„Myslela som si, že som ako žena zlyhala.“ Silvia po dvoch neúspešných IVF a inseminácii otehotnela prirodzene

U žien podľa Tomáša Kraloviča, gynekológa a reprodukčného špecialistu, zohráva významnú úlohu vek a s ním súvisiaci pokles počtu a kvality vajíčok, ale aj správne fungovanie ovulácie a hormonálnej regulácie. Prekážkou môžu byť tiež nepriechodné vajíčkovody, zrasty, polypy či myómy.  Tieto vyšetrenia absolvovala aj Silvia a testy u nej neodhalili žiadnu z uvedených prekážok, ktoré by mohli vysvetľovať problémy s počatím.

„Negatívne môžu reprodukčné procesy ovplyvňovať aj ochorenia, ako sú endometrióza alebo adenomyóza, a to dokonca aj v prípadoch, keď žena nemá typické príznaky,“ vysvetľuje lekár.

Prehliadať netreba ani mužský faktor. Okrem počtu a pohyblivosti spermií je dôležitá aj ich celková funkčná kvalita. Na plodnosť oboch partnerov vplýva tiež životný štýl – napríklad fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, výrazná nadváha alebo podváha či vystavenie niektorým environmentálnym vplyvom.

Niekedy sa napriek dôkladnému vyšetreniu nepodarí odhaliť jednoznačnú príčinu ťažkostí. Odborníci vtedy hovoria o nevysvetlenej neplodnosti. „Neznamená to, že problém neexistuje, ale že ho súčasné diagnostické metódy nedokážu jednoznačne identifikovať,“ hovorí lekár a dopĺňa, že aj preto by podľa odporúčaní ASRM z roku 2026 malo vyšetrenie zahŕňať posúdenie ovulácie, anatomického stavu ženského reprodukčného systému vrátane priechodnosti vajíčkovodov a vyšetrenie spermií partnera. Vyšetrenia oboch partnerov by zároveň mali prebiehať paralelne.

Zmenili stravu, začali cvičiť a užívali doplnky

Keď sa Silvii stále nedarilo otehotnieť, manželia sa začali viac zaujímať o to, čo môžu pre svoju plodnosť urobiť sami. Upravili jedálniček, začali pravidelne cvičiť a venovali väčšiu pozornosť výživovým doplnkom.

Silvia užívala napríklad omega-3 mastné kyseliny a koenzým Q10, Zoltán siahol po doplnkoch určených na podporu mužskej plodnosti. Dopĺňali aj B-vitamíny a zaradili silový tréning. „Nechceli sme sa nejako vymakať. Chceli sme skôr podporiť telo, pretože sme čítali, že aj to môže mať vplyv na plodnosť,“ vysvetľujú manželia.

Na začiatku som sa za to trošku hanbila. Mala som pocit, že ja ako žena nie som schopná mať dieťa, a nechápala som, prečo sa to nedarí nám, keď niekto má aj tri či štyri deti.

Zlepšenie životného štýlu sa prejavilo aj na niektorých výsledkoch. Mierne sa zlepšil napríklad aj Zoltánov spermiogram, ktorý však ani predtým podľa lekárov nebol natoľko zlý, aby znemožňoval prirodzené počatie. Silvia preto absolvovala aj ďalšie vyšetrenia. Lekári jej skontrolovali napríklad štítnu žľazu, hladinu AMH (Anti-Müllerov hormón – jeho hladina v krvi ukazuje množstvo zostávajúcich vajíčok) a priechodnosť vajíčkovodov. Podľa jej slov boli výsledky v norme, v jej prípade sa nepotvrdila ani endometrióza, ktorá je u žien častou prekážkou pri otehotnení.

Dve neúspešné umelé oplodnenia

V decembri 2024 sa rozhodli pre prvé umelé oplodnenie (IVF). Po neúspechu sa na jar 2025 rozhodli skúsiť inú kliniku reprodukčnej medicíny v Bratislave. Dúfali, že zmena pracoviska a stimulačného protokolu prinesie lepší výsledok.

 „Všetko vyzeralo ideálne. Aj u mňa, aj u manžela, aj tie vyvinuté embryá boli kvalitné. Vybrali dve najlepšie a vložili mi ich, no ani jedno sa neuchytilo. Nerozumeli sme tomu. Hovorili sme si, že keď je všetko v poriadku, musí tam byť nejaký detail alebo niečo, čo nebolo vyšetrené. Inak nám to nedávalo zmysel. Keď nám potom navrhovali darované vajíčka, ešte sme sa na to necítili. Chceli sme si dať pauzu a absolvovať ďalšie vyšetrenia, pretože sme verili, že možno prídeme na niečo, čo sme dovtedy prehliadali,“ hovorí Zoltán.

Nasledovali ďalšie vyšetrenia. Silvia absolvovala genetiku a hematológiu, kde jej zistili poruchu zrážanlivosti krvi. To však podľa odborníkov nebolo príčinou predchádzajúcich neúspešných pokusov o počatie.

„Na začiatku som sa za to trošku hanbila. Mala som pocit, že ja ako žena nie som schopná mať dieťa, a nechápala som, prečo sa to nedarí nám, keď niekto má aj tri či štyri deti. Trápilo ma to, pretože sme spolu šťastní, máme sa radi a vedela som, že by to dieťa prišlo do dobrej rodiny. A napriek tomu to nešlo. Bola som z toho najsmutnejšia, mala som pocit, že som ako žena zlyhala. Manžel ma však veľmi podporoval. Bez neho, keby nebol taký, aký je, by som to podľa mňa zvládala oveľa ťažšie,“ hovorí Silvia. 

Dvojica sa pritom spočiatku o svojich problémoch veľmi nerozprávala ani s okolím. Vnímali to ako citlivú a do istej miery tabuizovanú tému. Až časom si uvedomili, že podobnú skúsenosť môže mať oveľa viac párov. Dnes o svojom príbehu hovoria verejne a chcú povzbudiť aj ďalšie páry v podobnej situácii. 

„Po zverejnení nášho príbehu sa nám začali ozývať ďalší ľudia, ktorí prežívajú niečo podobné. Sme radi, keď sa s nami podelia o svoje skúsenosti, či už verejne na našom Instagrame, alebo v súkromnej správe. Ak môžeme niekomu poradiť alebo mu aspoň ukázať, že v tom nie je sám, má to pre nás zmysel. Uvedomujeme si, koľko párov rieši problémy s počatím,“ hovoria manželia.

Podľa manželov prišiel zlom po vyšetrení u reprodukčnej imunologičky. „Reprodukčná imunologička nám odporučila kultivačný ster. Nález bol pozitívny na baktériu Enterococcus faecalis a dostala som antibiotiká. Liečba trvala približne dvadsať dní. Začiatkom januára som išla na kontrolu a už to bolo v poriadku. Povedala som si, že aspoň toto máme vyriešené, a pripravovali sme sa na tretie IVF.“

MUDr. Tomáš Kralovič potvrdzuje, že Enterococcus faecalis v reprodukčnom trakte ženy potenciálne môže ovplyvňovať schopnosť otehotnieť, ale rozhodujúce je, kde sa baktéria nachádza a či spôsobuje skutočný zápalový proces.

Mikroorganizmus sa prirodzene vyskytuje najmä v tráviacom trakte, no môže byť súčasťou aj vaginálnej mikrobioty zdravých žien. „Pozitívny kultivačný nález z pošvy alebo krčka maternice sám osebe nedokazuje, že baktéria negatívne ovplyvňuje schopnosť ženy otehotnieť. Za určitých okolností sa môže premnožiť, najmä pri narušení prirodzenej vaginálnej mikrobioty, v ktorej majú za normálnych podmienok dominantné postavenie laktobacily. Vtedy môže byť súčasťou tzv. vaginitídy, teda zápalového ochorenia pošvy,“ vysvetľuje skúsený reprodukčný špecialista.

Podľa odborníka je potrebné odlišovať dva rozdielne klinické nálezy:

1. Bakteriálna kolonizácia pošvy alebo krčka maternice
   Pozitívny ster na Enterococcus faecalis môže predstavovať iba prítomnosť baktérie bez klinického zápalu. V takom prípade podľa lekára zatiaľ nemáme dostatok dôkazov, že samotný nález negatívne ovplyvňuje schopnosť ženy otehotnieť.
2. Chronická endometritída
   Ide o pretrvávajúci zápal sliznice maternice, ktorý môže byť spojený s prítomnosťou určitých baktérií. Medzi mikroorganizmy, ktoré sa pri chronickej endometritíde môžu nachádzať, patrí aj Enterococcus faecalis.

„Chronická endometritída môže narúšať prostredie endometria a potenciálne negatívne ovplyvňovať implantáciu embrya. Najväčšia pozornosť sa jej venuje u žien s opakovaným zlyhaním embryotransferov,“ hovorí Tomáš Kralovič.

Na diagnostiku ochorenia medicína využíva najmä histologické vyšetrenie endometria vrátane imunohistochemického dôkazu plazmatických buniek pomocou CD138. Doplňujúcim vyšetrením môže byť podľa gynekológa mikrobiologická kultivácia endometria.

„Dôležité je však zdôrazniť, že diagnostické kritériá chronickej endometritídy zatiaľ nie sú úplne jednotné a nie je jednoznačne stanovený počet CD138-pozitívnych buniek, ktorý by vo všetkých prípadoch znamenal ochorenie,“ upozorňuje lekár. 

Odborníci však upozorňujú, že samotná prítomnosť baktérie ešte nie je dôvodom na automatické nasadenie antibiotík. Európska spoločnosť pre ľudskú reprodukciu a embryológiu (ESHRE) pripúšťa zváženie vyšetrenia chronickej endometritídy u žien s opakovaným zlyhaním implantácie a v prípade potvrdenej diagnózy aj antibiotickú liečbu.

Rutinné testovanie vaginálneho a maternicového mikrobiómu však neodporúčajú, keďže zatiaľ nie je dostatok dôkazov, že by plošné testovanie a následná úprava mikrobioty zvyšovali úspešnosť liečby neplodnosti. Aj podľa stanoviska ASRM z roku 2026 sú na jednoznačné potvrdenie prínosu antibiotickej liečby potrebné ďalšie kvalitné klinické štúdie.

Na tretie IVF už nestihli ísť, Silvia otehotnela

Na začiatku roka 2026 sa dvojica pripravovala na ďalšie umelé oplodnenie. Tretí pokus plánovali v Brne. Silvia mala dokonca vyzdvihnuté lieky na stimuláciu, za ktoré zaplatili približne 1 000 eur, už ich však nezačala užívať. „Bolo to najlepšie vyhodených 1 000 eur v našom živote,“ smeje sa Zoltán. Klinike manželia oznámili, že Silvia žiadnu stimuláciu nezačne, pretože jej vyšiel pozitívny tehotenský test.

„Menštruácia vo februári mi neprišla a manžel sa ma pýtal, či si neurobím test. Ja som už nechcela, pretože som sa bála, že bude zase negatívny. Nakoniec sme si ho urobili skoro ráno, asi o pol siedmej. Ja som na ňom videla niečo ako druhú čiarku, ale manžel si nebol istý. Skúsili sme ešte citlivejšie testy. Na druhý deň som si ich urobila ešte ďalších päť a všetky boli pozitívne. Boli sme v absolútnom šoku, nechápali sme, že sa to naozaj stalo,“ opisuje s radosťou Silvia.

Silvia a Zoltán si otehotnenie spájajú predovšetkým s preliečením baktérie. Zdôrazňujú však, že nevedia s istotou povedať, či to bolo rozhodujúcou príčinou, alebo išlo o náhodu.

„Predtým sme chodili na dovolenky, oddychovali sme a užívali tie isté vitamíny, nič sme nerobili inak. Preto nám dáva zmysel uvažovať nad tým, či to s tým nemohlo súvisieť. Nechceme tvrdiť, že to tak musí fungovať u každého,“ hovorí Zoltán.

Antibiotiká: kedy áno, kedy nie

Tomáš Kralovič hovorí, že antibiotická liečba má svoje miesto v reprodukčnej medicíne, ale nemala by byť indikovaná automaticky pri každom pozitívnom kultivačnom náleze. 

„Ak je u ženy diagnostikovaná aktívna bakteriálna infekcia, napríklad zápalové ochorenie pošvy alebo chronická endometritída, je vhodné zvážiť cielenú liečbu podľa klinického obrazu, výsledkov mikrobiológie a citlivosti baktérií na antibiotiká. Osobitnou situáciou je chronická endometritída u žien s opakovaným zlyhaním implantácie. V tejto skupine pacientok existujú observačné štúdie naznačujúce, že úspešné odstránenie zápalového nálezu môže byť spojené s lepšími reprodukčnými výsledkami. Nemožno však z toho vyvodzovať, že antibiotická liečba každého pozitívneho vaginálneho steru zvyšuje pravdepodobnosť otehotnenia,“ hovorí odborník. 

Podávanie antibiotík bez jednoznačnej indikácie môže podľa jeho slov naopak narušiť prirodzenú mikrobiálnu rovnováhu, podporovať vznik antibiotickej rezistencie a spôsobovať nežiaduce účinky.

Pri interpretácii prípadu Silvie a Zoltána, ktorým sa po preliečení baktérie Enterococcus faecalis podarilo prirodzene počať, je podľa odborníka dôležitá opatrnosť. Je možné, že liečba odstránila infekčný faktor, ktorý negatívne vplýval na reprodukčné prostredie ženy. Podľa jeho tvrdení sa však nedá s istotou povedať, že práve táto baktéria bola príčinou ich predchádzajúcich problémov s počatím a že jej preliečenie priamo viedlo k tehotenstvu.

Gynekológ vysvetľuje, že na potvrdenie takejto súvislosti by bolo potrebné poznať presné miesto odberu vzorky, príznaky infekcie, prípadné dôkazy o zápale sliznice maternice aj výsledky kontrolného vyšetrenia po liečbe.

„Samotná časová následnosť ešte nepreukazuje príčinnú súvislosť. Prirodzené počatie je možné aj po predchádzajúcich neúspešných cykloch asistovanej reprodukcie,“ upozorňuje Tomáš Kralovič.

Ako zároveň zdôrazňuje, bakteriálne prostredie ženského reprodukčného traktu je dôležitou oblasťou výskumu, no treba rozlišovať medzi samotnou prítomnosťou baktérie, skutočnou infekciou a chronickým zápalom endometria. „Nie každý pozitívny ster predstavuje príčinu neplodnosti a nie každá žena s takýmto nálezom potrebuje antibiotickú liečbu,“ uzatvára.