Eva bola jehovistka od narodenia: Je to nebezpečný kult. Rozširujú sa aj v rómskych osadách a zneužívajú ľudí (Rozhovor)

Veľmi cielia na zraniteľných ľudí v ťažkom období ich životov, ideálne, ak sú z nižších sociálnych vrstiev a ešte k tomu osamotení. Človek je sociálna bytosť, takže apelujú najmä na to, že ak medzi nich vstúpiš, získaš komunitu. Navyše, niektorí svedkovia sú skutočne milí ľudia, ktorí vám vďačne zadarmo pomôžu. Pre osamelého človeka je to fakt game changer. Aj preto majú úspech v rómskych komunitách. Dajú im pocítiť, že niekam patria.

V čom zavádzajú najviac?

Asi v tom, že verbovaným ľuďom prezentujú len tie pekné veci a akonáhle sa dostanú dnu, zistia, ako ich sledujú, špehujú, ohovárajú, obmedzujú, perzekvujú a podobne. Stačí, keď dievča ide s chlapcom von, s hocijakým kamarátom, a už je z toho problém.

Ako vnímajú LGBTI+ osoby?

Vnímajú to negatívne a neprípustne, ale čo som sa rozprávala so starými rodičmi, tak nie nenávistne. Skôr to berú tak, akoby sa tí ľudia niekde potkli a treba im pomôcť navrátiť sa od hriechu.

Čo je vlastne cieľom Jehovistov a prečo sa neustále chcú rozširovať? 

Dá sa na to pozerať dvoma spôsobmi. V prvom rade je to finančná motivácia. Čím viac ľudí, tým väčšie príspevky. Podľa mňa je to jeden veľký korporát, ktorý zneužíva spirituálnu túžbu ľudí po komunite, náboženstve a priateľstve pre svoje účely. Druhý pohľad je ten z osobnej roviny. Svedkovia reálne veria, že dokážu ľuďom pomôcť, keď ich „zachránia“.

Musím ako svedok dávať do komunity finančné príspevky?

Občas sa v komunite povie, že na toto a tamto by sa patrilo prispieť, ale vo všeobecnosti sú príspevky dobrovoľné. Niekde som čítala, že keď sa k nim pridávate, musíte na nich prepísať časť majetku, no je to hlúposť.

Koľko prispievali tvoji rodičia?

Maximálne 600 – 700 eur ročne.

Na aké veci sa Jehovisti skladajú?

Sú štyri rozličné účely, na ktoré sme aj my prispievali. Už si to presne nepamätám, ale sú rozdelené na zbor, v ktorom ste, na medzinárodné potreby, na pobočku v Afrike a podobne.

To znie, akoby vyberali finančné príspevky sami pre seba. Máte vôbec šancu odkontrolovať, kde tie peniaze skončili?

Nie, to sa nedá.

Viete aspoň prispieť na nejakú dobročinnú aktivitu, alebo musia všetky peniaze ísť Jehovistom?

Je to výlučne pre aktivity svedkov. Keď sa však stane nejaká katastrofa, svedkovia tam idú pomáhať... ale pomáhajú len ďalším svedkom.

Viackrát počas rozhovoru si Jehovistov označila ako svedkov či Svedkov Jehovových. Je hanlivé označiť ich za Jehovistov?

Hanlivé asi nie, ale je úctivejšie použiť názov Svedkovia Jehovovi. Jehovisti sú to pre ľudí, ktorí svedkov v skutočnosti nepoznajú.

Všimol som si aj to, že hoci už v tej komunite nie si, stále o svedkoch niekedy hovoríš, akoby si bola ich súčasťou a používaš aj také zámená. Prečo?

Uvedomujem si, že tak stále rozprávam. Je to v našich spomienkach a zároveň je to niečo, z čoho nikdy nevyjdete. Je to súčasť mňa a mojej rodiny a vždy nás to bude ovplyvňovať.

Sú všetci Svedkovia Jehovovi ortodoxní?

Je to od nich vyžadované, ale tých naozaj ortodoxných nie je veľa. Väčšina žije dvojité životy, chodia si užívať a potom prídu na stretnutie a tvária sa, že všetko je okej.

Aký má význam viesť takýto život, keď tí ľudia očividne chcú žiť „normálny život“? Prečo sa tak obmedzujú tým, že sa snažia riadiť pravidlami, ktoré ich tak sužujú?

Jedným z dôvodov je to, že ako svedok cítiš obrovskú vinu za to, čo robíš. Odmalička ti tĺču do hlavy, že alkohol je zlý a svetská zábava je zlá. Máš chuť mať s niekým sex, zabaviť sa, zatancovať si na diskotéke, no nemal by si to robiť, pretože to je proste zlé. Akonáhle to spravíš, potrebuješ sa kajať. Táto sekta veľmi operuje s pocitom viny.

Tvoja rodina je v tejto sekte dlho. Bola vždy rovnaká ako dnes?

Pred 100 rokmi neboli Svedkovia Jehovovi, ale Bádatelia Biblie. Je to úplne iná organizácia. Oni boli skutoční rebeli, ktorí ukázali cirkvi prostredník s tým, že si chcú čítať Bibliu sami a interpretovať si ju po svojom. Počas tých sto rokov sa to zmenilo na rigidnú sektu, ktorá nás perzekvovala za každé nimi vymyslené a porušené pravidlo.

Rodina oboch tvojich rodičov bola z komunity Jehovistov?

Áno, siaha to ďaleko. Ako svedkovia sme tlačení k tomu, aby sme sa zoznamovali, kamarátili a uzatvárali vzťahy s ďalšími svedkami.

Rozprávali starí rodičia o tom, aké to bolo v ich začiatkoch?

Môj otec hovoril o svojej starkej a o jej generácii zaujímavé príbehy. Rok 1975 mal v očiach Svedkov znamenať koniec sveta, no a tá generácia začala predávať majetky a odmietala mať deti, pretože reálne verili tomu, že umrú a nemá to význam. Čo robili potom, keď rok 1975 prešiel a nič sa nestalo, už neviem. Je to citlivá téma a Svedkovia o tom neradi rozprávajú.

Svedkovia už niekoľkokrát prišli s presnými dátumami, kedy príde koniec sveta, ale nikdy to nevyšlo. Ako to vysvetľujú svojim nasledovníkom?

Je to veľké tabu. Oni to vnímajú tak, že sa to nestalo. Dokonca ničia dokumenty a záznamy o svojej literatúre, v ktorej sa zmýlili v dátumoch.

Prečo tvojim rodičom trvalo desiatky rokov, než od Jehovistov odišli, a čo bol ten zlomový bod?

Už 20 rokov pred odchodom mali podobné pocity. Som na nich nesmierne hrdá, že sa dokázali odtrhnúť. Je nesmierne náročné odísť odtiaľ a čeliť ich perzekúcii, výčitkám a faktu, že sa od vás odvráti rodina a známi.

Pri odchode totiž celú komunitu nútia, aby s tebou prerušili všetok kontakt a odvrátili sa od teba, aj keby išlo o tvoje deti či rodičov. Zlomom, ktorý rodičov donútil odísť, bolo, keď si začali uvedomovať, že ich vlastné deti začínajú byť indoktrinované. Začínali sme rebelovať aj proti nim a vtedy si povedali, že dosť.

Odvrátili sa členovia rodiny a kamaráti aj od vás?

Máme niekoľko ozajstných priateľov, s ktorými sa bavíme ďalej, rovnako ako s rodinou, ktorá na nás nezanevrela. Ale to je aj vďaka tomu, že sme v takzvanej šedej zóne, keď nie sme aktívni Svedkovia, ale nie sme ani úplne preč.

Je náročné od nich odísť oficiálne?

Dosť. Musíš si vyžiadať formálne vystúpenie a prejsť výstupným rozhovorom.

Ako váš odchod vnímajú starí rodičia, ktorí sú tiež Svedkovia Jehovovi?

Keď sme sa postupne začali oddeľovať, vôbec to nechápali a snažili sa nás vrátiť späť. Rodičia ich však poľahky odbili a po niekoľkých vážnych konverzáciách to už starí rodičia akceptovali. Vychádzame spolu a snažíme sa túto tému neotvárať. Vzťah a emócie medzi nami sa asi nezmenili.

Nesnažili sa vás nalákať ľudia z organizácie a starší naspäť?

Veľakrát, ale moji rodičia sú veľmi sčítaní. Venovali sa teológii a všetkému, okolo čoho Svedkovia len krúžili. Vždy, keď prišli Svedkovia na návštevu s cieľom zmeniť ich rozhodnutie, rodičia ich poľahky vyargumentovali. Svedkovia odchádzali z domu smutní.

Mala si pocit, že komunita riadi veľkú časť tvojho života?

Určite áno. Vtedy som to však nevnímala negatívne. Hovoria ti, že si v podstate niečo viac ako ostatní ľudia. Veci, o ktoré prichádzate – sviatky, narodeniny... vysvetlili mi to tak, že viem niečo viac o tom, ako svet funguje, čo vo mne vytvorilo akúsi náboženskú pýchu.

Aj keď som na to bola hrdá, nedokázala som prekonať pocit hanby, keď som napríklad na základnej škole musela učiteľke vysvetľovať, prečo nemôžem kresliť mikulášsky pozdrav a podobne. Nenávidela som chodiť do školy po vianočných prázdninách, pretože som nikdy nič nedostala.

Čo by bolo pre teba zlomovým bodom, po ktorom by si sa rozhodla odísť aj sama, keby tvoji rodičia neodišli?Všetky tie veci, ktoré ľudia robia pre zábavu, by som tam nemohla robiť. Znemožnili by mi aj môj sen ísť na vysokú školu. Jehovovi svedkovia neodporúčajú vzdelanie. Prirodzene, pretože v prostredí vysokej školy a vyššieho vzdelania si ľudia uvedomujú neduhy komunity Svedkov a ich učenia, následkom čoho odchádzajú. Zároveň to zaberá veľa času a nemôžete im ho už dávať.

Aké spomínaš na svoje detstvo?Nemala som ho nudné či zlé. Ako jeden z mála na Slovensku bol náš zbor plný detí. Hrávali sme športy, robili opekačky, spievali sme a zúčastňovali sa na zhromaždeniach, ktoré sem-tam boli aj fajn. Mám dobré spomienky.

Čo sa deje na zhromaždeniach?

Jedno sa koná uprostred týždňa, pričom má formu až korporátneho mítingu, kde sa ukazujú scény a učíme sa, ako správne zvestovať. Druhé sa koná v nedeľu, študuje sa tam publikácia z USA a je to aj pre verejnosť. Následne má o tom prednášku vždy nejaký muž.

Vždy muž?

Áno, Svedkovia sú extrémne patriarchálna firma.

Ako tam funguje hierarchia a patriarchálne zoskupenie?

Po hierarchickom rebríčku môžeš stúpať len ako muž. Takzvaným starším sa môže tiež stať len muž. To je tá prvá pozícia, na ktorej môže Svedok súdiť ostatných. Existuje výnimka, keď žena môže viesť vystúpenie, ak k dispozícii nie je žiadny muž, ale musí mať zakrytú hlavu.

Na základe čoho sa muž dostáva na vyššie pozície?

Podľa toho, koľko hodín zvestovateľských služieb odrobil a podobne.

Nevadí ženám, že žijú v takej patriarchálnej komunite?

Nezažila som, že by sa nejaká žena sťažovala, je to proste akceptované.

Cez týždeň chodí Svedok na zhromaždenia, má samoštúdium a robí zvestovateľské služby. Môže si okrem toho zapnúť PlayStation, ísť do kina, prečítať si fantasy knihu a podobne?

Nie je to úplne v pohode. Pamätám si, ako predviedli jednu známu aj s jej matkou na jednom z tých zhromaždení. Preberalo sa tam, že to dievča chce čítať Harryho Pottera, no jej matka jej radila, že je to zlá kniha o špiritizme a nesmie to prečítať. V seriáloch a filmoch zase nemôžeš sledovať žiadne sexuálne scény a podobne.

Zažila si počas svojich rokov u Jehovistov nejaké bizarné či nepríjemné veci?

Keď sa na to pozriem teraz, tak je bizarné, že nemôžeš ísť von s kamarátmi zo strednej, ale vtedy mi to pripadalo úplne normálne. Rovnako tak čakať s pohlavným stykom do svadby, to kamošom nevysvetlíš.

Podľa mňa je absurdné, že ťa odstrihnú od vlastnej rodiny a kamarátov. Malo by to byť trestné, aby niekto zakázal celému tvojmu okruhu blízkych sa čo i len pozrieť tvojím smerom. Ľudia si dostatočne neuvedomujú, aké traumatizujúce a zničujúce to je.

Vieš o nejakých sexuálnych či násilných škandáloch a obťažovaní medzi Jehovistami?

Je to veľká téma. Svedkovia sú známi tým, že majú množstvo takýchto škandálov (viď tu a tu pozn. red.) a že museli cez súdy vyplácať obetiam sexuálneho násilia odškodné. Radový člen o pedofílii medzi svedkami však ani netuší. Keď sa aj vie o nejakom pedofilovi, jednoducho ho premiestnia do iného zboru a ututlajú to.

Ako je možné, že to tak úspešne taja?

Svedkovia tvrdia, že všetky takéto články sú výtvorom démona, že to napísal niekto pod vplyvom Satana v snahe zdiskreditovať ich. Všetko zlé o nich je teda výmysel.

Bola si niekedy svedkom zneužívania v ich radoch?

Nie, u nás sa nič také nedialo, teda pokiaľ viem.

A čo tvoji rodičia? Nerozprávali nejaké „strašidelné“ príbehy?

Skôr mi hovorili veľmi zaujímavé veci o tom, ako sa postupne menili a uvoľňovali, respektíve rušili pravidlá. Za čias mojich rodičov sa nemohli nosiť rifle či jesť žuvačky. Aj narodeniny sa už pomaly budú môcť sláviť. Prichádzajú o veľa členov, pretože ľuďom už s týmito ich nezmyslami dochádza trpezlivosť.

Dokázala si si nájsť kamarátov mimo tej komunity, alebo to prišlo až potom, čo ste od nich odišli?

Až potom. Oni ťa cielene izolujú, aby si nemal kontakt s okolitým, normálnym svetom. Keby si sa kamarátil s normálnymi ľuďmi, časom by si pochopil, že na kázaniach svedkov jednoducho niečo nehrá. Okrem nájdenia nových kamarátov som potom prišla o veľa starých, ktorí sa stali ešte ortodoxnejšími svedkami.

Neskúšala si ich niekedy „dostať“ z toho kultu?

Nie, pretože odísť zo sekty je extrémne komplikovaný proces. Sekta je súčasťou tvojej identity. Ak niekto zaútočí na to, v čo veríš, zaútočí na teba samotného. Je to niečo, na čo musí prísť každý z nás sám. Musí sa k tým rozhodnutiam dopracovať sám. Ty pre takého človeka môžeš byť akurát oporným bodom. Nemôžeš ho presviedčať, pretože v tom momente akýkoľvek tvoj argument stratí logiku.

Sú ľudia, ktorí si to sami nedokážu uvedomiť. Myslíš si, že aj tak by sme ich nemali odtiaľ ťahať preč?

Sú organizácie, ktoré sa o to snažia, ale podľa mňa je to kontraproduktívne. Keď si u svedkov, neustále ti predkladajú, že všetci tí zlí ľudia, ktorí žijú svetským životom pod vplyvom Satana, sa ťa budú snažiť zviesť. Akonáhle človek v sekte začne mať z niekoho takýto pocit, zapnú sa mu obranné mechanizmy a nie je šanca vysvetliť mu to.

Odhaduje sa, že je okolo 10 miliónov svedkov po celom svete. To si myslia, že zvyšných viac ako 8 miliárd sú satanisti?

Nie je to založené na racionálnych myšlienkach, ale na emóciách. Ty mu môžeš hovoriť, že táto dogma nedáva zmysel, no ten človek nezačne reagovať racionálne. To je rovnaké, ako keď zarytému voličovi Smeru začneš hovoriť, že oni kradnú. Ten človek ti nikdy neuverí, pretože je emočne naviazaný na nich a je to časť jeho identity.

Je pravda, že odmietajú transfúziu krvi?

Je to tak, a sú aj známe prípady, v ktorých pre to ľudia zomreli. Súvisí to s jedným z príbehov Biblie, ktorý si vyložili opäť svojsky. Každý svedok vrátane mojich starých rodičov nosí v peňaženke papierik, na ktorom stojí, že nechce transfúziu krvi.

Rešpektujú to doktori na Slovensku?

U nás to, našťastie, nerešpektujú, ale v USA na to sú zákony.

Myslíš, že Jehovisti majú budúcnosť? Ako tam môžu prilákať mladých, rozhľadených ľudí?

Aktuálne sa dosť rozširujú v afrických krajinách, kde je veľa ľudí v problémoch, respektíve sú chudobní a zraniteľní. V civilizovaných krajinách im počty klesajú.

Ako sa tvoj život zmenil po vystúpení z tej komunity?

Trochu som „zdivočela“, čo v preklade znamená, že som bola normálna tínedžerka. Začala som chodiť na koncerty, oslavy a baviť sa. Bolo mi oveľa lepšie aj psychicky. Začala som robiť rozhodnutia sama za seba, čo bola veľká zmena. Aj to je jeden z dôvodov, prečo ľudia ostávajú v sekte – nechávajú za seba rozhodovať iných.

Nebol to pre rodičov šok, že si zrazu začala mať takýto životný štýl?

Nebola som šialene divoká, že by som drogovala. Ten konzervatizmus vo mne stále je, takže všetko som to rodičom dokázala rozumne vysvetliť.

Ako svoj život hodnotíš teraz?

Som extrémne spokojná. Dokončujem si vzdelanie, mám dobrú prácu aj kamarátov, som sčítaná, vzdelaná, scestovaná a mám otvorenú myseľ.

Ak si toto číta nejaký jehovista, čo by si mu odkázala?

Neodporúčam ti odísť z tej komunity, ak nie si pripravený prebrať zodpovednosť za svoj život. Mám priateľov z detstva, ktorí odišli a ostali sami. Ja som mala šťastie, že odtiaľ odišla moja rodina, takže som sa mala o koho oprieť. Ak nie si pripravený na všetky tie následky, jednoducho veď dvojitý život, ako to robí veľké množstvo svedkov.