, za mňa však ideálnej veľkosti, po ktorej viete fungovať ďalej a nemusíte sa vyvaliť na pohovku do hodinovej kómy.
Ako naznačuje názov, ide o neapolský štýl s nafúknutejšími okrajmi, no nie prehnane. Tá moja vnútri nemala úplne tú 3D sieťku upečeného cesta, ale skôr mäkšiu a hustejšiu masu cesta. Zvonka bola krásne mäkká, s nádhernou farbou a mikrohyením vzorom s menšími pľuzgierikmi. Stredná časť cesta pod surovinami bola skôr mazľavejšia a veľmi tenká vrstva, takže bez príboru treba jesť kreatívne; odporúčam každý „slajs“ zrolovať.
Čo sa týka surovín, patrí medzi najlepšie v meste, s dobrými pomermi. Celkovo ide o veľmi príjemnú pizzu za super cenu. Zážitok umocňuje fakt, že ide o open-air food-truck s jedením na stojáka v krásnej uličke medzi záhradou a cintorínom.
8. Brixton House
(Dal som si pizzu hawaii & burrata za 11,90 €.)
Nemám to overené, no zdalo sa mi, že Brixton House zaskakoval vo veci pízz za obľúbený podnik Urban House, ktorý prechádzal rekonštrukciou. Píšem to najmä preto, ak by sa táto pizza nebodaj časom vrátila na Laurinskú.
Ide o jednu z najoriginálnejších pízz v Bratislave, ktorá sa od ostatných odlišuje cestom aj topingmi, ku ktorým nepristupuje otrocky. Pizza sa koncepčne drží hlavne Talianska, aj keď ja som si ako na potvoru vybral hawaii z Kanady. Vizuálne pizza evokuje extrémne nakysnutú verziu neapolskej, no cesto je dosť iné, poddajné, ľahko sa trhá aj hryzie. Môj tip je, že obsahuje aj zemiaky, keďže mi šlo cestou k takým nakysnutejším pagáčom.
Toping chutil bezchybne, zvoliť ku kyslým kúskom ananásu extrémne krémovú a výraznú burratu sa mi ako nápad hrozne páčilo. Skvelá bola aj šunka, našťastie, žiaden slovenský „šit“ ako v mnohých pizzeriách.
