Oliver má 29 rokov a pracuje ako žeriavnik: Prvé týždne som mal pocit, že sa kývem. Ak makáš, mesačne zarobíš aj 3 500 eur

Vieš čo, počul som o žeriavnikoch, ktorí sú starší, a to potom trvá o dosť dlhšie. Napríklad pán, ktorého akurát zastupujem tu v Martine, je starší a fajčiar, čiže mu to trvá dlhšie. Dôležité je udržať koncentráciu počas celého dňa, keďže na každý pohyb žeriavu a bremena sa musíš sústrediť.

Čo je teda najdôležitejšie, čo musí žeriavnik mať? 

Priestorový odhad a cit pre stroj je najdôležitejší. Veža sa s tebou hýbe, stroj sa nakláňa, konštrukcia pracuje, niekedy praská, musíš proste vedieť, čo kedy spraviť a ako na to bude reagovať mašina. Ale riadiš sa vo veľkej miere podľa tzv. viazača.

Kto je ten viazač?

Človek, ktorý má viazačský preukaz, vie bezpečne zapájať a zapínať bremeno, zodpovednosť za to, čo sa deje na zemi, ide naňho. Mojou prácou je zas bezpečná manipulácia, aby som nič netrafil, aby som neprenášal náklad nad ľuďmi či autami, aby nebolo riziko, že sa niečo stane.

Na čo ešte musíš dbať pri manipulácii? 

Dať si pozor na to, aby som sa vyhol kolízii napríklad s inými žeriavmi, stavbou či elektrickými káblami. Je toho viac, ale aj to záleží na konkrétnej stavbe a projekte. Musíš byť koncentrovaný a zodpovedný.

Ako sa to dá naučiť, keď musíš byť presný a zároveň ide o veľkú váhu a výšku? 

Mne dalo veľa to, že som roky pracoval so žeriavmi zo zeme ako koordinátor. Vedel som, ako sa spolupracuje so žeriavnikom, ako pracuje ten stroj, aj keď každý žeriav cítiš inak, lebo každý funguje trošku odlišne.

Stal sa ti nejaký fail?

Našťastie mne nie, ani keď som robil zo zeme a ani teraz. Zažil som, ako iný žeriav dvíhal kôš so železom, no nebol to certifikovaný kôš a dva metre nad zemou sa to roztrhlo a železo popadalo na zem, to bolo dosť nebezpečné, ale nikomu sa nič nestalo. Ale údajne bol aj prípad, že vyšiel hore a keď zišiel dole, bol opitý tak, že nevedel chodiť.

Dnes si mi písal, že nemáš veľa práce a sedíš v kabíne, je to bežné, alebo skôr výnimka? 

Tiež ide o to, aký je to projekt a v akej je fáze. Tu sme napríklad vo fáze, kedy je hrubá stavba hotová a teda nie som potrebný počas celého pracovného dňa. Ale keď sa zas niečo niekde len začína stavať, vtedy sa stane, že fičím so žeriavom aj 10 hodín len s prestávkou na obed. Záleží aj od počasia.

Ako je to s počasím pri tejto práci? 

Je stanovené často výrobcom, aká rýchlosť vetra je pre prácu na danom žeriave bezpečná. Cítim napríklad už, keď fúka 4 m/s, tu na tomto projekte máme pravidlo, že napríklad nad 10 m/s nemôžeme robiť s veľkými panelmi, už je to rizikový vietor. Žeriav môže pracovať do takých 16 - 20 m/s, ale viac nie, to sa už stojí a idem dole.

Stalo sa ti, že ti takto počasie prerušilo pracovný deň? 

Raz sa stalo, že okolo obeda prišla silná búrka, začalo veľmi fúkať, tak sme to na ten deň zabalili kvôli bezpečnosti.

Čo si robil, keď prišla búrka? 

No vtedy som išiel dole, lebo to bolo silné, ale inokedy prečkáš búrku hore. Stále si pozerám predpoveď počasia a aj predpokladám, kedy by niečo také mohlo prísť.

Takže nemôžeš ísť dole?

Môžem, ale načo, haha. Jedine, že by sa mi chcelo liezť dole niekoľko minút po daždi. Veď tie žeriavy sú konštruované tak, aby vydržali aj trikrát také silné búrky, aké sú bežné. Takže nemám strach, že to spadne alebo niečo podobné. Ak stíhaš pred búrkou utiecť dole, môžeš, lebo byť vtedy hore nie je práve ideálne. Pri najlepšom sa musíš psychicky nastaviť a prečkať to.

A keď je zlé počasie, nedostaneš výplatu? 

To je zas na dohode s vedením projektu a o ľudskej stránke.

Koľko si môže žeriavnik na Slovensku zarobiť? 

Ak pracuješ napríklad v Bratislave, kde sa stavia 7 dní v týždni a naťaháš si hodiny, vieš sa mesačne dostať aj na 3 500 eur.

Vieš to porovnať s Nórskom, kde si pracoval predtým? 

Nebol som síce konkrétne žeriavnik, ale pracoval som tam v stavebníctve okolo žeriavov. Nórsko je v tomto ohľade úplne iné, pretože tam tlačia viac na work-life balance. Zarobíš dosť, ale zároveň máš dostatok priestoru pre seba. Nórsko je iné aj v bezpečnosti pri práci a povoleniach, dosť si na tom zakladajú.

Prečo si sa vrátil z Nórska? 

Určite kvôli priateľke, to bol hlavný faktor, ale určite som rád, že som doma, bližšie pri rodine a blízkych. Navyše, v nórskej firme som si spravil dobré meno a kedykoľvek sa môžem vrátiť.

Je náročné vybaviť na Slovensku potrebné povolenia?  

Povedal by som, že na Slovensku je vybavenie preukazu až príliš ľahké, haha. Praktickú časť riešiš už konkrétne so zamestnávateľom a stačí si tým pádom vybaviť preukaz, ktorý stojí asi 300 eur.

Ako je to po zdravotnej stránke, musíš absolvovať častejšie prehliadky? 

Potrebuješ papier od lekára, že si schopný vykonávať túto prácu, ale opäť, mám pocit, že na Slovensku sa príliš nedbá na nejakú častú kontrolu toho preukazu a povolenia, alebo sa nekladie dôraz na častejšie zdravotné prehliadky. Viem, že kolega mal problém s obnovou preukazu, lebo mal cukrovku, to už lekári väčšinou vidia, či je človek schopný alebo nie je.

Čo bola najväčšia zmena, keď si začal robiť hore v kabíne? 

Určite tie pohyby kabíny, veď prvé dva týždne som mal doma pocit, že sa kývem zo strany na stranu, taká morská choroba zo žeriavov. Telo si na to muselo zvyknúť, ale prešlo to pomerne rýchlo.

Ako vyzerá tvoj pracovný režim? Začínam štandardne o 7:00, robí sa často 10 hodín s hodinou na obed. Ráno chodím hore už tak na 6:45, aby som sa prezliekol, dal si čaj, upratal si v kabíne, to je základ pre dobrú prácu.

Upratal, to vážne? 

Jasné, žeriav je sám o sebe stavaný na to, že v ňom bude človek sedieť veľa hodín, čiže sedačka je pohodlná a polohovateľná. Hudbu mám z rádia alebo z repráčiku, ale to len v prípade, že neriešim nič s pozemnou obsluhou. Ale cítim sa tam ako v obývačke, vždy si kabínu upracem, dám si kraťasy, spravím si pracovné pohodlie.

Máš okolo seba viac starších alebo mladších kolegov? 

Na Slovensku je všeobecne problém so žeriavnikmi, mladých nejako nepribúda. Počúvam akurát také príbehy, že si chalani porobili preukazy, prišli na stavbu, vyliezli na žeriav a uvedomili si, že tú robotu robiť nemôžu, lebo sa zľakli výšok a pohybu kabíny.

Ty sa teda vôbec nebojíš? 

Nie, vždy som mal rád výšky a výhľady. Maximálne, keď niekedy leziem hore, v polovici sa zastavím a zamyslím, čo tu vlastne robím? 

Ako riešiš potrebu?Veľkú potrebu riešiš doma alebo počas prestávky, organizmus sa tak nastaví, že to viem vydržať. Malá to je lotéria haha, ak pijem dosť tekutín, tak tú záložnú fľašu musím v kabíne mať, alebo potom tiež počkám do obednej pauzy, kedy idem dole.