Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Zariadenia pre „problémových tínedžerov“ fungujú po celej Amerike. Hovoria im kempy, školy, rekreačné centrá či mládežnícke programy.
„Trestali nás za akékoľvek malé chyby. Niekedy sme nemohli vôbec rozprávať alebo nás zavreli na samotku – do úplne prázdnej miestnosti. Mali sme tam v tichu sedieť. Keď som si začala pospevovať, spútali ma. Keď som sa snažila sa v tej cele trocha hýbať, opäť ma spútali,“ opísala Sarah Dooly vo videoreportáži VICE News traumy, ktoré prežila v zariadení pre „problémovú mládež“.
Takéto inštitúcie fungujú po celej Amerike. Hovoria im kempy, školy, rekreačné centrá či mládežnícke programy. Niektoré sú nábožensky orientované, iné sa nachádzajú na odľahlých miestach v divočine. Sú to výlučne súkromné prevádzky a v USA sa z nich stal miliardový priemysel. Rodičia tam svoje deti pošlú s nádejou, že sa im vráti vyliečené, „lepšie“ dieťa, no táto skúsenosť ich často zlomí ešte viac.
„Dievčatá, ktoré prežili sexuálne násilie, museli v rámci terapie inscenovať tieto otrasné činy. Robili to s nimi mužskí terapeuti a my ostatní sme počas toho museli na dievčatá kričať, že sú št**ky,“ spomína ďalej Sarah Dooly. Personál podľa jej slov deťom dookola opakoval, že ich rodičom na nich nezáleží a neprídu po ne.
Ešte predtým, než sa bližšie pozrieme na to, ako fungujú americké zariadenia pre „problémovú mládež“, radi by sme ti pripomenuli, že tvoriť kvalitný obsah môžeme len vďaka členom Refresher Clubu. Staň sa ním aj ty a užívaj si všetky jeho výhody.
V tomto článku si prečítaš:
Ako Paris Hilton donútili zamestnanci školy pre problémové deti roztiahnuť nohy a strkali jej prsty do vagíny, pričom tvrdili, že ide o „lekársku prehliadku“.
O veľmi podobných praktikách, ktoré na školách prežili aj iné mladé dievčatá.
Prečo niektorí rodičia do týchto zariadení nezanášajú svoje deti sami, ale nechajú ich „uniesť“ personálom.
Ktorý slávny psychológ odporúčal podobné zariadenia a či fungujú ešte aj v súčasnosti.
Obete prehovorili po rokoch
Do týchto programov rodičia posielajú deti, s ktorými si nevedia rady. Deti, ktoré pijú alkohol, užívajú drogy alebo majú psychické ťažkosti či problémové správanie. Tieto špeciálne školy či kempy v brožúrkach prezentujú ako miesta, kde sa deti vzdelávajú, športujú a žijú spokojne v šťastnej a priateľskej komunite. V skutočnosti tam však často platia nezmyselné pravidlá a vedúci uplatňujú výchovné prístupy, ktoré sú skôr šikanou a týraním.
Absolventi týchto programov o svojich traumatických skúsenostiach dlho mlčali. Odvahu im dodali dokumentárne filmy, ktoré odhaľujú mrazivé pozadie zariadení „pre problémovú mládež“. Jeden je o Paris Hilton – miliardárskej dcére, ktorú si všetci pamätáme ako búrlivú vymetačku večierkov.
Zdroj: instagram.com/parishilton
Práve pre jej záľubu v párty živote ju rodičia ako tínedžerku poslali do internátnej školy v meste Provo v Utahu. Dúfali, že personál školy z neposlušnej dcéry vychová usporiadanú dedičku hotelového impéria. Paris sa tam však podľa jej vlastných slov cítila skôr ako vo väzení:
„Mala to byť škola, ale hodiny vôbec neboli to hlavné. Od momentu, keď som sa ráno zobudila, na mňa celý deň niekto vrieskal, bolo to strašné trápenie. Hovorili nám hrozné veci, snažili sa, aby sme o sebe mali tú najhoršiu mienku,“ hovorí Paris Hilton v dokumentárnom filme This Is Paris. Spomína tiež, že ich fyzicky trestali bitkou, či priväzovali, aby sa nemohli hýbať.
V dokumente sa objavili aj traja jej spolužiaci, ktorí vypovedali rovnako a doplnili, že personál školy im dokonca podával aj silné sedatíva. Navyše ich úplne odrezali od vonkajšieho sveta.
Zdroj: Youtube/@Paris Hilton
Paris Hilton si pamätá, že s rodičmi sa mohla spojiť raz za dva až tri mesiace a o tom, čo sa v škole deje, im nepovedala. Raz sa o to pokúsila a dostala sa do veľkých problémov. Keď dovŕšila 18 rokov, zo školy odišla. Strávila v nej takmer rok.
Paris Hilton po zverejnení dokumentu priznala, že v škole čelila aj sexuálnemu obťažovaniu:
Přidej se do Refresher Clubu
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Ako Paris Hilton donútili zamestnanci školy pre problémové deti roztiahnuť nohy a strkali jej prsty do vagíny, pričom tvrdili, že ide o „lekársku prehliadku“.
O veľmi podobných praktikách, ktoré na školách prežili aj iné mladé dievčatá.
Prečo niektorí rodičia do týchto zariadení nezanášajú svoje deti sami, ale nechajú ich „uniesť“ personálom.
Ktorý slávny psychológ odporúčal podobné zariadenia a či fungujú ešte aj v súčasnosti.
„Zobudili nás uprostred noci a odviedli do miestnosti, kde sme si museli nahé ľahnúť na stôl a rozkročiť nohy. Potom povedali, že nám robia lekársku prehliadku a strkali nám dovnútra prsty. Neboli to lekári ale zamestnanci školy,“ povedala ešte v roku 2023 v rozhovore pre Glamour Magazine.
Od týchto skúseností má Paris Hilton panický strach z lekárskych prehliadok a z pôrodu – to je aj hlavný dôvod, prečo obe jej deti vynosila náhradná matka.
Zdroj: Netflix
Bohužiaľ, prípad Paris Hilton nie je ojedinelý. S podobnými praktikami sa v inom zariadení pre „problémovú mládež“ stretla aj Marry Collins.
„Keď som mala 13 rokov, urobili mi kompletnú gynekologickú prehliadku. Musela som sa vyzliecť donaha a roztiahnuť nohy. Potom ma niekto z personálu odviedol do sprchy – bol to muž. Musela som sa pred ním osprchovať, čo bolo pre mňa veľmi traumatizujúce. Spomínam si, že voda bola veľmi studená,“ povedala Marry Collins vo videoreportáži VICE News.
Nezmyselné pravidlá a únos so súhlasom rodičov
Ďalšia dokumentárna séria, ktorá odhaľuje šialené praktiky amerických polepšovní, vyšla pred dvoma rokmi na Netflixe. V troch častiach seriálu The Program: Cons, Cults and Kidnapping, vykresľuje režisérka a účastníčka takéhoto tábora Katherine Kubler, život v nápravnom zariadení. Dostala sa doň pre problémy s alkoholom.
Na miesto už zatvorenej Ivy Ridge akadémie sa Katherine vracia spolu so svojimi spolužiakmi. Spomínajú na to, ako si na záchode počas veľkej potreby nesmeli zatvárať dvere, nemohli sa s ostatnými spolužiakmi rozprávať ani sa na nich pozerať, či ako ich trestali, keď sa pozerali von oknom.
Zdroj: Netflix
Traumatický je aj spôsob, akým sa deti do týchto zariadení dostanú. Nie vždy ich tam odvezú rodičia. Cena pobytu totiž často zahŕňa aj službu „prepravy“. Cassia Cilento, ktorú rodičia prihlásili do podobného zariadenia pre problémy so závislosťou od drog, na deň prevozu nikdy nezabudne.
Mala štrnásť rokov a skoro ráno sa zobudila na to, že v jej izbe sú dvaja cudzí muži: „Berieme ťa do tvojej novej školy,“povedali. Cassiini rodičia doma neboli, a tak ich dievča poslúchlo. Odviezli ju na letisko a dopravili do kempu v Arizone.
Zdroj: Netflix
Nápravné zariadenia rodičov podporujú v tom, aby využívali tento spôsob prepravy. Ich argument je, že to zníži riziko úteku a takisto je dôležitý moment prekvapenia – ten deti paralyzuje a nezvládnu odporovať či vyjednávať. Tínedžeri, ktorí sa takto do táborov dostali, hovoria, že to bol únos. Počas prevozu ich často spútajú a zoberú im telefóny.
Nápravné kempy odporúčal aj slávny psychológ
Každý rok je v nápravných rezidenčných programoch v USA približne 100 tisíc detí. Najväčší boom zažívali zhruba 10 až 20 rokov dozadu. Propagoval ich napríklad aj slávny psychológ Phil McGraw známy ako Dr. Phil, ktorý vyše dvadsať rokov moderoval talkšou o mentálnom zdraví
Phil McGraw odporučil rodičom dvoch dievčat s problémovým správaním, aby ich odviezli do nápravného zariadenia v Utahu. Jedno z detí, Hannah Archuletu, tam odviedli hneď po nakrúcaní epizódy.
Zdroj: Wikipeddia Commons/@Angela George
Hannah Archuleta v dospelosti zažalovala Phila McGraw aj televízny štáb, pretože na ranči dvakrát zažila sexuálne obťažovanie zo strany zamestnanca: „Pod nohavičkami ju chytal za vagínu a zadok,“písala obžaloba. Na súde však neuspela.
Hovoriť začali aj niektorí bývalí členovia personálu. Jeden vo videoreportáži VICE News priznal, že do tábora sa na pozíciu poradcu dostal bez akéhokoľvek vzdelania a skúseností s prácou s deťmi:
„Nemal som tušenia, do čoho idem, keď som tú prácu zobral. Bolo to veľa horšie, než som si dokázal predstaviť. Deti tam zamykali na samotkách na niekoľko dní, bez možnosti s hocikým hovoriť,“ spomína a láme sa mu hlas.
Zúfalé deti sa v táboroch často pokúsili o samovraždu – Cassia si pamätá, ako v jednu z prvých nocí počula strašný buchot. Dievča v inej izbe rozbilo zrkadlo a črepmi sa niekoľkokrát bodlo. Do tábora sa už nevrátilo a vedenie tábora im o tom zakázalo komukoľvek povedať.
Tlak obetí zmenil legislatívu
V nápravných táboroch takto roky trpeli tisíce detí, ktorým nikto neveril. Po dokumentoch a zverejnení desiatok svedectiev sa tejto témy ujali aktivistické skupiny. Vyvinuli tlak na jednotlivé štáty, ktoré sprísnili zákony. V súčasnosti je pre tieto zariadenia náročnejšie získať licenciu, platia jasné pravidlá pre komunikáciu s rodičmi a štátni zástupcovia chodia na neohlásené kontroly.
Zdroj: Netflix
Samozrejme, miera regulácie závisí od konkrétneho štátu, a tak sa stále nájdu prevádzky, ktoré pokračujú v starých postupoch. Na federálnej úrovni prijali v roku 2024 zákon, ktorým vytvorili výskumnú skupinu. Agenti tejto skupiny zbierajú dáta o nahlásenej šikane, týraní či sexuálnych útokoch a takisto preverujú jednotlivé podnety.
Bývalé obete táborov sa organizujú na sociálnych sieťach. Vyhľadávajú spolužiakov spred niekoľkých rokov, s ktorými tam prežili hrozné veci. Na TikToku či Instagrame zdieľajú svoje skúsenosti pod hashtagom #breakcodesilence a šíria osvetu, aby sa takéto príbehy už viac neopakovali.
