Prvák odhryzol hlavu škrečka, aby ho prijali do bratstva. Ako funguje organizovaná šikana v študentských spoločenstvách?

„Študoval som na univerzite s 30-tisíc študentmi, ale naša škola nepatrila k tým typickým ‚party schools‘. V USA sú však miesta ako University of Florida alebo Arizona State University, ktoré sú tým povestné,“ vysvetľuje Jimmy. Ak niekto túži po intenzívnom spoločenskom živote a legendárnych večierkoch, cielene si podá prihlášku tam, kde je tento fenomén najsilnejší.

Podľa jeho slov však členstvo v bratstve či sesterstve nie je len o párty, ako to často vyzerá vo filmoch. Spolky pravidelne organizujú dobrovoľnícke aktivity a aktívne sa zapájajú do komunitného života.

„Keď sa povie bratstvo, všetci si predstavia spolok sebavedomých, populárnych a spoločensky dominantných chalanov. Nemusí to byť však pravidlom. Hoci veľká časť bratstiev je práve takáto, existujú aj menšie bratstvá, napríklad inžinierov. V takých prípadoch ide skôr o tichších, intelektuálnejších chalanov, ktorí si navzájom pomáhajú a snažia sa zlepšovať vo svojich záujmoch,“ vysvetľuje Jimmy.

„V prvom rade ide o pocit, že niekam patríš. Keď ideš na vysokú, máš 17 alebo 18 rokov a celý tvoj život sa zrazu mení. Všetko okolo teba je nové – dospievaš a cítiš potrebu nájsť si medzi rovesníkmi kamarátov a začleniť sa do kolektívu, aby si na to nezostal sám,“ hovorí Američan.

Mnohí študenti dokonca cítia tlak zo strany rodičov, aby sa pridali do konkrétneho bratstva. „Keď bol rodič súčasťou nejakého spoločenstva, často od svojho potomka očakáva, že pôjde v jeho šľapajach. Podobne som to mal aj ja. Aj môj otec, ktorý bol kedysi v bratstve, mi naznačoval, že by som sa mal niekam pridať. Chvalabohu, nijako ma do toho nenútil, iba mi viackrát povedal, že byť súčasťou bratstva je super,“ spomína Jimmy.

Jimmy sa dokonca do jedného bratstva prihlásil, no sa nikdy nestal jeho členom. Problém bol v tom, že spolok uprednostňoval študentov bývajúcich na internáte, zatiaľ čo on do školy dochádzal.

„Neviem, či to bolo v oficiálnych pravidlách, ale chceli mať členov vždy po ruke, aby sa mohli zúčastňovať rôznych aktivít. Keďže som býval 45 minút autom od školy, neoplatilo sa mi zostať na internáte, a preto ma nakoniec neprijali,“ vysvetľuje.

Neustály kontakt medzi členmi je podľa neho dôležitý aj preto, že spolky sa snažia svojich členov formovať.

„Chcú z teba spraviť úspešného človeka. Veľa ľudí nejde do bratstva či sesterstva len kvôli párty alebo pocitu elity. Robia to pre víziu lepšej budúcnosti. Účasť v spoločenstve si píšeš do životopisu. Veľké firmy sa nepozerajú len na to, či si úspešne absolvoval vysokú školu, ale zaujímajú ich aj tvoje mimoškolské aktivity – najmä to, či si sa angažoval v nejakom spolku,“ hovorí Jimmy.

Dobrý prospech často nestačí. „Rovnako to funguje aj pri prijímačkách na vysoké školy. Hoci som mal samé jednotky, na najprestížnejšie univerzity v Severnej Karolíne ma neprijali. Zobrali ľudí, ktorí mali o niečo horší prospech, ale venovali sa športu, dobrovoľníctvu či iným aktivitám. A práve v tom podľa mňa spočíva najväčšie plus bratstiev – môžu ti pomôcť k lepšej budúcnosti.“

Odvrátená strana bratstiev a sesterstiev

Bratstvá a sesterstvá často organizujú veľké párty, na ktorých nechýba alkohol ani odviazaná zábava. Práve tieto večierky sú však dlhodobo terčom kritiky. Podľa Jimmyho majú americké univerzity vážny problém so sexuálnym násilím a mnohé prípady súvisia práve s podujatiami organizovanými študentskými spolkami.

Potvrdzujú to aj štúdie. Podľa nich sú muži v študentských spolkoch trikrát častejšie páchateľmi sexuálneho násilia na ženách ako ich spolužiaci, ktorí nie sú v bratstve. Väčšina hromadných znásilnení na akademickej pôde pritom priamo súvisí so študentskými spolkami. Ženy v študentských spolkoch sa podľa výskumov až o 74 % pravdepodobnejšie stanú obeťami znásilnenia ako iné vysokoškoláčky.

Okrem toho si verejnosť bratstvá a sesterstvá často spája so šikanou, najmä v rámci takzvaných iniciačných rituálov. Ide o skúšky, ktorými musia noví členovia prejsť, aby dokázali svoju lojalitu a „zaslúžili si“ miesto v spolku. Oficiálne majú tieto rituály budovať tímového ducha a spolupatričnosť, v praxi však neraz prekračujú hranice bezpečnosti aj zákona.

Medzi najčastejšie problematické praktiky patrí nútené nadmerné pitie alkoholu – niekedy až do bezvedomia – dlhodobý nedostatok spánku spojený s fyzicky vyčerpávajúcimi úlohami či vystavovanie chladu a nepriaznivým podmienkam. Médiá spomínajú aj prípady núteného požívania nevhodných alebo zdraviu škodlivých látok.

Jedným z medializovaných prípadov bol incident z roku 2018, ktorý sa odohral na Texaskej univerzite v Austine. Vedenie školy po internom vyšetrovaní rozhodlo o šesťročnom pozastavení činnosti študentskej skupiny Texas Cowboys, keďže dospelo k záveru, že počas jej podujatia dochádzalo k nebezpečným a ponižujúcim praktikám voči novým členom, píše ABC News.

Podľa výpovedí nováčikov ich starší členovia nútili jesť krmivo pre mačky, konzervované mäso, extrémne pikantnú omáčku, surový cesnak či celú cibuľu. Niektorí z nich – vrátane neplnoletých – museli piť alkohol.

Jedného študenta prinútili odhryznúť hlavu živému škrečkovi. Podľa výpovedí starších členov malo ísť o dlhoročnú súčasť iniciačného procesu spolku.

Ešte väčšie pohoršenie v spoločnosti vyvolávajú ponižujúce praktiky so sexuálnym nábojom, ako napríklad nútená nahota či simulované sexuálne akty.

V roku 2015 pozastavila školská rada Univerzity v Indiane činnosť bratstva Alpha Tau Omega potom, čo sa na internete objavilo obscénne video. Na zázname bolo vidieť študenta, ako vykonáva orálny sex so zaplatenou striptérkou v rámci iniciačného rituálu, pričom ho okolo povzbudzovala skupina členov bratstva, píše portál Mirror.

Univerzita v Sacramente v Kalifornii v roku 2019 vyšetrovala incident týkajúci sa ponižujúceho rituálu prezývaného „Elephant Walk“ – v preklade „Slonia chôdza“. Niektorí študenti anonymne vypovedali, že ich starší členovia bratstva Delta Chi donútili vyzliecť sa donaha, pochodovať za sebou a pritom sa vzájomne držať za genitálie, píše NY Post.

V posledných týždňoch obletelo svet video z policajnej kamery, ktoré názorne ukazuje krutosť šikany v bratstvách. Virálny záznam pochádza z novembra 2024, keď polícia a hasiči našli v pivnici domu študentského bratstva Alpha Delta Phi z Iowskej univerzity 54 polonahých mužov, pokrytých zvyškami jedla.

Práve vďaka videu si verejnosť uvedomila, aká krutá šikana sa v niektorých spolkoch odohráva. Na zázname je vidieť, že skupina mladých mužov nehybne stojí, aj napriek tomu, čo ich obklopuje zmätok a chaos. Spočiatku dokonca ani nereagujú na výzvy policajtov, pretože si myslia, že ide iba o ďalšiu skúšku a súčasť rituálu.

Podľa slov Jimmyho tento incident prispel k výraznej zmene: „Od roku 2024 vedenia škôl oveľa prísnejšie sledujú bratstvá a robia preventívne kroky, aby zabránili šikane.“

Jimmy pripúšťa, že šikana v bratstvách naďalej existuje. Nie však v takej miere a v takých extrémoch, ako vyššie spomínané incidenty. „Takéto veci sa nezmenia zo dňa na deň. V niektorých spolkoch takto fungovali roky a nezastavia sa len tak,“ dodáva Jimmy s tým, že šikana je oveľa silnejšia hlavne v bratstvách, zatiaľ čo v sesterstvách sa objavuje oveľa menej.

Hoci mnohí jeho kamaráti boli členmi bratstva, iniciačné rituály ani šikanu pred ním nikdy nespomenuli. „Aj keby sa niečo stalo, nepovedali by mi to. Mnohí ľudia urobia všetko, aby sa do bratstva dostali – je to pre nich veľmi dôležité. Keby o tom neskôr niekomu povedali a prevalilo by sa to, mali by ich všetci za udavačov – nielen členovia bratstva, ale celá škola. Nedostali by sa na žiadne párty a boli by na posmech. Všetci radšej pretrpia jeden večer poníženia, výmenou za večierky, kamarátstva a lepšie vyhliadky do budúcnosti,“ uzatvára Jimmy.