Steven Seagal: Postrach žien a filmových štábov, ale aj akčná hviezda 90. rokov. Vzostup a pád legendy

O odkaze milovaného i nenávideného Stevena Seagala sme sa rozprávali s filmovým publicistom, režisérom a strihačom Petrom Pavlíkom (dokument Králi videa nominovaný na Ceny českej filmovej kritiky).

„Seagal dokázal chytiť tú správnu dobu. Nebol síce nikdy hviezda ako Arnold alebo Stallone, ale svojho času bol z béčkovej ligy najvyššie. Chuck Norris bol už vtedy starý a na rozdiel od Dolpha Lundgrena a Jeana-Clauda Van Damma bol Seagal Američan, čiže mal pre publikum vhodnejší prízvuk. Druhá vec je, že aj to jeho aikido bolo určite zaujímavejšie ako bežné karate. Ďalej v porovnaní s Van Dammom nerobil ‚arénovky‘ (filmy z arény, ako Krvavý šport či Kickboxer – pozn. red.), ale akčné kriminálky, ktoré boli prístupnejšie. V neposlednom rade mal lepšiu distribúciu, pretože robil pod Warnerom,“ vysvetlil dôvody jeho počiatočného úspechu Pavlík.

Kým sa však Seagal prepracoval ku kariére herca, v USA si po návrate z Japonska otvoril školu, kde vyučoval aikido. Jeho prvou veľkou skúsenosťou s filmovým biznisom bola spolupráca so Seanom Connerym na filme Never Say Never Again (1983), kde Seagal pracoval ako choreograf bojov. Počas jedného z nácvikov slávnej britskej hviezde zlomil zápästie, pričom je možné, že ani nešlo o nehodu.

Ako informuje The Independent, Connery v jednom z interview pre The Tonight Show with Jay Leno tvrdil, že to Seagal spravil zámerne. Technika drvenia kostí sa Seagalovi zjavne pozdávala, pretože si ju ako herec osvojil aj vo filmoch, kde protivníkom lámal kosti rad za radom (nižšie priložený zostrih je toho jasnou ukážkou). Aj v tomto ohľade sa značne odlišoval od iných akčných hviezd svojej doby.

Obrovský úspech u Slovákov a vo východnej Európe

Filmovú kariéru rozbehol v roku 1988 debutom Nico, ktorý natočil režisér Andrew Davis. S ním Seagal spojil sily o 4 roky neskôr vo svojom azda najlepšom filme Prepadnutie v Pacifiku, ktorý bol dokonca dvakrát nominovaný na Oscara. Ešte predtým si zahral hlavné úlohy v úspešných akčných filmoch, ako Ťažko ho zabiť (1990), Muž so znakom smrti (1990) a Nemilosrdná spravodlivosť (1991).

„Jeho filmy by sa uživili na začiatku aj v kinách. Boli relatívne úspešné. Najviac sa však seagalovky kupovali na VHS, špeciálne vo východnom bloku. V 90. rokoch natočil pár slušných filmov, ako Nemilosrdná spravodlivosť a Boeing 747 v ohrození, kde mal cameo. Jeho najväčším hitom je však bezpochyby Prepadnutie v Pacifiku,“ povedal Pavlík.

Zaujímavosťou je, že Seagal bol populárnejší v Európe, takže ho v Boeingu 747 dali na plagát aj napriek tomu, že si vo filme zahral iba veľmi malú rolu. Na plagátoch v USA bol iba Kurt Russell. „Ľudia v našich končinách boli úplne vytočení, a keď zistili, že ho vo filme rýchlo zabili, odchádzali s hnevom z kina,“ so smiechom opisuje Pavlík dobové pobúrenie ľudí. Východný blok bol zo Seagala spočiatku ohúrený, lebo podobné filmy sme v danom období ešte nevideli. Seagal bol teda podľa Pavlíka lákavá exotika.

Mafii musel platiť státisíce dolárov

Keďže spočiatku slávil u divákov obrovský úspech, v brandži mu verili natoľko, že dostal dostatočný rozpočet a voľnosť na to, aby nakrútil svoj režisérsky debut Aljaška v plameňoch (1994). Napokon však film nestál za nič a Seagal si už k režisérskej stoličke nikdy viac nepričuchol. Podobne u divákov veľmi neuspela ani druhá časť Prepadnutia v Pacifiku z roku 1995.

„Aljaška v plameňoch aj druhé Prepadnutie mali veľké rozpočty, ale boli to slabé filmy. V tomto období bol navyše Seagal pri natáčaní čoraz viac problémový. Spravil ešte niekoľko filmov, ktoré išli do kín, a následne takmer výhradne prešiel na video. Malý comeback mal v roku 1996 s Glimmer Manom a v roku 2001 s Lovcom policajtov. To boli ešte solídne filmy. A potom prakticky skončil. Na Slovensku však frčal v rámci nostalgie veľmi dlho aj začiatkom milénia. Väčšinou si jeho cieľovka nevšímala, že točí filmy o 2-3 triedy nižšie. Stačilo im, že tam bol Seagal,“ hovorí Pavlík.

Na prelome milénia však nemal problém len vzhľadom na upadajúcu kariéru, ale aj z dôvodu sporov s mafiou. V danom období si zrazu uvedomil, že nie je správne, aby účinkoval v násilných filmoch, kde neustále zabíja ľudí.

Jeho novonadobudnutá buddhistická viera mu to skrátka nedovoľovala, uvádza The Independent. Tým však rozhneval podnikateľa Juliusa Nassa, ktorý dlho spolufinancoval jeho filmy. Keďže Nasso bol napojený na mafiánsku rodinu Gambinovcov, Seagal sa dostal do problémov, píšu The New York Times.

Biznismen sa rozhodol, že skúsi Seagala prostredníctvom gangstrov vydierať. Herec neskôr proti mafiánom svedčil na súde. Tvrdil, že im odovzdal niekoľko státisícov dolárov, pretože sa mu vraj vyhrážali aj smrťou. Juliusa Nassa nakoniec za vydieranie odsúdili na rok väzenia.

Chválil sa, že randí s maloletými dievčatami

Steven Seagal sa za posledných viac ako 20 rokov prakticky úplne vytratil z mainstreamu. Menšiu rolu v kinofilme sa mu podarilo dostať ešte v krvavom Machete (2010) a mohol si zahrať aj v akčnej sérii Expendables, no vzhľadom na jeho zlé vzťahy s producentom mal smolu. Chuck Norris, Jean-Claude Van Damme aj Dolph Lundgren takýto problém nemali a vo filme si zahrali väčšie či menšie roly. Seagalov návrat na scénu sa však dodnes nekonal a podľa Pavlíka je úplne vylúčený, za čo si môže z veľkej časti sám vzhľadom na svoje správanie.

Už pri natáčaní druhého Prepadnutia Seagal údajne obťažoval vtedy len 16-ročnú herečku Katherine Heigl. Na konci natáčania sa jej dokonca priznal so vzťahmi s maloletými dievčatami. Podľa tvrdenia Heigl povedal, že „má priateľky v jej veku“. Keď sa ho Heigl spýtala, či to nie je ilegálne, Seagal vraj odpovedal, že „im to neprekáža“, prezradila herečka v šou Jimmyho Kimmela. Pri promovaní druhej časti Prepadnutia dokonca 16-ročnú Heigl chytil za prsia, čo sa podarilo zachytiť aj fotografom.

Údajne väznil bývalú asistentku a napadol herca

V tom istom roku vraj obťažoval niekdajšiu playmayte Jenny McCarthy, ktorú pri kastingu do filmu požiadal, aby sa pred ním vyzliekla, píšu CBS News. McCarthy sa podľa vlastných slov po jeho požiadavke rozplakala, hercovi vynadala a utiekla. Neskôr sa jej údajne vyhrážal, aby o tom nikomu nehovorila.

V minulosti ho z trojnásobného sexuálneho útoku obvinila jeho bývalá asistentka Kayden Nguyen, ktorú podľa jej tvrdenia zadržiaval v istom dome 6 dní a neskôr ju naháňal so zbraňou. Seagalov advokát to však poprel a uviedol, že Nguyen herec prepustil pre údajné užívanie narkotík.

Káuz s údajným sexuálnym obťažovaním sa na hlavu Seagala za roky nazbieralo ešte oveľa viac. Niektoré prišli až s prepuknutím hnutia Metoo v roku 2017, keď o svojej skúsenosti so Seagalom napísala na Twitteri aj herečka Portia de Rossi. Tá tvrdila, že si pred ňou počas súkromného kastingu v kancelárii rozopol zips na nohaviciach. Portia de Rossi jeho nevyslovenú ponuku odmietla a odišla preč.

My final audition for a Steven Segal movie took place in his office. He told me how important it was to have chemistry off-screen as he sat me down and unzipped his leather pants. I️ ran out and called my agent. Unfazed, she replied, “well, I didn’t know if he was your type.”

— Portia de Rossi (@portiaderossi) November 8, 2017

Steven Seagal si však nespravil zlé renomé iba údajným sexuálnym obťažovaním žien, ale aj bezočivým správaním voči členom štábu a tlačením na úpravu scenárov. Podľa výpovedí viacerých jeho bývalých kolegov napríklad trval na tom, aby vo filmoch pôsobil ako neporaziteľný muž, ktorému nemožno ublížiť.

To sa však výnimočne zmenilo pri filme Boeing 747 v ohrození, keď jeho postava vypadla z lietadla. Natáčanie so Seagalom však neprebiehalo podobne ľahko ako jeho let oblohou. Herec John Leguizamo o Seagalovi prezradil, že na pľaci nevedel kontrolovať svoje emócie a pri jednom menšom spore ho chytil a vrazil ním o stenu.

Legenda o nechcenom úniku stolice

Steven Seagal okolo svojej osoby dlhodobo vytváral mýtus neporaziteľnosti. Tento status však úspešne narušil majster bojových umení Gene LeBell, ktorý pracoval na filme Nemilosrdná spravodlivosť (1991) ako koordinátor kaskadérov. Počas natáčania sa dopočul o Seagalovom tvrdení, že ho nikto nedokáže udusiť do stavu bezvedomia. LeBell vtedy Seagalovi navrhol, že sa o to pokúsi. Podľa tvrdenia LeBella a očitých svedkov sa mu to podarilo, pričom hercovi povolil zvierač a prišlo k nechcenému úniku stolice. Steven Seagal to však poprel a LeBella označil za patologického klamára.

„Keď sme mali menšiu hádku či rozdielne názory, sledovalo nás 30 kaskadérov a kameraman. Steven má niekedy tendenciu nahnevať nesprávnych ľudí a pri tom sa môžete zraniť,“ cituje magazín MMA Fighting vyjadrenie LeBella.

Nebol to však jediný prípad, keď vraj Steven Seagal robil veľké ramená. Viackrát naznačoval, že pracoval pre CIA, a v 90. rokoch tvrdil, že by dokázal poraziť hocikoho, pričom kritizoval aj Chucka Norrisa či dokonca Brucea Leeho. Ako reakciu na jeho vyjadrenia herec a zápasník Robert Wall vytvoril skupinu s názvom Dirty Dozen, ktorej členovia v podstate vyzývali Seagala na súboj, uvádza sa v dobovom vydaní magazínu Black Belt. K očakávanej šou však nikdy nedošlo. 

Podporil anexiu Krymu a konšpiroval o vojne na Ukrajine

Steven Seagal je v posledných rokoch viac než pre svoje filmy známy v súvislosti so vzťahom s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Pre prokremeľské médium Rossiskaya Gazeta sa ešte v roku 2014 v rozhovore vyjadril, že podporuje zabratie ukrajinského polostrova Krym, píše Belfast Telegraph s odkazom na Gazetu.

A tak nie div, že ho Ukrajina nemá príliš v láske. V roku 2017 mu dokonca z bezpečnostných dôvodov zakázali vstúpiť na územie ich krajiny, informovali Fox News.

Seagal, ktorý má od roku 2016 ruské občianstvo, preberajúc ruskú propagandu o anexii Krymu, tvrdil, že Putin chcel chrániť rusky hovoriacich občanov. Prezidenta Ruskej federácie má vo veľkej úcte, pričom ho označil za jedného z najväčších svetových lídrov všetkých čias. Povedal tiež, že je jeho priateľom a rád by ho volal aj bratom. Svoju lojalitu Putinovi prejavil aj tým, že vstúpil do proputinovskej strany Spravodlivé Rusko, píše New York Post.

Pri komentovaní invázie Ruska na Ukrajinu z 24. februára 2022 bol veľmi opatrný. Tak ako mnohí iní podporovatelia Vladimira Putina si dával pozor, aby nekritizoval jeho osobu, a radšej sa rozhodol konšpirovať. Vinu podľa The Independent zvaľoval na niekoho zvonku, kto vraj investoval obrovské množstvo peňazí do propagandy a vojnu medzi Ukrajinou a Ruskom vyprovokoval. Prakticky tak znova iba prebral naratív prokremeľskej propagandy.