Lenka je krajčírka vo Walese: Pre Arianu Grande som šila trojmetrový šál (Rozhovor)

Čo ťa lákalo na zahraničí?

Mala som dvadsať rokov, za sebou päťročnú krajčírsku školu a po jej ukončení som ešte rok zostala doma. Bol rok 2002 a vtedy bol jednoducho trend odísť do zahraničia – najmä do Anglicka. Lákala ma zmena, nové skúsenosti a pocit, že si vyskúšam niečo iné. Tak som sa zbalila, vybavila víza a odišla pracovať ako opatrovateľka. Brala som to ako príležitosť postaviť sa na vlastné nohy a zistiť, čo dokážem.

Mala si vtedy plán, ako dlho tam chceš ostať?

Úprimne? Mala som úplne jasný plán – dva roky a dosť. Išla som si zarobiť, nabrať skúsenosti a vrátiť sa späť domov. Lenže život to zariadil inak. V roku 2004 vstúpilo Slovensko do Európskej únie, pracovné možnosti sa otvorili a ja som si postupne začala budovať vlastné zázemie. Do toho prišiel partner, s ktorým som dodnes, a zrazu už nešlo len o „dočasný pobyt“. Tie dva roky sa jednoducho prirodzene predĺžili.

Ako si sa dostala k práci v krajčírskom remesle?

Mňa to vždy veľmi bavilo. Už od detstva som rada šila a navrhovala oblečenie. Ako som spomínala, vyštudovala som učňovský odbor v tomto smere, takže som mala aj odborný základ. Keď som prišla do Anglicka, pracovala som najskôr ako opatrovateľka. Popri tom som si však hľadala niečo, čo by ma viac napĺňalo – taký „side job“. Náhodou som narazila na módnu návrhárku, s ktorou som začala šiť tričká a tielka. Práve vďaka tejto spolupráci som sa postupne začala stretávať s ďalšími návrhármi a dizajnérmi. A odtiaľ už bol len krok k tomu, aby som sa krajčírstvu začala venovať naplno.

A tam to postupne začalo?

Áno aj nie, haha. Ja som popritom šila doma, pomáhala som ľuďom s drobnými opravami rôznych vecí od oblečenia až po závesy. Po troch rokoch sme sa z Londýna presťahovali do mesta Chepstow, ktoré sa nachádza vo Walese, približne 45 km od Cardiffu. Tam som našla malý krajčírsky obchod, ktorý mala jedna staršia pani a venovala sa hlavne úprave odevov. Opýtala som sa na prácu a vzala ma.

Bolo to v niečom iné, robiť tieto veci v inom štáte?

Ani nie. V mojom prípade to bolo skôr o príležitosti a dôvere. Po približne roku a pol mi moja vtedajšia šéfka sama povedala, že som šikovná a že by som si mala otvoriť vlastnú krajčírsku dielňu. Bola to pre mňa veľká podpora a zároveň impulz urobiť odvážny krok. Rozhodla som sa do toho ísť – a vlastný obchod som mala otvorený 14 rokov.

Ako sa to rozbiehalo? Nemala si obavy, či to pôjde?

Odkedy som prišla do Anglicka a začala sa naplno venovať šitiu, mala som v sebe pevné presvedčenie, že to dokážem. Samozrejme, začiatky neboli jednoduché, ale postupne sa to potvrdilo. Ľudia začali chodiť priamo za mnou – najmä na základe odporúčaní, pretože sa šírilo, že moja práca je spoľahlivá a kvalitná. Obdobie covidu však bolo náročné. Musela som zatvoriť prevádzku – bola kríza, nájomné sa zvyšovalo a práce ubudlo. Nebolo to jednoduché rozhodnutie. Nakoniec sme však prerobili garáž pri našom dome a od pandémie mám vlastné štúdio priamo tu. Spätne to vnímam ako nový začiatok a možno aj ako krok správnym smerom.

Dnes sa venuješ hlavne svadobným šatám?

Áno, momentálne sa venujem najmä svadobným šatám. Keď som mala svoj obchod, začala som spolupracovať so svadobným salónom, kam chodili nevesty upravovať šaty, ktoré si zakúpili. Zaujímavosťou je, že v Anglicku v podstate nefunguje systém požičiavania svadobných šiat tak, ako ho poznáme na Slovensku. Väčšina neviest si šaty kupuje priamo v salóne alebo si ich dáva ušiť na mieru. Popri svadobných šatách však stále pracujem aj na bežných, drobnejších úpravách pre stálych klientov. A zároveň mám vlastnú značku zameranú na šitie šiat pre malé dievčatká.

Ako si si zháňala klientelu?

Na začiatku som mala zákazníkov, ktorí ma poznali ešte z predošlej prevádzky, takže som nestála úplne na nule. So svadobnou módou som začala najmä cez úpravy šiat. Postupne ma začali oslovovať svadobné salóny, aby som pre nich pracovala ako zmluvná krajčírka na úpravy svadobných šiat. Môžem však povedať, že môj biznis je postavený najmä na reputácii. Nikdy som výrazne neinvestovala do marketingu či reklamy. Najviac mi pomohli spokojné nevesty, ich recenzie a odporúčania – jednoducho odporúčanie od človeka k človeku. A to je podľa mňa tá najcennejšia forma reklamy.

Je v súčasnosti pre krajčírstvo kľúčové, aby tento odbor človek študoval?

Základom je určite zručnosť – bez šikovných rúk to jednoducho nejde. Štúdium môže človeku dať pevné technické základy, ale samotný papier nestačí. Do tohto remesla treba dať aj srdce, trpezlivosť a cit pre detail. Mám pocit, že sa postupne vytráca precíznosť a poctivosť, ktorá bola pre krajčírstvo typická. A zároveň je čoraz menej mladých ľudí, ktorí by sa tomuto remeslu chceli venovať. Je to krásna práca, ale vyžaduje si pokoru, disciplínu a vášeň.

Ako je to dnes v rámci toho svadobného biznisu?

Spolupracujem s jedenástimi salónmi, šijem svadobné šaty aj ich upravujem. V rámci krajčírstva sa venujem sa viacerým činnostiam.

Aká emócia tebou prúdila, keď si predala prvé vlastne ušité svadobné šaty v Anglicku?

Obrovská hrdosť a spokojnosť. Bol to moment, keď som si uvedomila, že všetka námaha, neistota a začiatky v cudzej krajine mali zmysel.nKeď sme boli mladší, často sme počúvali, že Slováci v zahraničí veľa nedokážu. A v tej chvíli som si sama sebe dokázala, že to nie je pravda. Že ak človek pracuje poctivo a nevzdá sa, môže uspieť kdekoľvek. Veľké poďakovanie patrí aj môjmu bratovi, ktorý bol pri mojich začiatkoch. Je nesmierne pracovitý a vždy ma podporoval, povzbudzoval a veril mi aj v momentoch, keď som pochybovala. Rovnako môj partner – bol a je mojou oporou. Bez nich by tá cesta bola oveľa ťažšia.

Cítila si niekedy v Anglicku, že ťa podceňujú kvôli pôvodu?

Och, áno. Občas vám to vedia dať pocítiť – nie vždy priamo, ale medzi riadkami. Stalo sa mi, že do štúdia prišli ľudia s tým, že si chcú dať upraviť oblečenie, no zároveň naznačovali, že spolupráca s cudzincom pre nich nie je úplne komfortná. Ja som to však brala s nadhľadom. Vždy sa totiž vrátili – a to je pre mňa tá najlepšia odpoveď. Nakoniec rozhoduje kvalita práce, nie pôvod. A mám pocit, že postupom času sa to výrazne zlepšilo.

Koľko stoja v Anglicku svadobné šaty?

Je to ťažko určiť. V lacnejších obchodoch to začína na cene od 800 eur do 1 100 eur. V kvalitnejších salónoch, kde sa už šije často na mieru, je to od približne od 7 000 eur vyššie. Ide o látku, strih, materiály či postavu nevesty. Rovnako ťažko je určiť zárobok krajčírok v okolí, pretože každý robí inak, má iné výdavky, otváracie hodiny a podobne.

Spomenieš si na nejakú netradičnú situáciu či požiadavku, s ktorou za tebou niekto prišiel?

Asi pred rokom vošla ku mne do štúdia jedna pani bez toho, aby sa vopred objednala. U mňa to však funguje len na objednávky. Bola sobota okolo obeda a povedala, že potrebuje ušiť šál zo šifónu. Mal byť dlhý presne 3 metre a široký presne 45 centimetrov. Dávala mi tiež veľmi detailné pokyny k tomu, ako má byť ukončený.

Prešla som si tie požiadavky a súhlasila som. Dala mi aj deadline. Každý deň mi volala, ako na tom som a kedy to bude. Bolo to veľmi divné a aj ona bola taká veľmi tajomná. Keď si to prišla vyzdvihnúť, bola v dobrom slova zmysle unesená. Povedala mi, že môj život sa čoskoro zmení. O dva mesiace neskôr mi od nej prišla fotka Ariany Grande, ktorá mala na seba mnou ušitý šál.

Tak to je pecka. Asi si netušila, že si to šila pre niekoho známeho.

Vôbec, nemala som to ako vedieť, keďže ku mne chodí veľa rôznych ľudí.

Máš pocit, že odvtedy sa ti zmenila klientela?

Ani nie až tak, stále pracujem s veľmi podobným typom klientov ako predtým. Už aj v minulosti som mala objednávky na spoločenské šaty pre ľudí, ktorí sa zúčastňujú bálov a podujatí spojených s britskou kráľovskou rodinou. Sú to osobnosti, ktoré sa venujú rôznym záslužným aktivitám pre krajinu a za svoju prácu bývajú oceňované priamo členmi kráľovskej rodiny. Veľmi si vážim, že môžem byť súčasťou ich výnimočných momentov.

Takže čoskoro budeš snáď šiť pre kráľovský dvor.

Haha, tak to je asi náročné, no môj sen je ušiť šaty pre princeznú Kate.

Máš aj klientov zo Slovenska, prípadne iných krajín?

Šila som šaty pre viaceré slovenské ženy, ktoré žijú v Anglicku. Nedávno tiež u mňa bola žena, ktorá je rodáčka z Chepstow, no žije dlhodobo vo Švajčiarsku. Pred rokmi som jej šila šaty na stužkovú a prišla si dať ušiť aj svadobné.

Sú slovenskí klienti v porovnaní s ostatnými viac náchylní na diskutovanie o cenách?

U mňa ani nie, teda aspoň to necítim. Mám s každým vopred stanovené, čo bude koľko stáť, a toho sa držíme.

Nedávno si dostala aj dôležité svadobné ocenenie. O čo presne išlo?

To bola pecka, haha. Vo Walese sa každoročne koná súťaž, ktorá oceňuje najlepších profesionálov a prevádzky pôsobiace v svadobnom biznise – od salónov až po jednotlivcov, ktorí sú súčasťou svadobného procesu. Čo je na tom výnimočné, je fakt, že sa do nej nemôžete prihlásiť sami. Nominovať vás musia zákazníci. Najskôr som vyhrala za región, v ktorom žijem, a následne som získala víťazstvo aj v celonárodnom kole. Bol to jeden z najkrajších momentov v mojej kariére – najmä preto, že to bolo ocenenie priamo od neviest.

Žiješ viac ako 20 rokov na Britských ostrovoch, no na Slovensko sa pravidelne vraciaš. Čo ťa tu dokáže najviac prekvapiť?

Asi najviac ma prekvapuje prístup k službám. Keď sa po rokoch vraciam domov, stále citlivejšie vnímam, že sa akoby vytrácala obyčajná ľudskosť. Menej úsmevov, menej pozdravov, menej úprimného „ďakujem“. Veci, za ktoré si platíme, berieme automaticky, bez rešpektu k ľuďom, ktorí za nimi stoja. A to ma úprimne mrzí, pretože práve drobné prejavy slušnosti robia krajinu domovom.