Dvadsaťdvaročného bojovníka Jindřicha Janečku museli v stredu večer oživovať priamo v klietke brnianskej haly. Šéf medic tímu Norbert Bidrman v rozhovore vysvetľuje, čo rozhodlo o jeho záchrane, na čom promotéri nebezpečne šetria.
Vo finále druhej série Tipsport Cage Game v Brne išlo jednému z bojovníkov o život. Dvadsaťdvaročný bojovník Jindřich Janečka utrpel v poslednom kole zápasu s Tomášom Skalickým náhlu zástavu obehu.
Priamo pri klietke však bol pripravený tím zdravotníkov, ktorý okamžite začal s kardiopulmonálnou resuscitáciou, podali bojovníkovi kyslík a použili defibrilátor. Zásah bol úspešný – Janečka sa prebral ešte v klietke a do sanitky brnianskej záchranky už odchádzal pri plnom vedomí a komunikoval. Podľa lekárov išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o arytmiu po údere do hrudníka a jeho prognóza je veľmi dobrá.
O fungovaní zdravotného zabezpečenia na MMA turnajoch aj o tom, ako niektorí promotéri hazardujú so zdravím bojovníkov, keď šetria na zdravotníkoch, sme sa rozprávali so šéfom medic tímu organizácie Oktagon Norbertom Bidrmanom. Záchranár, ktorý viedol včerajší zásah, prezradil aj to, či bola situácia v závere večera Cage Game naozaj taká rarita.
Ako to vlastne na turnajoch bojových športov funguje? Existujú presné kvóty na to, koľko sanitiek a záchranárov musí byť na mieste?
To sa nedá takto zovšeobecniť, pretože to závisí od obrovského množstva faktorov – o aký druh zápasu ide, aká je to organizácia a koľko je v hale divákov. Iné pravidlá platia pre okresný turnaj, iné pre medzinárodný galavečer a iné pre majstrovstvá sveta. V zásade by mala byť sanitka vyčlenená zvlášť pre bojovníkov a ďalšie podľa počtu divákov.
Čo sa však, bohužiaľ, často stáva, je, že sa na zdravotníkoch najviac šetrí. Promotéri si povedia, že sa aj tak nikdy nič nestane, a nechcú nás platiť. Niektoré organizácie si na turnaj zavolajú doslova jednu tetu z Červeného kríža s batôžkom. Tá by včerajšiu situáciu v podstate nemala šancu vyriešiť.
Je teda nejaké zákonom stanovené povinné vybavenie, ktoré musia mať záchranári pri klietke?
Samozrejme, v Česku to pomerne jasne upravuje zákon, v každej krajine sú však tie propozície trochu iné. Problém nastáva vtedy, keď ľudia zákon nepoznajú alebo ho obchádzajú. Príde zdravotník, má so sebou dva batohy a hotovo. Pri takýchto akciách však musí byť na mieste defibrilátor, kyslík, základné lieky a vybavenie, ktoré zodpovedá štandardnej záchrannej zdravotnej službe.
Ak toto chýba, následky môžu byť fatálne. A netýka sa to len boja o život. Aj pri bežnom zranení je obrovský rozdiel, či bojovníkovi dokážete na mieste podať analgetiká a odborne mu zafixovať končatinu, alebo mu dáte len trojrohú šatku.
Keď sa pozrieme priamo na to, čo sa stalo včera v Brne – náhla zástava obehu po údere do hrudníka. Je to v rámci bojových športov u nás úplná rarita?
Ono sa to už niekoľkokrát stalo, len bojové športy nie sú v tomto smere tak na očiach. Keby sa to stalo na futbale, píšu o tom úplne všetci – napokon, poznáme prípady z futbalu, keď brankár naskočil do útočníka, došlo k rovnakému typu zranenia a skončilo sa to tragicky. Ale len ja sám viem o troch prípadoch priamo z bojových športov v Českej republike, kde k niečomu takému došlo. Takže to nie je až také neobvyklé, ako to na prvý pohľad vyzerá.
Bola včerajšia zástava srdca tým najvážnejším stavom, aký ste na bojových turnajoch zažili, alebo ste už riešili aj niečo horšie?
My si zakladáme na tom, že sa špecializujeme výhradne na bojové športy. Väčšina z nás, vrátane mňa, sú bývalí zápasníci, takže tomu športu rozumieme, vieme odhadnúť, čo sa môže stať, a sme na to pripravení. Odmietame robiť futbaly alebo hokeje, lebo to nie je naša parketa.
Čo je najhoršia kríza, sa však nedá jednoznačne povedať. Zástava obehu má v istom zmysle tú výhodu, že máme jasne dané postupy, ako konať. Oveľa zradnejšie je, keď zápasník utrpí komočný stav – teda otras mozgu –, je pri vedomí, ale je dezorientovaný. Vtedy neviete, čo presne sa v hlave deje a ten stav sa môže zvrtnúť v každej sekunde.
S akými zraneniami sa teda pri klietke stretávate najčastejšie v porovnaní s takýmito krízovými situáciami?
Náhla zástava obehu priamo v klietke alebo v ringu nie je úplný štandard, no ako som hovoril, už sa to párkrát stalo a tá pravdepodobnosť tam stále je. Bežnejšie riešime poškodené svaly, zlomené ruky, nohy a stavy, kde musíme okamžite tlmiť veľkú bolesť.
Práve preto u nás nemôžu robiť žiadni zdravotníci len s rýchlokurzom. Všetci ľudia v našom tíme pracujú v civile na záchrankách, urgentných príjmoch alebo na oddeleniach ARO. Keď nastane kríza a ide o čas, musia šliapať ako namazaný stroj.
Kde je presná hranica medzi prácou cutmana a vaším zásahom? Kedy to ešte rieši on a kedy už do klietky nastupujete vy?
Cutman je človek, ktorý musí udržať bojovníka v zápase. Kontroluje všetko pred vstupom do klietky a medzi kolami sa stará o to, aby minimalizoval drobné zranenia – ošetrí tržné rany, zastaví krvácanie a podobne.
Ak je už zranenie nad jeho sily, hlavný rozhodca privolá lekára, aby posúdil, či môže zápasník pokračovať. A ak dôjde k vážnejšiemu zraneniu priamo počas kola, tam už nechodia cutmani, ale nastupujeme my – zdravotníci. Cutman je v podstate taký support, aj keď pre ten tím nesmierne dôležitý.
