Matej robí lešenára v Nemecku: Zarobím trojnásobok toho čo doma, ak nedodržiavaš predpisy, máš výpoveď (Rozhovor)

Čo všetko robí lešenár?

Lešenia sa rozdeľujú na viacero typov. Sú fasádne, teda rámové lešenia, ktoré vidíš bežne okolo domov, ktoré sa zatepľujú či maľujú. Ďalší typ sú teda stage, to je také modulové lešenie, ktoré sa využíva okrem toho aj pre zváračov či elektrikárov.

Môžem sa báť výšok, keď to chcem robiť?

Určite nie, haha. Je to veľmi náročná práca, musíš byť fyzicky zdatný, ten materiál je dosť ťažký a plus teda áno, tie výšky. Väčšina tejto práce prebieha vo výškach, pričom často si to ty, oceľové rúry a 60 metrov pod tebou.

Nie si tam nejako istený?

No mám popruhy, ale nie som nijak zakotvený pri stene, musíš sa hlavne držať na nohách.

Je to teda dosť riziková práca, či?

Určite. A to aj napriek tomu, že si istený. Keď spadneš, sú tam zlomeniny, rôzne úrazy a podobne. Mne sa nič také zatiaľ nestalo, ale videl som v Nemecku, ako takto chalan padol asi z piatich metrov a to nebol istený. Chválabohu, skončil "len" s vytknutým členkom a odreninami.

Ako v zahraničí dbajú na bezpečnosť pri tejto práci?

To sa tiež dosť delí podľa toho, kde pracuješ. Keď si v nejakej fabrike a staviaš lešenie, máš určite povinnú výbavu, istenie a kontroluje ťa bezpečnostný technik. Ak zistí, že niečo nemáš v súlade s predpisom, hneď dostaneš výpoveď a nikto sa s tebou nebaví. Ale vieš sám aj zo Slovenska, že keď sú štandardné fasády pri domoch či bytovkách, tam sa na to dbá už menej.

Hovoríš, že si živnostník, ako sa teda dostávaš k práci?

Pracujem ako živnostník a firma mi s partiou prideľuje robotu. Keď robíme stage napríklad na koncert či festival, tak je to celková réžia. Privezieš, postavíš, ostaneš tam ako servisák, potom rozložíš a ideš domov. Ak robím pre fabriky a firmy, tam zabezpečujeme ako subdodávka len montáž a demontáž.

Ako dlho sa teda zdržíš na jednom mieste?

Záleží to podľa projektu. Teraz som v Drážďanoch, predtým som bol rok v Stuttgarte, kde som s partiou pracoval na výstavbe železničnej stanice. Neskôr som robil vo Frankfurte, ale aj v iných štátoch.

Spomínal si Švédsko, bolo to tam v niečom iné?

Prístup k práci je tam mierne odlišný. Ale aj všetko okolo toho, vysoká životná úroveň, lepšia infraštruktúra, tam sa mi fakt páčilo.

Dávajú nadriadení v Nemecku pocítiť robotníkom, že sú zo zahraničia?

V Dusseldorfe to bolo trošku také, ako opisuješ, že nám aj zbytočne postrhávali nejaké odrobené hodiny a bolo mierne cítiť, že nám dali najavo to, že nie sme Nemci. Ale napríklad môžem uviesť opačný príklad, v tom Stuttgarte sme mali takých dobrých vedúcich, že doteraz si s niektorými píšeme a sme v kontakte.

Ako vnímaš tému multikulturalizmu v Nemecku?

Všeobecne asi dobre, no napríklad som bol veľmi negatívne prekvapený z Frankfurtu. Bola tam dosť výrazná kriminalita a necítil som sa tam bezpečne. Robili sme na mrakodrape v centre mesta a chodili sme denne na obed cez to hlavné centrum. Jednu z ulíc v centre sme normálne volali "Zombie Straße", tam bolo vidieť prisťahovalcov, ktorí fetujú aj za bieleho dňa a máš strach tou cestou vôbec ísť.

Čo ťa na tom najviac pobúrilo?

Pocit, že také zábery a realitu som nikdy v živote nevidel, maximálne tak vo filmoch. Niekedy to vyzeralo ako tie zábery z USA, kde sú ľudia na uliciach pod vplyvom drog a ani sa nehýbu. Toto som teda sledoval denne vo Frankfurte. Polícia proti tomu nič nerobila, bola tam, ale skôr to vyzeralo tak, že im je to jedno, nech si tam na tej jednej ulici fetujú a nech nejdú inde. Divné.

Ako vyzerá tvoj pracovný režim?

Robiť začíname o 7:00 ráno, čiže do práce prichádzam tak medzi 6:30 až 6:45. Každé ráno musíme vypisovať papiere, povolenia a rôzne dokumenty, ktoré sú povinné pre vykonávanie tejto roboty. Ukážu ti, kde čo máš spraviť, pripravíš si na sklade materiál a to je vlastne celé doobedie. Poobede reálne začíname stavať, ak teda staviame. Končíme o 18:00. Medzitým máš hodinu na obed. To je režim vo fabrikách a stavbách, ak sa robia stage a koncerty, tam sa stavia už od rána. 

Robíš aj cez víkendy?

Väčšina projektov je taká, že robíš bežne 6 dní v týždni. Teraz máme vlastne šťastie, že v sobotu robím približne do 14:00.

Ako to dokáže človek zvládnuť po fyzickej stránke? Zvykneš si, haha. Ale nie, je to náročné, najlepšie mi fungoval režim, že makám tri týždne po šesť dní a potom som týždeň doma. To sa mení podľa toho, kde projekt je. Z Drážďan to mám domov k Trnave kúsok, ale keď si vo Švédsku, odtiaľ si len tak neodbehneš, chápeš.

Dá sa pomedzi túto prácu stíhať napríklad nejaký šport?

Určite, chodíme s chalanmi pravidelne. Potom príde obdobie, že nejdem aj tri mesiace cvičiť. Ale dlhodobo sa snažím fungovať tak, že po práci si idem zacvičiť, pomáha to, aj keď je človek hotový a potom si maximálne zvládneš navariť, zavolať domov a okolo 23:00 zaspať.

Na aké dlhé turnusy chodíš?

Záleží od projektu. Niekde som 8 týždňov vkuse, potom zas chodím po troch týždňoch na víkend domov, je to rôzne.

Ako je to s platom a faktúrovaním, keď si živnostník?

Každé dva týždne faktúrujem približne 2 000 eur. Hodinovka je v našej firme od približne medzi 18-22 eur v hrubom. Denne si vieš zarobiť cez 200 eur, no nezabúdaj na dane a odvody, to spraví svoje. Ten plat tiež záleží od faktorov ako jazyk, skúsenosti, vodičák na kamión a podobne.

Kde tam bývaš?

Máme prenajatý byt, nebývame na ubytovniach. Bývam teda kvázi formou airbnb, byt je zariadený a hradí to firma, čo je super.

Koľko teda minieš mesačne peňazí?

Ako som spomínal, ubytko je hradené, auto je tiež firemné, to úplne odpadáva. Jediné, čo miniem, je na stravu. A to je veľmi subjektívne, každý sa môže stravovať inak. Za seba môžem povedať, že keď si varíš a nakupuješ bežne v obchodoch, je to lacnejšie ako na Slovensku. Reštaurácie sú samozrejme drahšie.

Na akých zaujímavých projektoch si pracoval?

Stavali sme stage pre AC/DC, stavali sme tiež stage na festivaloch ako Rubicon, Colours of Ostrava a podobne.

Dostaneš sa vďaka tejto práci aj k interpretom?

Počas AC/DC som bol v backstage a keď prebiehal koncert, tak som stál priamo dole pred pódiom.

Wau. Je rozdiel v tom, keď robíš takúto zákazku?

Rozdiel je v tom, že takýto stage je obrovská stavba. Keď robím bežnú robotu, sme tak traja v partii, na takejto stavbe je nás možno dvadsať. Je to časovo a fyzicky náročnejšie, musíš splniť požadované deadliny, vieš, koncert nepresunieš. Stage po koncerte AC/DC sme rozoberali od polnoci hneď po koncerte a o 12 hodín na ploche už nič nebolo. Stihli sme to deň skôr, ako bolo stanovené v zmluve, za čo sme potom dostali aj bonusovú odmenu.