Jadrová vojna, ktorá zničila USA aj ZSSR. Toto je top 10 katastrofických filmov

Hlavnej úlohy doktora Oakesa sa vo filme zhostil oscarový Jason Robards, ktorého postava je ožiarená v dôsledku jadrového výbuchu. Okrem toho, že prišiel o svoju rodinu, sa musí naďalej starať o návaly pacientov. Druhú príbehovú líniu vedie mladík Stephen, ktorého si zahral Steve Guttenberg, známy z Policajnej akadémie. Ten sa pred výbuchom ukryje v kryte u jedného muža s celou jeho rodinou.

The Day After sa nesie vo veľmi pochmúrnej atmosfére, ktorá podčiarkuje následky devastujúceho ľudského konania. Približne prvá polovica filmu sa tiahne v tiesnivom duchu, keď čakáme príchod neodvratného. V ďalšej časti pozorujeme, ako sa ľudia vyrovnávajú s katastrofou, akú ľudstvo nezažilo. Dojem z tejto desivej vízie minulosti (alebo budúcnosti) zvýrazňuje záver, pri ktorom tvorcovia uvádzajú, že reálne dôsledky jadrovej vojny by boli v skutočnosti ešte devastujúcejšie.

Titanic (1997, réžia: James Cameron)

Geniálny režisér James Cameron má na konte niekoľko nesmrteľných hitov, medzi ktoré rozhodne patrí aj Titanic. Žánrovo by sa hodil nielen medzi najlepšie katastrofické filmy, ale aj medzi romantické. Zobrazuje totiž nepravdepodobný vznik lásky dvoch ľudí z iných spoločenských tried, ktorí nečakane zapadnú do jedného spoločného sveta.

Ich puto však naruší a zároveň utuží ľadovec, ktorému sa posádka lode Titanic nedokáže vyhnúť. Potápajúca sa loď odhalí charaktery každej z hlavných aj vedľajších postáv a ukáže, kto sa vie obetovať za iných a komu, naopak, neprekáža, aby sa iní obetovali za neho.

Cameronov skvost je aj po niekoľkonásobnom pozretí absolútne strhujúcou jazdou plnou napätia, adrenalínových scén a ikonických momentov. Všetky výnimočné zábery vo filme prelína fantastický soundtrack, ktorý na čele s oscarovou skladbou od Céline Dion a Jamesa Hornera robí z Titanicu skutočný veľkofilm.

The Towering Inferno (1974, réžia: John Guillermin)

Od premiéry snímky The Towering Inferno, ktorá je v rámci žánru katastrofických filmov legendou, ubehlo už takmer 50 rokov. Napriek zubu času v oblasti vizuálnych efektov film nestratil nič zo svojho napätia, a aj keď trvá takmer 3 hodiny, ubehne skutočne rýchlo, a to napriek tomu, že sa prakticky celý čas odohráva v jednej budove.

Z hercov sú hlavnými dominantami filmu hollywoodski „žrebci“ Steve McQueen a Paul Newman. Tí vo filme stvárnili dvojicu neohrozených mužov – šéfa hasičského tímu a odvážneho architekta. Práve oni budú hrať kľúčovú rolu pri záchrane stoviek hostí, ktorí sa ocitli v horiacom najvyššom mrakodrape sveta.

Oheň postupujúci k postavám vytvára v divákovi tiesnivú atmosféru, v dôsledku čoho sa vie lepšie vcítiť do zúfalstva jednotlivých aktérov. Úvodné dialógy v mrakodrape sa síce niekomu môžu zdať zdĺhavé, ale ich prítomnosť je veľmi opodstatnená. Čím viac jednotlivých hrdinov poznáme, tým viac sa môžeme báť o ich holý život.

World War Z (2013, réžia: Marc Forster)

Prišiel nečakane a ľudstvo nebolo vôbec pripravené. Vírus, ktorý mení obyčajných ľudí na agresívne zvieratá prahnúce po krvi. Aj keď je Gerry Lane expertom na krízové situácie, s problémom takýchto rozmerov sa ešte nikdy nestretol. Pokiaľ chce zachrániť časť populácie, ktorá prežila, vrátane svojej rodiny, bude sa musieť vydať za zdrojom nákazy.

Ak sa mu ho podarí nájsť a vytvorí z neho protilátky, ľudstvo prežije. V opačnom prípade je len otázkou času, kedy zombíci vykynožia celú populáciu. Napriek tomu, že Brad Pitt je výrazná hollywoodska osobnosť, jeho postava pracovníka OSN vo filme World War Z bola uveriteľná.

V reálnom svete by bol síce jeho hrdina už dávno mŕtvy, ale pokiaľ si odmyslíme nesmrteľnosť kľúčovej postavy, naháňačky s nakazenými ľuďmi sú veľmi zábavné a napínavé. V určitých častiach filmu nechýba ani hororová atmosféra a úzkostné pocity z hromady nemŕtvych, ktorí rozhodne nie sú takí hlúpi ako bežní filmoví zombíci.

Greenland (2020, réžia: Ric Roman Waugh)

Akú má radový Američan šancu, aby svoju rodinu zachránil pred apokalypsou a utiekol s nimi do krytu v Grónsku? Nuž, s pomocnou rukou scenáristu a režiséra je tá šanca pomerne veľká. Greenland je ultimátnym guilty pleasure založeným na úteku z bodu A do bodu B, ktorý do žánru síce neprináša nič nové, ale diváka výnimočne pobaví.

Charizmatickému Gerardovi Butlerovi rola záchrancu sadla, cesta jeho rodiny do úkrytu v Grónsku je miestami skutočne napínavá a scény s padajúcimi úlomkami kométy pôsobia perfektne. Dusno vo filme kvalitne graduje už od úvodu, keď sa ľudstvo dozvedá o hrozivej budúcnosti.

V mnohých ohľadoch tak film pôsobí na americkú produkciu až prekvapivo uveriteľne a divák dianie na scéne prežíva spoločne s postavami. Greenland má svoje chyby, je plný logických dier a klišé, no napriek tomu sa v novodobej tvorbe katastrofických filmov zaraďuje medzi výrazné kúsky.

Outbreak (1995, réžia: Wolfgang Petersen)

Diváci vyrastajúci v 80. a 90. rokoch minulého storočia si určite ešte živo spomenú na strach, ktorý v nich prvýkrát vyvolal katastrofický film Outbreak, v našich končinách známy skôr pod prekladom Smrtiaca epidémia. Zatiaľ čo koronavírus pripravil o život približne 3,4 % nakazených, vírus z filmu Outbreak má 100 % smrtnosť. Znamená to teda, že každý, kto sa nakazí, nemá žiadnu šancu na prežitie (na druhej strane sa teda vírus horšie prenáša). 

Predstaviteľom armády vo filme preto zostávajú iba dve možnosti: vyhubiť komunitu ľudí, v ktorej sa vírus rozšíril, alebo nájsť protilátku. Za druhý variant vo filme bojuje virológ Sam Daniels, ktorého si zahral Dustin Hoffman. Ďalšie dôležité postavy v snímke Outbreak stvárnili Rene Russo, Morgan Freeman, Kevin Spacey, Cuba Gooding jr. či Donald Sutherland.

Wolfgang Petersen vo filme stavil na hororovo ladený úvod, v ktorom divákovi bez dlhého zdržovania predstaví následky vírusu v osade, kde sa nachádzajú výhradne mŕtvi či umierajúci. Aj keď je záporák vo filme Outbreak neviditeľný, bojíte sa ho o to viac, pretože môže kedykoľvek nakaziť aj niektorých z hrdinov. Škoda len, že sa režisér Wolfgang Petersen púšťal aj do bojových sekvencií (naháňačka s vrtuľníkom), ktoré trilerovú atmosféru zbytočne miešajú s akciou.

The Wave (2015, réžia: Roar Uthaug)

Nórske mesto Geiranger je skutočne nádherné a každý fanúšik škandinávskych krajín si ho hneď na úvod filmu zamiluje. Pobyt v malom mestečku však má aj nepríjemné riziká. Zosuvy pôdy z hory do miestneho fjordu môžu spustiť obrovskú prívalovú vlnu, ktorá so sebou stiahne všetko, čo jej príde do cesty.

Po spustení bezpečnostnej sirény majú ľudia iba 10 minút na to, aby sa dostali na vyvýšené miesto, kde ich vlna nezachytí. Nórsky katastrofický triler Vlna ťaží najmä z úchvatného prostredia, ktoré v klasických hollywoodskych filmoch jednoducho neuvidíme. Koncept prívalovej vlny z fjordu je pomerne originálny.

Film najlepšie funguje v úvodnej časti, keď cítime blížiacu sa hrozbu, a v momente, keď sa rozozvučia mrazivé zvuky sirén. Po opadnutí vlny a následnej záchrannej akcii ide napätie mierne do úzadia a Vlna sa unáša smerom k survivalu, ktorý je celkom predvídateľný. Celkovo však ide o veľmi slušný žánrový kúsok.

War of the Worlds (2005, réžia: Steven Spielberg)

Vietor fúka smerom k búrke a blesky dopadajú na to isté miesto. Niečo nie je v poriadku. Ray (Tom Cruise) sa so svojou dcérou Rachel (Dakota Fanning) schovajú pod stôl a pozorujú tento podivuhodný úkaz. Onedlho nato zisťujú, že z miest, kam dopadli blesky, vychádzajú mimozemské obrie stroje, ktoré do radu odstraňujú všetkých ľudí.

Tom Cruise vo Vojne svetov nehrá žiadneho špeciálne vycvičeného agenta, ale obyčajného mechanika, ktorý urobí všetko pre to, aby ochránil svoje deti. Na úteku pred mimozemskými dobyvateľmi zisťuje, že stroje majú nad ľudstvom obrovskú prevahu, a zdá sa, že sa proti nim nedá žiadnym spôsobom bojovať.

Steven Spielberg sa perfektne vyhral so stupňujúcim sa napätím a s vizuálne strhujúcimi scénami bojov proti armáde mimozemšťanov. Film však funguje aj v konverzačnej rovine, keď sa Ray musí popasovať s dvojicou úplne odlišných detí, ktoré mu svoju záchranu príliš nezľahčujú. War of the Worlds je jedným z prvých dôležitých filmov, ktorými si urobila vtedy ešte mladučká Dakota Fanning meno.

Knowing (2009, réžia: Alex Proyas)

Profesor John Koestler (Nicolas Cage) sa dostáva k listu s tajomnými číslami, ktoré predpovedajú budúcnosť. Presnejšie povedané, všetky veľké katastrofy, ktoré čakajú ľudstvo. Táto znalosť ho motivuje k tomu, aby sa pokúsil jednotlivé tragické incidenty zastaviť. Okrem toho sa musí vyrovnať s tajomnými bytosťami, ktoré z nejakého dôvodu prenasledujú jeho syna.

Režisérovi Alexovi Proyasovi sa vo filme Knowing podarilo skĺbiť katastrofický žáner s mysterióznym pozadím, čím zlákal milovníkov apokalyptických scenárov, ale aj nadšencov záhad. Zábery na jednotlivé tragédie berú dych a pátranie po pozadí záhadných čísiel má svojské čaro.

Ani Knowing sa v priebehu stopáže nevyhol žánrovým klišé, ale napokon prekvapil pomerne netradičným záverom, ktorý by od katastrofického filmu očakával zrejme len málokto. A aj keď už Nicolas Cage v roku 2009 rozhodne nepatril do áčkovej ligy, postava odhodlaného vedca v snímke Knowing bola pre neho ako stvorená.