Bára otěhotněla jako 16letá v prváku na střední škole. Na zkoušky se musela učit během ježdění s kočárkem (Rozhovor)

Prvého polroka som bola v škole a potom som študovala externe. Školu som však dokončila. Popri staraní sa o malého som mala individuálne štúdium, kde som každého polroka chodila na všetky skúšky.

Bolo to síce náročné, lebo som sa musela naučiť každý jeden predmet v krátkej dobe, no zvládla som to. Potom v maturitnom ročníku som v druhom polroku chodila do školy normálne každý deň a zatiaľ mi so starostlivosťou vypomohla rodina. 

Jak jsi to všechno zvládla úspěšně zkombinovat?

Mala som veľké šťastie, pretože mám skvelú rodinu, ktorá mi vždy vo veľa veciach pomohla a podporovala ma. Určite boli aj momenty, kedy som si myslela, že sa na to vykašlem, ale nikdy som to neurobila.

Na takýto moment si spomínam iba raz, pretože v minulosti som nikdy nedostala päťku, no raz na skúške som dostala takú otázku, o ktorej som ani netušila, že som sa mala na ňu pripraviť.

Vtedy mi tú päťku dali a ja som ostala v šoku a začala o sebe pochybovať. Motiváciou mi však bol môj syn, pretože mu chcem predsa zabezpečiť kvalitnú budúcnosť, a tak som musela tú školu za každých okolností dokončiť. 

Co bylo pro tebe při výchově dítěte nejtěžší?Celkovo čo sa týka starostlivosti, tak na tie bezsenné, prebdené noci si bolo ťažké zvyknúť. Malý bol zo začiatku veľmi napätý a mal preležanú hlavu, takže som s ním istý čas navštevovala rehabilitácie a musela som s ním cvičiť denne Vojtovu metódu.
 
Samozrejme, okamžite som mala neskutočnú zodpovednosť ako matka a takú zodpovednosť som dovtedy nepocítila. Ťažké obdobie nastalo aj vo chvíli, keď išiel synček prvýkrát do škôlky, keďže bol na mňa dosť naviazaný. Prvé dva týždne boli ťažšie, no potom si v škôlke zvykol a tešil sa z nových kamarátov.

Nechybělo ti chození po venku s kamarády a řešení podobných problémů jako tví vrstevníci?

Prvých 18 mesiacov som kojila, čiže som na chodenie von ani nepomyslela. Vžila som sa do role matky, a tak som veľa kamarátok kvôli tomu aj stratila. Už sme nemali spoločné záujmy, mojím stredobodom pozornosti bol môj syn. 

Ja som to tehotenstvo vnímala pozitívne. Stretávala som sa s názorom, že v 16 rokoch má človek sedieť v knižnici a vzdelávať sa. Ale povedzme si pravdu. Koľko mladých ľudí sa na miesto toho zabáva a hlavne s alkoholom, čo tiež nie je žiadna výhra. Ja som radšej našla zmysel v staraní sa o dieťa a nič ma nemrzí. Pochopila som, že mať rodinu je to najcennejšie.

 
Niekedy si však treba ísť aj vyvetrať hlavu, takže teraz, keď je už syn väčší, tak s priateľom občas vybehneme von alebo do kina. Nikdy to však nie je tak, že by sme syna nechali rodičom, že čaute, starajte sa, my sa ideme zabávať. Vždy ho najprv uspíme.

Co tě nejvíce na mateřství šokovalo?

Čo si spomínam, tak ma ešte počas tehotenstva šokoval test na tehotenskú cukrovku. Vtedy mi dali vypiť takú nechutnú glukózovú vodu a to bol jeden z momentov, kedy som si povedala, že už nikdy nechcem byť tehotná. 

Ale na materstve všeobecne si na nič iné nespomínam. Určite je to vo veľa veciach náročné, ale ja snažím materstvo vnímať skôr pozitívne. Je skvelé sledovať, ako sa z malého bábätka stáva veľký človek s vlastným rozumom a názorom. 

Takže neplánuješ další přírůstek?

V budúcnosti by sme chceli ešte pridať k malému súrodenca, ale ešte máme čas. 

Zníš, že máš svůj život pod kontrolou a víš, co od budoucnosti očekávat. Určitě mnoho lidí, kteří se ocitli v podobné situaci, to tak uspořádané nemá. Čím to podle tebe je?

Je pravda, že väčšina žien alebo dievčat, ktoré otehotnejú v mladom veku sa vzdajú školy. Ja som si však išla za tým, že tú školu musím naozaj dokončiť. Preto som študovala, prechádzala som sa s kočíkom a čítala si poznámky do školy.

Aj pri kojení som sa učila. Určite to však bude aj tým, že som po celý čas mala podporu svojej rodiny a nie všetci majú také šťastie. 

Plánuješ jít někdy i na vysokou školu?

Nevyhodila som to úplne z hlavy, no momentálne som spokojná s tým, čo mám. Pracujem ako účtovníčka a dokonca som si spravila rekvalifikačný účtovnícky kurz, tak to ma baví a venujem sa tomu. Uvidím však, čo bude v budúcnosti, nič nevylučujem. 

Viděla jsi nějaký rozdíl mezi sebou a ostatními maminkami, se kterými jsi přicházela do kontaktu, kvůli svému věku?

Keď sme chodili na ihrisko, tak sa na mňa zvykli niektoré mamičky pozerať a asi rozmýšľali, či som mama alebo sestra. Necítila som sa veľmi, že som na ich úrovni, pretože to, o čom sa staršie mamičky rozprávali, mňa veľmi nezaujímalo. 

A pečuješ i nějaké výhody jako mladá maminka?

Každý mi hovorí, že budem so svojím synom kamarátka a budeme si rozumieť. A možno tie mladé mamy majú výhodu v tom, že sú menej nervózne. Všimla som si na ihrisku, že niekedy, keď sa dieťa zašpiní, staršie mamičky zvyknú panikáriť. Ja až tak príliš nad tým nestresujem, poviem si, že však čo, umyje sa a hotovo. 

Jaká jsi byla předtím, než jsi otěhotněla? Nastala nějaká velká změna v chování?

Predtým, než som otehotnela, tak som mala priateľa vyše dvoch rokov, a tak som sa venovala jemu. Samozrejme, chodila som sa aj zabávať a niekedy sa stalo,  že som si aj pripila.

V momente, ako som zistila, že som tehotná, tak som skončila s pitím a fajčením a až doteraz nefajčím. Povedala som si jednoducho, že teraz budem mať dieťa a nemôžem fajčiť. Už som sa tým potom nezaoberala a po pôrode mi to takisto ani nenapadlo. 

Bylo těžké najít si práci jako mladá maminka?

Áno, to bola jedna z najťažších vecí. Musím stihnúť zobrať malého do škôlky a odtiaľ ho vyzdvihnúť, čiže som si musela hľadať robotu, v ktorej by mi to časovo vyhovovalo.

Na začiatku som bola nezamestnaná. Nielenže som bola čerstvou absolventkou strednej školy, ale zároveň som bola po materskej a nemala som žiadne skúsenosti.

Prácu som si našla po známosti. Teraz trávim doobedia v práci a poobede sa starám o syna, takže väčšinou nemám žiadny voľný čas nazvyš.

Věřím, že to musí být opravdu náročné a únavné...

Tak ja som unavená vždy, už vlastne ani neviem, čo je to 8-hodinový spánok (smiech). Aj cez víkendy je môj syn nastavený tak, že o 6.30 má budíček, takže ani cez víkendy nedospávam. Ale nevadí, ako sa hovorí, v hrobe sa vyspím. 

Jaké máš plány do budoucna?

Plánujeme aj svadbu, no ešte teraz nie. Priateľ si práve založil vlastnú firmu, s ktorou mu pomáham. Môj sen je hlavne neprestávať sa vzdelávať, to účtovníctvo ma baví a vidím v tom svoju budúcnosť. Momentálne bývame u svokry, tam sme spokojní, ale určite plánujeme v blízkej dobe vlastné bývanie.

Syn pôjde tento rok prvýkrát do školy, takže nás opäť čaká zmena a asi aj náročnejšie obdobie pre nás všetkých. Chcem však urobiť všetko preto, aby z nášho chlapca vyrástol dobrý a úspešný človek. A my ako správni rodičia mu musíme ísť príkladom, aby sme synovi dali ten správny štart do života. 

Co bys radila mladým dívkám, které se ocitnou v podobné situaci jako ty?

Možno to, aby sa nebáli požiadať o pomoc, keď to potrebujú, pretože je neskutočne dôležité mať oporu svojej rodiny a priateľov. A aby sa do seba neuzatvorili a uvedomili si, že život nám prináša rôzne momenty s ktorými sa musíme popasovať. Ale dieťa je dar, a nie každá žena má tu možnosť stať sa matkou.

Ešte by som im radila, aby sa nesústredili na negatívne veci a nevšímali si poznámky ostatných. Aj na mňa sa okolie dívalo inak, určite padli aj poznámky narážajúce na môj vek, no už si ich nepamätám a vôbec ma nezaujíma, čo kto o mne rozpráva.

Nemyslím si, že tým, že som sa ocitla v tejto situácii som automaticky zlý človek a pochovala som svoju budúcnosť. Práve naopak, synčeka považujem za motiváciu.