Carles Puyol, dlhoročná legenda FC Barcelona po sezóne opustí klub. Poďme sa pozrieť, čo všetko dokázal a čo pre klub ako i fanúšikov znamená.
Každý tú chvíľu očakával, každý sa jej bál a nikto ju nechcel prijať. Samozrejme, hovorím o fanúšikoch FC Barcelona. Pred rokom a pol ohlásil svoj odchod Pep Guardiola, neskôr to bol Tito Vilanova (jeho liečba pokračuje naďalej dobre), klub sa vykašľal na Abidala a Thiaga, ktorý nelenil a klubu to vrátil odchodom do Bayernu, Victor Valdés ohlásil odchod z klubu a nedávno sa Carles Puyol rozhodol po sezóne taktiež klub opustiť pre jeho dobro. Xavimu už tiež zvoní na dôchodok Posledné dva roky už je iba tieňom svojho pravého ja a keď nerátame posledný skvelý zápas (jeho skvelý výkon) proti Almerii, kvalitne nezahral už pár mesiacov. Pinto už je tiež viac starý ako skúsený a to nehovoríme o problémoch vo vedení či iných veciach, o tom ale tento článok nebude. Dnes sa obzrieme za kariérou velikána Carlesa Puyola a jeho angažmá v katalánskom veľkoklube.
Carles Puyol i Saforcada
Narodený 13. apríla 1978 (o mesiac slávi 36. narodeniny) v meste La Pobla de Segur. Carles sa do Barcelony dostal vo veku 17 rokov a od futbalových začiatkov vystriedal väčšinu postov. Bol brankár, útočník, dezenzívny stredopoliar, pravý obranca a nakoniec aj stopér. Jeden z najlepších. Nakoniec Ronaldo (brazílsky) či Figo by mali o čom rozprávať. Každý culé si pamätá na nezabudnuteľný zápas Barcelony a Realu Madrid, kedy sa prvýkrát po svojej zrade svojom odchode do Realu Figo postavil bývalým spoluhráčom. Práve Carles bol mužom, baštou ochraňujúcou Valdésovu svätyňu. Figa nepustil absolútne k ničomu a od toho dňa bol Puyol neoddeliteľnou časťou blaugranas.
Narozdiel od takého Xaviho, Messiho či Bojana mal Carles tvrdé začiatky. Prvých 5 rokov nevyhral nič, ocitol sa na prahu rozpadu klubu, a až keď sa stal kapitánom po odchode Luisa Enriqueho do dôchodku, dokázal nad hlavu zdvihnúť trofej majstra La ligy. To bolo pod vedením nezabudnuteľného Franka Rijkaarda. Puyol za celú svoju kariéru v A-tíme (15 rokov) zažil 9 trénerov, 6 prezidentov a vyhral 21 trofejí. Rád by hral do 40., bohužiaľ 37 zranení, ktoré utrpel, majú iný názor. Okrem menších a menej závažných, boli zranenia kolena kľúčové. Puyol sa podrobil už 6 operáciám kolena, čo je neskutočne veľké číslo vzhľadom na jeho vek a to, že stále hrá vrcholový futbal. Minulý rok po vyliečení z operácie si takmer hneď po návrate vykĺbil lakeť (mnohí si ten nepríjemne vyzerajúci pád a pohľad na Tarzanovu ruku stále pamätajú). Puyol je skala, o ktorom sa viacerí významní futbalisti vyjadrili, že by do súboja šiel aj vtedy, keby proti nemu šla lokomotíva. Nikdy sa nevzdával a nezahodil žiadnu loptu. Svedčia o tom aj dva pamätné momenty, kedy bol Valdés prekonaný, no Puyol bol neoblomný. Raz sa oprel hlavou do bomby Roberta Carlosa a druhý raz zase zastavil loptu pred padnutím do siete svojou hruďou, keď sa lopta odrazila od znaku FCB na jeho hrudi, ale veď pozrite sa na to sami (tréner Lokomotivu Moskva mal asi s hráčom neskôr výraznú debatu).
Puyol šiel do každého súboja s rovnakým odhodlaním, bolo mu jedno, že si môže ublížiť. Častokrát sa zdalo, že by na ihrisku za Barcu položil aj život.
Carles Puyol bol fanúšikmi označený ako najlepší obranca Barcelony vôbec, doteraz za ňu odohral 593 zápasov (bolo by pekné, ak by siahol na magickú 600) a strelil 18 gólov. Najpamätnejší bude asi gól do siete Realu Madrid, po ktorom pri oslave oddane, no s nekonečnou láskou, pobozkal kapitánsku pásku s logom Barcelony (čírou náhodou to bol zápas na Bernábeu 2:6, kedy Tarzan otáčal skóre na 1:2). Práve goly hlavičkou a jeho nebezpečné výskoky v pokutovom území boli známe každému mužstvu. Nemci si neohrozený výskok El Capitu budú pamätať snáď navždy. Získal mnoho individuálnych a dôležitých ocenení, no všetky by ich bezpochyby vymenil za víťazstvo pre svoj milovaný klub.
Pamätným ostane aj jeho naskočenie na posledných pár minút vo finále LM vo Wembley. Vyhral ju dovtedy dvakrát, no tentokrát prenechal poctu zdvihnúť ušatú trofej Éricovi Abidalovi, každý vieme z akého dôvodu. Puyol Lionheart, alebo ak chcete Levie srdce, je ikona Barcelony a navždy ňou bude. Obrovský motivátor, vodca, ktorý to nikdy nevzdáva, rešpektovaný človek v celom klube a veľký symbol pre mládež.
„Puyol je niekto, kto aj v situácií, keď vyhrávate 3:0 a do konca zápasu ostáva pár sekúnd, dokáže na vás nakričať, ak má pocit, že poľavujete v koncentrácii.“ - Gerard Piqué (neskôr sa to aj stalo, viackrát)
„Puyol dal zo seba všetko, čo len mohol. Možno by z technického hľadiska nedostal 10/10, z ostaných aspektov hry by ale mal 20/10.“ - Álvaro Negredo
„Vďaka Puyolovi je futbal čistý šport," - Ronaldo
„Puyol sa narodil pre to, aby bol kapitánom Barçy“ - Ronaldinho
Po jednom z jeho zranení istý novinár povedal: „Keď Puyol zomrie, tak najneskôr za 3 týždne sa vráti do hry.“ Niekto ďalší sa zasa vyjadril: „zajtra nám oznámia, že Puyol bude nútene pauzovať pre zranenie 10 mesiacov. Vo štvrtok to budú 3 mesiace, v piatok jeden mesiac, v sobotu to bude diskutabilné a v nedeľu nastúpi.“
Pre Puyola bola a vždy bude česť nosiť barcelonský znak na hrudi, pre fanúšikov bude zase česť vidieť ho v ňom.
Grácies, Puyi!
