Nikdy predtým sa nestalo, že som niečo nedokončil. Benjamín hovorí o tom, aké je predčasne ukončiť ultramaratón po 80 kilometroch

Hovoríš, že ultramaratón pre teba začal ešte niekoľko dní pred štartom úpravou stravy. Čo si jedol?

Hlavne veľa sacharidov. Musíš si uvedomiť, že počas takých pretekov človek spáli bežne 10-tisíc kalórií, musíš mať čo najlepšiu prípravu. Keď bolo 5 dní do štartu, začal som "carbloading", teda zhromažďovanie sacharidov a poctivé zavodňovanie.

Ako vyzeral tvoj jedálniček?

Raňajkoval som sladké, palacinky alebo toasty s lekvárom. Cez deň som jedol aj bielkoviny, keďže som chodil do fitka, potreboval som energiu. Ale hlavne sacharidy, naštudoval som si, že na moju váhu by som mal jesť približne 500 gramov sacharidov.

Neovplyvnilo ťa to po psychickej stránke?

Nie, v hlave som sa nastavil tak, že si to doslova musím odjesť. Stres som nemal.

Čo všetko si si balil?

Dobré je to, že som si to mohol rozdeliť. Mal som viac ako 15 gélov, 2 litre vody a základné vybavenie som mal na sebe, zvyšok som mal v ruksaku, ktorý mi manželka priniesla na 60. kilometri.

Takže počas toho si sa prezliekal?

Jasné, nedá sa behať cez 20 hodín v tom istom. Na prvých kilometroch by mi vadilo, ak by som mal na sebe toľko váhy.

Aké boli prvé kilometre?

Začiatok bol v pohode, išlo sa mi dobre, bolo ráno, mal som dosť energie, sústredil som sa a rozdeľoval v hlave trasu. Nastavil som sa tak, že kopce hore chodím, kopce dole a rovinu behám.

Ako sa na takej vzdialenosti dá v hlave "rozdeliť trasa"?

Určite nie tak, že si po štarte povieš, že už len 112 kilometrov a je cieľ, haha. Ani tak, že dobehnem za najbližší strom a potom už len kúsok. Na tomto ultramaratóne je niekoľko občerstvovacích staníc, kde sa zastavíš. A tiež kostolíky, kde zbieraš po trase pečiatky. Sú od seba oddelené približne 10-12 kilometrov.

Čo ak by si nenazbieral pečiatky?

Za každú, ktorú vynecháš, máš 10 až 15 minút penalizáciu k celkovému času.

Takže počas pretekov sa bežne pretekári zastavujú?

Jasné, to sa nedá dať bez prestávky. Na prestávkach sa väčšina, ako aj my, zastaví, prezlečie, doplní vodu, oddýchne a podobne.

A ostatní mimo väčšiny?

Sú takí extrémisti, že zastavia, naplnia za 30 sekúnd vodu, vezmú do ruky banán, chlieb a už fičia ďalej a jedia po ceste.

Hovoríš, že my, mal si pri behu partiu?

Boli sme traja kamaráti, dohodli sme sa, že pôjdeme spoločne, bolo to lepšie pre podporu, keď prišla kríza.

A kedy prišla prvá?

Bez krízy to nedáš, kríza príde, len na každom záleží, kedy príde. Ja som mal prvú vážnejšiu na 40. kilometri, ale podporili sme sa, povzbudili a išlo sa ďalej.

Na čo myslíš, keď príde kríza?

Počas toho asi na nič konkrétne, ale počas behu máš čas myslieť na celý život. Ja som myslel aj na to, prečo by som to nemohol zvládnuť ja, keď ľudia sú schopní všetkého?

Napokon si to nezvládol dokončiť, bolo to rozhodnutie kolektívu alebo tvoje?

Od 70. kilometra sme začali premýšľať nad tým, ako sme na tom. Stále nás čakalo veľa kilometrov a nevedeli sme, či vôbec stihneme prísť do cieľa v časovom limite. Bolo to skupinové rozhodnutie, nie jednotlivca.

Čo bolo teda hlavným dôvodom ukončenia?

Treba si priznať, že jeden faktor je silnejší tréning. Ale hlavne to bola hlava, lebo keď sa ti raz dostane do hlavy myšlienka, že už nevládzeš, tak sa jej len ťažko zbavíš.

Bol v noci v strede lesa, ako vtedy ukončíš preteky, proste odídeš domov?

Áno aj nie. Na štartovacej veste máš kontaktné číslo na organizátora, ktorému zavoláš, že končíš. Ak to nedáš nikomu vedieť, začnú ťa hľadať medzi poslednou občerstvovačkou, kde si bol, a najbližšou, ku ktorej si ešte nedošiel. Zavolal som, opýtali sa, či mám odvoz, alebo ma majú niekam odviezť, odvoz sme mali, tak to skončilo.

Myslíš, že ak by si nebol v skupine, ale sám, pokračoval by si?

Asi nie, ale som rád, že sme boli spolu, pretože si predstav, že si sám o polnoci v hlbokom lese niekoľko kilometrov od civilizácie a v určitých úsekoch niekedy nebol aj 20 minút signál.

Určite boli aj takí bežci...

Boli, na jednej občerstvovačke nám povedali, že tesne pred nami tu bola taká mladá slečna, ktorá pokračovala sama. Keď sa jej pýtali, či sa nebojí, tak odvetila, že čo jej to pomôže, že sa bojí, keď chce dokončiť preteky. Ja by som sám nešiel, zlomila by ma psychika.

Ako si sa cítil hneď po ukončení?

Rôzne. Jasné, že ma to štvalo, pretože som sem išiel s cieľom dokončiť tých 112 kilometrov. Pár dní po tom som si však uvedomil, že nemusím mať zlý pocit, veď som absolvoval 80 kilometrov, čo je môj osobný rekord.

Bral si to ako zlyhanie?

Keď si v tom lese, premýšľaš nad hocičím. Stojíš na tej ceste s otlakmi, unavený a vieš, že do cieľa je ešte 32 kilometrov, nevieš, čo by bola správna voľba, hrá sa s tebou aj ego. Dnes viem, že to nebolo zlyhanie, ale úspech, na ktorom som sa veľmi veľa naučil.

Čo si sa naučil?

Určite to, že nedokončenie nie je zlyhanie. Mal som napozerané videá a reelska o tom, ako také preteky ľudia zvládnu, už toho bolo odrazu na mňa veľmi veľa, v podstate každé také video bolo len o úspechu. Aj ja som dával na Instagram prípravu, potom, keď som mal publikovať, že som nedokončil, bolo to trochu zvláštne, cítil som až trochu „vinu“. Naučil som sa však, že sa nemám za čo hanbiť, že to nerobím profesionálne, ale som človek, ktorý sa chce prekonávať, a tu som sa prekonal.

Kde si bral motiváciu, keď ako vravíš, z toho „nič“ nemáš?

V tom, že sa chcem prekonať a skúšať limit. Je to prirodzené posúvanie limitov, vieš, keď zabehneš 5 km, chceš ísť 7 km, potom 10, tak polmaratón a rokmi sa dopracuješ až sem, haha.

Dokázal si po príchode domov zaspať?

Do postele som sa dostal okolo 3.00 v noci. Ten pocit, keď som si ľahol, bol neopísateľne dobrý. Vstal som o 8.30 a s manželkou sme sledovali, že v tom momente sú dvaja ešte stále na trati. To bolo veľmi silné uvedomenie, že ja som medzitým skončil, prišiel domov, spal, jedol a niekto ešte stále behá.

Ako vyzeral deň po pretekoch?

Nevedel som sa dojesť, haha. Dostal som však chvíľkovú nechuť k behu, pozrel som sa na tie topánky, boleli ma nohy, bolo mi až zle. Povedal som si, že toľko hodín behania a ani som nedokončil, mal som k tomu fakt odpor. Ale ten po pár dňoch prešiel.