Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Počas simulovanej misie na Marse musí dbať ako veliteľka aj na to, aby sa nikto nepohádal.
„Keď si na Marse, neriešiš sociálne siete ani peniaze. Riešiš, či máš dosť vody a jedla na prežitie a ako sa budeš sprchovať s dvojlitrovou fľašou vody raz za dva týždne,“ opisuje Slovenka Michaela.
V tomto článku si prečítaš:
Ako prežila obdobie, kedy študovala, pracovala pre NASA a bola bez domova.
Aké je to byť veliteľkou simulovaných misií na Mars.
Ako si po návrate domov váži aj spláchnutie záchoda.
Kedy sa podceňovanie kvôli pohlaviu odrazilo v praxi na misii.
Ktorý film o vesmíre je podľa nej najbližšie realite.
Ako prežila výcvik 7 metrov pod vodou.
Kedy poletí do vesmíru.
Ako sú astronauti informovaní o tom, že misiu nemusia prežiť.
Na konte má 40 simulovaných misií na Mars, pracovala pre NASA a študovala na jednej z najprestížnejších technologických univerzít sveta, Caltechu. Michaela Musilová je astrobiologička, ktorej kariérna cesta nebola v úvode vôbec jednoduchá.
„Dostala som sa na Caltech, robila som pre NASA, no bola som bezdomovkyňa. Musela som si vyberať medzi jedlom a prístreškom na noc. Veľmi som schudla, nemala som peniaze, NASA platila raz za tri mesiace, preto som sa ocitla bez strechy nad hlavou, bol to život v strachu,“ spomína Michaela.
Dnes absolvuje postupne expedície na najvyššie kopce sveta a pripravuje sa na životnú skúsenosť, keďže o pár mesiacov bude prvou Slovenkou, ktorá poletí do vesmíru.
V rozhovore pre Refresher sme sa s Michaelou rozprávali o tom, aké náročné je viesť simulované misie na Mars, na čo si musela ako veliteľka dávať najväčší pozor a prečo je charakter omnoho dôležitejší než titul či vzdelanie.
„Kým som sa stala riaditeľkou stanice, nedbali pri výbere posádky až tak na empatiu, skôr na životopis. Ak si výborný vedec a odborník, no nevieš robiť s ostatnými, na takú misiu sa proste nehodíš,“ hovorí Michaela.
Refresher ti pravidelne prináša rozhovory so Slovákmi, ktorí pracujú v zahraničí. Prečítaj si napríklad o Antonovi zo Švajčiarska. Ak ťa baví náš obsah a chceš nás podporiť, vstúp do Refresher Clubu len za 1 euro a užívaj si okrem prístupu k prémiovému obsahu aj početné benefity. Ďakujeme za tvoju podporu!
Michaela je v čase nášho rozhovoru vo Washingtone D. C., kde je príležitostne doma. Hneď v úvode sa dostávame k téme, ako je jej práca vnímaná na Slovensku.
Prečo by sa mal bežný Slovák zaujímať o vesmírnu misiu?
V každom z nás je prirodzený záujem a zvedavosť o vesmír. Pozeráme sa na hviezdy, sledujeme zatmenie Slnka. Ako vedkyňa sa opieram o zvedavosť. Cez množstvo aktivít, ktoré robím na Slovensku, chcem Slovákom priblížiť vesmír a jeho fungovanie. Chcem ukázať, že aj dievča z obyčajnej rodiny, ktoré má 8 rokov a sníva o ceste do vesmíru, dokáže pracovať vo veku 21 rokov pre NASA a neskôr viesť misie.
Existujú podľa teba mimozemšťania?
Přidej se do Refresher Clubu
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Ako prežila obdobie, kedy študovala, pracovala pre NASA a bola bez domova.
Aké je to byť veliteľkou simulovaných misií na Mars.
Ako si po návrate domov váži aj spláchnutie záchoda.
Kedy sa podceňovanie kvôli pohlaviu odrazilo v praxi na misii.
Ktorý film o vesmíre je podľa nej najbližšie realite.
Ako prežila výcvik 7 metrov pod vodou.
Ako sú astronauti informovaní o tom, že misiu nemusia prežiť.
Myslím si, že mimozemšťania určite existujú. Všetko od mikróbov, ktoré žijú možno aj na Marse či na mesiacoch Jupitera a Saturnu. Možno existuje aj niečo komplikovanejšie mimo našej slnečnej sústavy. Otázka znie, či budeme mať niekedy nejaký kontakt, alebo či vôbec o kontakt stoja. Keď vieš, aký je vesmír obrovský, šance na iný život sú veľké.
Zdroj: Archív respondentky Michaely Musilovej
Hovoríš o snoch malého dievčatka až po prácu v NASA. To obdobie však nebolo len príjemné, keďže, ako si spomínala, bola si dokonca bez domova...
Ako sme sa bavili, nemala som vtedy osobný život. Mala som tri práce, študovala som, žiadne žúrky, robila som, čo som mohla. Keďže NASA platila raz za tri mesiace, niektoré obdobia som teda prespávala na zemi u cudzích ľudí. Najhoršie bolo, že na Caltechu popri práci v NASA som nemohla mať inú platenú prácu. Štúdium som platila cez štipendiá, peniaze mi dávala aj charita, no peniaze som mala len na štúdium, ubytovanie a stravu som si musela zabezpečiť sama.
Caltech a NASA. Takéto inštitúcie nechajú svoju členku bez domova?
Nezaujímaš ich. Kým nie si na doktorandskom štúdiu, pre univerzitu si len číslo, ide im o to, či platíš školné a zvyšok neriešia. NASA platila, ale raz za tri mesiace.
Nemala si v tej ére chuť nechať vedu tak a robiť niečo iné?
Mala, hlavne v momentoch, keď si človek uvedomí, že maká desaťročia na tom, aby sa dostal do vesmíru, a potom prídu ľudia, ktorí o tom netušia nič, a zaplatia si to, alebo im to niekto zaplatí.
Zdroj: Archív respondentky Michaely Musilovej
Dnes máš za sebou desiatky odvelených simulovaných misií. Podľa čoho tam vyberajú ľudí?
Kým som sa stala riaditeľkou stanice na Havaji, pri výberovom konaní sa pozerali hlavne na životopis. Hľadali úspešných vedcov, ale nedbali na psychologickú stránku. Ja som tie testy absolvovala tiež, prišlo mi logické, že nezafajknem v teste kolónku, že som agresívna, veď to nespraví nikto príčetný.
Čo si zmenila? Stávalo sa, že ak zvolili nesprávny výber ľudí, vznikali milostné štvoruholníky, stretávali sa silné egá či lietali stoly. Ja som od začiatku nastavila hlavné kritérium empatie a charakterovej stránky.
Nie je kontraproduktívne zaoberať sa na dôležitých misiách emóciami?
Vopred máme nastavené pravidlá. Dohodneme sa, čo robiť, ak je človek smutný či podráždený. Niekto chce pokoj a samotu, ďalší zas podporu a rozhovor.
Zdroj: Archív respondentky Michaely Musilovej
Môžeš si z pozície veliteľky dovoliť byť k posádke viac emotívna?
Z mojej skúsenosti sa ukázalo, že byť empatický a emotívnejší je oveľa lepšie. Viem však byť aj striktná, pozerám sa na dobro celej posádky aj misie. Ak im vysvetlím, prečo niečo nemôžu, alebo niečo zamietnem, pochopia to lepšie, ako keby to len rozkážem a nechám tak.
Ako sa psychicky pripravuješ na misiu?
Nikdy som neabsolvovala špeciálny tréning. Vychádzam z toho, že som ambiciózna, viem si utriediť veci v hlave a viem, čo chcem. Pred niektorými misiami sme mali najatých koučov, no tí nás učili veci, ktoré by sa dali využiť možno tak v kancelárii a nie na ľadovci či sopke.
Ako dlho trvá taká misia?
Od niekoľkých týždňov po dvanásť mesiacov. Ak chceme overiť kvalitu nejakej technológie, stačí pár týždňov, ak však riešime psychologickú stránku, vtedy to trvá niekoľko mesiacov.
Zdroj: Archív respondentky Michaely Musilovej
Čo testujete po psychologickej stránke?
Odolnosť ľudí, kedy príde prvý náznak depresie či ponorkovej choroby. Psychologická stránka je v podstate základom simulovaných misií. Nevieme totiž nastaviť astronautov na to, že budú tri roky na Marse, preto sa kladie dôraz na to, aby sme skúmali a zbierali dáta o tom, ako sa ľudia správajú.
Čo je pre teba najdivnejšie po návrate z misií? Že na misii hrajú kolegovia poker o posledný kus vysušeného jablka alebo o kúsok vody na sprchu. Potom sa vrátiš domov, prídeš do obchodu a vyberáš si z 20 druhov jogurtov, kultúrny šok je silný. Mne je doma ľúto otvoriť naplno kohútik alebo spláchnuť záchod. Na misii je život jednoduchší, ak ma chápeš.
Misie absolvujete na havajskej sopke. Ako sa hlava nastaví na to, že je vo vesmíre?
Dá sa to, sme vo veľkej nadmorskej výške ďaleko od najbližšej civilizácie. Nie je to tak, že otvoríme dvere stanice a sú tam iní ľudia. To pomáha v nastavení hlavy, často tiež simulujeme náhle zmeny situácie, rôzne komplikácie a posádkam hovorím, nech si v týchto kritickejších situáciách predstavia, čo by robili, ak by sme boli skutočne na Marse.
Zdroj: Archív respondentky Michaely Musilovej
Podceňoval ťa niekto kvôli pohlaviu?
Nemôžem povedať, že sa to nedeje. Prešla som si tým viackrát, keď som začínala, dnes to už nevnímam. Kým som si ešte nevyberala sama celú posádku, stávali sa rôzne situácie.
Aké?Uvediem to v príklade. Na Havaji sú dva typy terénu: ostrejší kamenistý so šutrami, alebo hladké podložie, cez ktoré ti môže prepadnúť noha. Na jednej misii som mala mudrlantov, ktorým som navrhla, aby išli inou, svojou navrhovanou cestou. Keď sme sa stretli v bode B, hádaj, kto mal poškrabané nohy. Potom si uvedomili, že asi mám pravdu a počúvali ma. Naučili sa to na vlastnej skúsenosti.
Čo sa robí v prípade akútneho zdravotného problému niekoho z posádky?
Ak sa niečo stane a je to krajná núdza, do dvoch minút vie prísť k stanici helikoptéra, ale klopem si, že za môjho vedenia sa nič také nestalo. Tiež som sa poučila z minulosti, kedy som ešte nebola riaditeľka a procesy niekdajšieho vedenia boli nastavené inak. Vtedy sme čakali na záchranu dve hodiny a nebola som si istá, či člen posádky, môj kamarát, vôbec prežije.
Ako prebieha komunikácia s „vonkajším svetom“?
Ak pošleš správu na Mars, bude trvať 20 minút, kým príde, a ďalších 20 minút, kým príde odpoveď. Je to viac o komunikácii cez mail, kde si napíšeš dlhšiu správu, neexistuje, že si chatuješ ako doma, nahrávaš online videá ako vo filme alebo scrolluješ reelska, haha.
Zdroj: Archív respondentky Michaely Musilovej
Ktorý film o vesmíre je podľa teba najbližšie k realite?
Sú také, ktoré sú znášateľné, vtedy si prižmúrim len jedno oko. Potom sú také, kedy ide najemotívnejšia či najstrašidelnejšia scéna a my sa v kine smejeme. Z lepších a znášateľných môžem vyzdvihnúť Interstellar a Marťan (The Martian), samozrejme, že aj tam sú chyby a nedá sa s tým vedecky stotožniť, ale sú to veľmi dobre spracované filmy, kde sa tvorcovia snažili ľuďom čo najlepšie vysvetliť a priblížiť vesmír.
Vo filmoch vidíme aj náročný výcvik, centrifúgy a potápanie. Čo je na tom najťažšie?
Absolvovala som misiu pod vodou, fungovali sme 7 metrov pod hladinou v kapsule, bola to kvázi hybridná loď, ktorá v minulosti fungovala ako ponorka aj loď zároveň. Čiže to nie je bazén, ale reálne more. Je to miesto na Floride, tú misiu som zorganizovala celú ja a má nám to pomôcť v príprave na let do vesmíru.
Si ako astronautka informovaná o tom, že sa vám môže na misii niečo stať?
Kandidáti na astronautov, ako aj ja, vieme, do čoho ideme. Jasné, že všetko je vždy plánované eticky tak, aby sa nič nestalo a neráta sa so stratami. Sme si však vedomí rizika a je nám jednoznačne povedané, že vesmírnu misiu nemusíme prežiť, tak to proste je. A ešte v USA, kde je nutné mať podpísaný papier na všetko.
Zdroj: Archív respondentky Michaely Musilovej
Čo môže najčastejšie prekaziť cestu do vesmíru po zdravotnej stránke? Poznám viacero osôb, ktoré sa dostali do finálneho výberu na vesmírnu misiu, no pri dôkladnejšej prehliadke im našli niečo na srdci, s čím bežne žijú ľudia celý život a ani o tom nevedia. Ak je tam aj najmenšie riziko toho, že sa to môže skomplikovať, si z kola von. Rovnako akákoľvek alergia; mám kamarátku, ktorá bola nádejná kanadská astronautka, no má alergiu na mango. Do vesmíru síce nemusíš brať mango, no zase, ak je to akékoľvek malé riziko, nepustia ťa.
Je polovica novembra, ako ďaleko si aktuálne od svojho prvého reálneho letu do vesmíru?
Vo Virgin Galactic oznámili, že optimistický termín je takto o rok, prípadne v úvode roka 2028.
Bude to viac komerčný alebo vedecký let?
Vedecký, preto ma vybrali ako šéfku vedeckého úseku tohto letu. Musíme na to tiež vyzbierať peniaze, čiže nebude prekvapujúce, ak sa tam objaví aj niekto mimo vedeckej obce, haha.