3+1 najhoršie kriminálničky Slovenska. Vrahyne odsúdené na dlhoročné tresty a prečo hrozí Alene Zsuzsovej doživotie

Kosti potom zabalili do novín a hodili do smetného koša. "Jeden kolega, ktorý vyšetroval prípad zmiznutia manžela, bol u nej na návšteve. On bol od povahy zvedavý a keď sa prechádzal po záhrade a zbadal tú nádobu, pozrel sa do nej. Keďže bolo veľké teplo, po otvorení nádoby ho celý obsah oprskal. V tomto prípade brutalita pochádzala zo strachu a zo sebaobrany," spomína bývalý kriminalista.

Ďalšou kategóriou sú ženy, ktoré k zločinu inklinujú od povahy. Snopko hovorí, že si veľakrát nájdu partnera a sú súčasťou buď nejakého lupičského, alebo vraždiaceho páru. Takto sa stretnú dve zločinecké indivíduá, ktoré si povahovo sadnú. "Ako sa hovorí, vzťah je vtedy najsilnejší, ak majú partneri spoločné záujmy. To platí aj v tomto prípade. Treba však spomenúť aj prípady, keď je tá žena taká závislá a opantaná svojím partnerom, že ak jej hocičo povie,  bez váhania to spraví," hovorí o treťom druhu vrahýň Snopko. 

Poslednou kategóriou sú ženy, ktoré majú diabolské, rafinované povahy a skrývajú sa za svoju bystrosť. V podstate typ femme fatale. Keď má žena záujem vybrať si cestu zločinu, podľa Snopka tak dokáže ovládnuť širšiu kriminálnu škálu ako nejaký mužský páchateľ: "Treba brať do úvahy aj typické ženské zbrane ako sú milá tvár, povaha, manipulácia a využívanie sexuality na dosiahnutie cieľu. Táto škála schopností v kombinácii s páchaním trestného činu môže byť naozaj nebezpečná.“ 

S týmito kategóriami v mysli sa teraz pozrieme na najviac medializované prípady zločinov, v ktorých hlavnou aktérkou boli ženy. Božena Mlčová, Anna Kršiaková, Zuzana Znamenáková a Alena Zsuzsová. Štyri úplne odlišné ženy, ktoré sa z rozličných dôvodov vybrali cestou zločinu. Všetky z nich však chytili a s výnimkou Aleny Zsuzsovej, ktorá na rozsudok stále čaká, boli odsúdené na takmer najvyšší možný trest odňatia slobody. 

Božena Mlčová

Podieľala sa na jednej z najohavnejších vrážd v histórii Slovenska. Božena Mlčová a traja mužskí spoločníci v roku 1997 brutálne mučili a napokon zavraždili 26-ročného Miroslava Madunického a 31-ročného Jaroslava Pastoreka. Tí svoj mučivý ortieľ prežívali niekoľko dní až kým ich ku koncu nečakalo vykúpenie od bolesti. Bohužiaľ, to prišlo až v podobe smrti. 

Miroslav a Jaroslav boli bezdomovci, ktorí si za svoj prechodný nocľah zvolili schátraný železničný dom na Lamačskej ceste v Bratislave. Tam bývali spoločne s ďalšími dvoma mužmi, vtedy 31-ročným Jánom Szabóm a 19-ročným Petrom Czinegem. V tejto zostave spolu žili nejakú dobu, až kým sa k nim nepripojili 26-ročná Božena Mlčová s 38-ročným partnerom Viliamom Feiglerom, známym recidivistom. 

Šiesti ľudia v malom domčeku si však názorovo nesadli. Radi sa opájali alkoholom, ktorý bol často riedený iba vodou či sladkým sirupom. Takisto sa nevyhli ani užívaniu drog ako bol toluén, takzvaná „droga najbiednejších.“ V tomto stave vznikali medzi osadenstvom časté hádky a tak sa rozdelili na dva tábory.

Na jednej strane boli Miroslav a Jaroslav, ktorí podľa Nového Času boli aj milencami. Na druhej strane bol zvyšok osadenstva. Pri slovných hádkach a potýčkach to však neostalo a prvý fyzický útok nastal, keď Božena dýkou bodla Jaroslava do lýtka. Ranu mu stihli ošetriť v nemocnici a on sa so zranenou nohou vrátil naspäť k svojim spolubývajúcim. 

Toto rozhodnutie ho však vyšlo príliš draho – stálo ho život. Keďže domček najprv obývali Miroslav s Jaroslavom, Jaroslav žiadal, aby sa zvyšok skupiny vysťahoval preč. Miroslav sa dokonca začal ostatným vyhrážať, že ak okamžite neodídu, nahlási ich na polícii za všetky krádeže, na ktorých sa skupina podieľala. 

Toto bola pre Boženu a troch chlapov posledná kvapka a Miroslava vyzliekli z oblečenia a zviazali ho. Jaroslava, ktorý v tom čase spal opitý na pohovke, zviazali takisto, aby svojho partnera náhodou nešiel zachraňovať. 

Obaja si od tej chvíle prešli skutočným peklom na zemi. Najprv ich začali nalievať alkoholom, aby sa nemohli brániť. Oboch ich na dennej báze bili a liali na nich horúci vosk zo sviečok. Bitky boli také intenzívne, že Viliam železnou tyčou vybil Miroslavovi zuby a Jaroslavovi tehlou rozbil hlavu.

Dvaja zajatci však boli vytrvalí a mučeniu sa ľahko nepoddali. To štyroch kumpánov ešte viac vyprovokovalo a spôsoby týrania sa stupňovali. Na telo im začali prikladať horúce železné predmety. Miroslavovi do úst vložili rozžeravený kus železa a ústa mu prilepili lepiacou páskou, aby ho nevypľul. Keď sa Miro nevzdával, Božena s Viliamom sa rozhodli pre ešte nechutnejší spôsob týrania.

Odrezali mu vrch genitálií a zvyšok mu opaľovali na ohni. Keď už viac bolesti nedokázal zvládnuť, prosil Boženu, aby ho pichla príborom. Tá to spravila a ukončila Miroslavove utrpenie. Na Jaroslava vysypali žeravé uhlíky, no prežil o deň viac ako Miroslav. Nakoniec ho sadistická dvojica uškrtila. 

Božena Mlčová

Zúbožené, znetvorené telá dvoch chlapov našiel náhodný bezdomovec Roland, ktorý si v dome pri železničnej stanici hľadal nocľah. Keď ich zbadal, okamžite kontaktoval políciu. Policajti si vtedy kvôli brutálnemu spôsobu mysleli, že ide o rituálnu vraždu. Onedlho sa však dobrovoľne prihlásil jeden zo štvorice vrahov, Ján Szabó, ktorý za vraha označil Viliama. 

Netrvalo dlho a polícia si spravila presný obraz o vinníkoch, obvinení boli všetci štyria.  Božena Mlčová sa ako jediná zo štvorice k vražde priznala, ostatní hádzali vinu jeden na druhého. Podľa Nového Času, Božena na súde detailne opísala vraždu Miroslava. „Miro bol zviazaný asi štrnásť dní, lebo bol tvrdý oriešok. Ja som sa o Jara nestarala, mňa zaujímal ten tvrdý oriešok Miro. Jano mu odrezal koniec genitálií. On mu potom opaľoval predok genitálií a ja som mu opaľovala zadok. Toto všetko sa dialo ešte pred tým pichnutím príborom. Keď Miro už trpel a plakal, tak mi povedal, aby som ho pichla.“

Za dvojnásobnú vraždu dostal Viliam Feigler doživotie a Božena Mlčová dostala výnimočný trest, 25 rokov vo väzení. Ján Szabó bol odsúdený na 15 rokov a Peter Czinege na 13 rokov. Obaja muži sú už momentálne na slobode. Božena Mlčová sa čoskoro z väzenia tiež môže dostať na slobodu. 

Anna Kršiaková alias Čierna Vdova

Na rozdiel od Boženy, Anna Kršiaková bola hlavným iniciátorom vraždy jej priateľa Mariána Medveca. Ten sa obeťou stal po tom, ako uzavrel 3 životné poistky v sume 1,3 milióna slovenských korún, ktoré by po jeho smrti dostala práve Anna. 

Písal sa júl 2004 a Anna s Mariánom trávili čas v jeho byte v Rimavskej Sobote. Na návštevu prišiel aj 23-ročný Peter Gazdík, ktorý mal v tom čase chodiť s Anninou dcérou. Anna Mariánovi spravila kávu, do ktorej hodila 4 tabletky Rohypnolu. Značne omámeného ho potom prehovorila, nech spolu autom odídu do neďalekých Pliešoviec. 

Po ceste zastavila v lese medzi obcami Pinciná a Boľkovce a Mariána vylákala von z auta. Ten už bol v stave, kedy sa nemohol brániť a tak ho Anna brutálne napadla sekerou. Viac ako 15-krát ho udierala do chrbta, krku a hlavy. Aby po sebe zahladila stopy, zmrzačené telo Mariána poliala benzínom a zapálila ho. 

Telo sa však onedlho našlo a podozrenie padlo na Annu. Tá sa vyhovárala, že vraždu spáchal Peter, no súd označil Annu za hlavného páchateľa. Peter dostal 11 rokov, keďže o vražde vedel a nezabránil jej. Dokonca sa sám predtým snažil Anne nájsť nejakého sprostredkovateľa, ktorý by vraždu vykonal. 

Keďže sa prípad rýchlo medializoval, na svetlo sveta vyplávalo ďalšie podozrenie z vraždy. Annin bývalý manžel totiž zomrel o 11 rokov skôr zo záhadného predávkovania sa liekmi. Ďalší bývalý Annin priateľ tvrdil, že mu hodila elektrickú lampu do vane s cieľom zavraždiť ho. Polícia však pre toto tvrdenie nenašla dostatočné množstvo dôkazov a tak ju zo skutku oficiálne neobvinili. V médiách si však vyslúžila prezývku Čierna Vdova. 

Anna Kršiaková za vraždu Mariána Medveca dostala výnimočný trest a 20 rokov vo väzení. Podľa posledných dostupných informácií je však už po 13 rokoch údajne na slobode, aj keď starosta obce Pliešoviec tvrdí, že sa ešte nebola prihlásiť na obecnom úrade. 

Zuzana Znamenáková

Šéfka takzvanej „bytovej mafie“ Zuzana Znamenáková dostala za svoju kriminálnu činnosť vo februári 2017 25 rokov odňatia slobody. Bytová mafia, ako už je zrejmé z jej pomenovania, je zodpovedná za podvody s nehnuteľnosťami. 

Zuzana Znamenáková

Medzi zaužívané praktiky patrilo napríklad aj to, že pod falošným listom vlastníctva predali nič netušiacemu kupcovi byt, ktorého skutočným majiteľom bol niekto iný. Obete podvodu prišli týmto spôsobom o stovky tisíc eur, či dokonca sa zadlžili. 

Okrádanie ľudí o peniaze za byty však nebola jediná trestná činnosť, do ktorej sa Znamenáková zaplietla. V roku 2007 si objednala vraždu Viliama Andrášika, ktorého o dom pripravila práve bytová mafia. Komplicovi, Milanovi Struhalovi, zaplatila za vraždu 1,5 milióna slovenských korún . 

Spolu s ďalším mužom, Jurajom Minárikom, si v obchode kúpili lano a ťažké závažia. Tie pripevnili Viliamovi o telo a hodili ho do jazera pri Bytči. Jeho telo o 2 roky neskôr objavila polícia. Za úkladnú vraždu všetci dostali 25 rokov väzenia. 

Viliam Andrášik bol prototypom človeka, po ktorom bytová mafia išla. Mal 47 rokov, bol slobodný a bezdetný, jednoducho ľahký terč. Kriminálna organizácia, pod vedením Znamenákovej, si ľudí v podobnej situácii vyhliadla častejšie. Príkladom ďalšieho podvodu je prípad beznohej invalidnej dôchodkyne, ktorej "pomohli" predať jednoizbový byt v Bratislave za 50-tisíc eur výmenou za garsónku. Pod falošnou zámienkou dôchodkyňa podpísala papiere, byt predali niekomu inému a dôchodkyňa nevidela ani peniaze, ani novú garsónku.  

Alena Zsuzsová

Meno, ktoré sa za posledný rok objavuje v médiách takmer na dennej báze. Z dostupných informácií je známe, že má veľmi blízko k Marianovi Kočnerovi, obdivovala ho, robila pre neho volavku na mocných mužov a vybavovala pre neho rôzne veci. On jej za to, podľa vyšetrovateľov, dával peniaze. Aj keď ešte nie je právoplatne odsúdená, Zsuzsová je  obvinená z toho, že začiatkom roka 2018 sprostredkovala vraždu novinára Jána Kuciaka, ktorú si u nej údajne objednal práve Marian Kočner. 

Podľa obžaloby sa mala stretnúť s podnikateľom Zoltánom Andruskóom, ktorému posunula informácie o Kuciakovi, vrátane fotografií a jeho adresy. Tie, podľa polície, získal Kočner zo sledovania novinárov a z lustrácií v policajných databázach. Andruskó ich potom odovzdal vrahovi, ktorým by podľa polície mal byť Tomáš Szabó.

Zsuzsová udržiavala kontakt aj so známymi slovenskými politikmi. Písala si vraj napríklad s podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky Martinom Glváčom. Tomu vraj dokonca posielala správy s vyzývavými fotografiami a v telefóne ho mala uloženého pod menom Maznák. Známa je aj veta, ktorú jej podľa SME vraj raz Glváč odpísal: „si božsky krásna a zaslúžiš si hýčkanie a opateru!“ Glváč komunikáciu nepoprel, no dlhodobo sa vyhýba vysvetleniam. Napriek výzvam opozície nechce odstúpiť zo svojej pozície ani po tom, čo sa prevalila jeho komunikácia s Marianom Kočnerom.

Okrem Martina Glváča si Zsuzsová písala aj s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja Jurajom Drobom a poslancom Borisom Kollárom. Obaja komunikáciu priznali, no podľa nich išlo o laškovanie a snahu o zoznámenie. Práve pre tieto kontakty Zsuzsovej prischlo meno „Kočnerova volavka“. 

Zsuzsová momentálne čelí obvineniam z prípravy a objednávky vrážd, k čomu sa v januári 2019 pridalo aj obvinenie z objednania vraždy exprimátora Hurbanova Laszlóa Basternáka, ktorého v roku 2010 zastrelili pred vlastným domom. Obžaloba v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je už na súde. Vyšetrovatelia veria, že majú dosť dôkazov, aby Zsuzsová dostala zaslúžený trest. No posledné slovo bude mať Špecializovaný trestný súd pravdepodobne o niekoľko mesiacov.

Zsuzsová momentálne na súd čaká vo väznici v Nitre a ak jej dokážu vyššie spomenuté zločiny môže dostať doživotie.