Simona Leskovská: Pri futbale si plním svoj profesijný sen. Po fotke s Ronaldom sa ma chceli fanúšikovia dotknúť (Rozhovor)

Asi tam fungujú aj veľmi prísne pravidlá. 

Fanúšikovia sa nás vždy pýtajú, či nemôžeme urobiť toto a toto. Nemôžeme, pretože na to nemáme právo. Aj hráči sú veľmi strážení, nikto sa k nim nedostane. Ani my nebývame priamo s tímom. Sú tu veľmi prísne pravidlá.

Ako vyzerajú tvoje dni, keď si na podobnom podujatí? 

Sme tu v takom poriadnom režime. Každý deň je tréning, mediálne termíny, pripravujeme rozhovory, marketingové výstupy či podklady na sociálne siete. Chalani nemajú veľa času na mediálne aktivity, fakt stále makajú. 

Keď je zápasový deň, a čo sa týka mojej prípravy, vyzerá to asi takto. Musím sa pripraviť na rozhovory, pozerám si súpisku aj štatistiky nášho protivníka, takže toto musím mať všetko naštudované. Po zápase potom robím rozhovory. Sme v jednom tempe, kolobehu.  

Ako by si opísala atmosféru po prvej výhre Slovenska? Futbalový tím sa tešil z krásnej účasti fanúšikov zo Slovenska. 

Bolo to neskutočné. Musím povedať, že naši fanúšikovia vytvorili domáce prostredie a budem šťastná, keď sa takto budeme ako Slováci vedieť spojiť a fandiť. Aj keď sa darí, aj keď sa nedarí. Aj pri zápasoch, keď nehráme s nejakým zvučným menom. V niektorých momentoch som počas toho zápasu ani nedýchala. 

Veľmi som to prežívala. Veľmi veľa Slovákov som stretla aj vo fans zónach, užívali si to. 

Pamätáš si ešte nejaký moment, keď si pri zápase ani nedýchala? 

Som človek, ktorý všetko veľmi prežíva. Súcitím s tímom aj pri pozitívnych či negatívnych momentoch. Ak je to negatívne, je to, samozrejme, o to horšie. Vždy to veľmi intenzívne vnímam a koľkokrát po zápase ani neviem zaspať. (smiech) Ako keby ma dobiehal adrenalín. 

Musím povedať, že taký najväčší šok a zlom vo svojej kariére som cítila vtedy, keď sme hrali s Portugalskom. 
 

Vtedy sa ti podarilo odfotiť sa s Ronaldom, však? 

Áno, vôbec som to nečakala, mali sme tam strašne veľa práce. To, čo sa dialo týždeň potom, aký ošiaľ spôsobila tá fotografia, koľko médií sa mi ozývalo, bolo to šialené. Veľa médií zo zahraničia prebralo našu fotografiu, mne pribudlo asi 100-tisíc followerov. Toto som nečakala a ani som to vlastne nechcela. Nemá to byť o mne, ale stále o tých hráčoch. 

Keď sme o mesiac hrali v Porte, tak ma fanúšikovia doslova z tribúny trhali za chrbát. (smiech) Kričali moje meno, spoznali ma. Bolo to neskutočné. Vtedy som si uvedomila aj stranu hráčov, prečo chcú pokoj a žiadne rozhovory. Ak toto zažívajú pravidelne, vie to byť veľmi náročné. 

Určite si mala plné DM’s. 

Áno, písali mi médiá aj fanúšikovia Portugalska či Ronalda. Pamätám si jednu skupinku Slovákov na jednom zápase, stalo sa to nedávno. Počula som ich, ako si hovoria: „Pozrite, to je tá moderátorka, ktorej sa dotkol na fotke Ronaldo. Aj ja sa jej teraz musím dotknúť.“

Aký si mala z Ronalda pocit? 

Bolo to všetko veľmi rýchle. Máme určité pravidlá, ani na tréningu nemôžeme vytiahnuť telefón, nikdy by som si to nedovolila. Stalo sa to vtedy, keď som ja odchádzala zo štadióna a on prichádzal do šatne. Bola som v správnej chvíli na správnom mieste. Opýtala som sa, či je vôbec taká možnosť. Bola to sekunda. Postavil sa, usmial sa, odfotil a hneď ho brali. 

Samotný Cristiano má štyroch ochrankárov ešte mimo tímu. Takže človek sa k nemu vôbec nedostane. Uvedomila som si to až o dva dni. Musím povedať, že bol úplne normálny. 

Mala si niekedy z nejakej futbalovej hviezdy stres? 

Musím vyzdvihnúť aj našich futbalistov. Napríklad taký Milan Škriniar, ktorý hrá v Paríži, je jeden pokorný a úžasný človek. Zo začiatku som mala taký odstup a rešpekt, ale mám pocit, aj čo sa týka nášho tímu, tie najväčšie hviezdy sú najpokornejšie.

Napríklad aj Marek Hamšík. Nie sú vôbec povrchní či namyslení. Majú stále v sebe pokoru a ľudskosť, to si na nich najviac vážim. 

Zažila si niekedy nepríjemnú situáciu v rámci toho, že si žena v mužskom prostredí? 

Musím si zaklopať, našťastie nie. Ľudia sú už na mňa cez ten šport zvyknutí. Predsudky a otázky, či žena patrí k futbalu, boli možno vtedy, keď som končila vysokú školu. Bolo to pred desiatimi rokmi.

Nemám žiadny problém, ani čo sa týka hráčov či trénerov. Vidia, že k tomu pristupujem profesionálne, a to sa potom odráža ako bumerang. Ak hráč vidí, že reportér na neho neútočí a je pripravený, jeho spätná reakcia bude takisto príjemná.

Pamätám si, že do jednej španielskej športovej moderátorky Sary Carbonero sa zamiloval brankár Iker Casillas. Nadviazala si kamarátske kontakty aj so svojimi zahraničnými kolegyňami? Sara Carbonero je jeden z mojich veľkých vzorov. Ju sa mi ešte bohužiaľ nepodarilo stretnúť. Ale som v kontakte s viacerými, sledujeme sa. Teraz je populárna aj Albánka Eva Murati, robí Ligu majstrov v Albánsku, veľmi pekná žena. Taktiež aj Diletta Leotta. 

Potom Eleonora Incardona, Talianka. S ňou si tiež sem-tam napíšem. Pred pár mesiacmi sme sa followli aj s ukrajinskou moderátorkou, takže áno, vnímame sa navzájom. Je to vždy maximálne pozitívne. Napíšeme si, podporíme sa. Nie je to žiadna konkurencia či nevraživosť. Tak ako si chalani podávajú ruku po zápase, tak aj my tak fungujeme. Vo futbale nás nie je až tak veľa, tak sa rešpektujeme a vychádzame spolu. 

Tebe sa niekedy nestalo niečo také ako Sare Carbonero? (smiech)

Musím povedať, že nie. Som slobodná a pracujem v mužskom kolektíve, je to úplne prirodzené. Ja si držím profesionálny odstup. Čo sa týka našich chalanov, tak to máme nastavené tak, že ma berú ako kolegyňu s rešpektom. A tak isto pristupujem k tomu aj ja. Myslím si, že nikto by toto nechcel narušiť. Je to vyhovujúce pre obe strany. 

Hlavne veľa hráčov je aj zadaných. Bavíme sa často o manželkách, priateľkách. Ja si tak vždy poviem, že už aj mne chýbajú moje kamošky a taká tá babská energia. Že by som už išla na kávičku. (smiech)

Nenapíšu ti hráči niekedy na Instagrame?

Čo sa týka zahraničných hráčov, niektorí pokukujú, napíšu či reagujú na príbeh. Ale hovorím, som veľký profík, veľmi mi na mojej práci záleží. Nebudem vyhlasovať, že by som nikdy nechodila s futbalistom. Nikdy nevieme, čo nám osud prinesie. 

Na štadiónoch vždy predvádzaš dokonalé looky. Vymýšľaš si outfity sama alebo máš nejakú pomoc? 

Outfity si vyberám vždy sama. Moje looky by som opísala ako športová elegancia. Niekedy sa naskytne nejaká spolupráca, a ak práve sa mi to na zápas hodí, tak ma to veľmi poteší. Inšpiráciu čerpám najmä zo zahraničných profilov aj od zahraničných kolegýň. Je to tak, že niekedy na tých zápasoch nevie človek odhadnúť počasie. Aj preto tu mám momentálne veľmi veľa vecí. (smiech) Ako leto to tu teda vôbec nevyzerá. 

Improvizuješ niekedy?

Vždy mám prichystané dva outfity, keď je teplo a keby náhodou pršalo, nikdy neimprovizujem. Niekedy sa mi to stane pri topánkach, keďže štadión nie je prispôsobený na vysoké podpätky. Niekedy si zoberiem so sebou tenisky. Horšie je to v jarných a jesenných mesiacoch, keď je večer na štadióne zima. Tam to ani nie je o tej móde, ale skôr o praktickosti. (smiech)

Ak by som mala možnosť mať stylistu, to by som neodmietla. (smiech) Poslal by mi tri hotové outfity a bolo by hotovo.

Čo pre teba znamená šport? 

Neviem si bez športu predstaviť život. Tak ako v profesii, tak aj vo svojom súkromnom živote. Šport patrí k môjmu životu. Som veľmi hyperaktívny človek, ktorý sa rád hýbe. Športujem 6-krát do týždňa, ak mi to čas umožňuje. Mám rada beh, jogu aj fitko. Aj tu na Eure sa udržiavam, zatiaľ som bola cvičiť každý deň. Šport ma nabíja, rada aj motivujem druhých ľudí a som im príkladom. 

Čím je človek starší, chce byť viac fit a starať sa o svoje telo. Musím povedať, že ja sa starám o seba príkladne, aj čo sa týka stravovacieho režimu. Celkovo vediem zdravý životný štýl. 

Mala si blízko k futbalu odmalička?

Profesionálne som hrávala volejbal sedem rokov, no potom ma zastavilo zranenie. K športu ma viedol odmalička ocino. Behávala som, chodila som na rôzne krúžky, napríklad aj na tanečnú. Bola som veľmi hyperaktívne dieťa a ďakujem rodičom, že ma v tom podporovali. 

Keď som mala 14-15 rokov a chodila som z volejbalových tréningov domov, vždy som si zapla futbalové prenosy. Futbal ma veľmi bavil. Už vtedy tam boli tie krásne moderátorky z Talianska či zo Španielska. Hovorila som si, ja som ukecaná, toto raz budem robiť. My sme v tomto na Slovensku trošku pozadu, aj keď sme sa už veľmi posunuli. Ako som začala študovať na výške a povedala som to, ľudia ma vysmiali. 

Odhováral ťa niekto? 

Ja tvrdím, že akákoľvek vec, ktorá vám v živote napadne a veríte tomu, dá sa to. Aj keď ti ľudia hovoria, že je to nereálne. Treba si veriť a tvrdo na sebe pracovať. Naučila som sa, že musím byť trpezlivá, pretože som chcela všetko hneď. Padla som 5-krát a musela som sa postaviť.

Ľudia vidia fotku s Ronaldom, ktorá má 150-tisíc lajkov, ale nevidia tých desať rokov driny. Často som si aj poplakala, mala som tri roboty. Som šťastná, že sa venujem tomu, čo ma baví. Pri futbale si plním svoj sen. 

Zobrazit galerii

(11)