Bratislavané Rasťo a Juraj začátkem července vyrazili na cestu plnou překvapení. Jejich cílem je přepravit se stopem z Prahy do Portugalska, kde chtějí svou cestu završit surfováním.
Sbalit to nejpotřebnější, určit si cílovou destinaci a vydat se na cestu. A to ne ledajakou, ale stopem. Dopředu netušíte, jak bude vlastně samotná cesta probíhat, na jakých místech se ocitnete a kde v noci přespíte. Přesně na něco podobného si troufnuli dva Bratislavané Rasťo a Juraj, kteří začátkem července stopem vyrazili z Bratislavy. Jediné, co měli dopředu naplánováno byl cíl, kterým je evropský ráj surfařů - Portugalsko. Celému projektu dali výstižný název - The Unexpected Journey. V čase, kdy vznikal tento článek, se kluci nacházeli v Iberských horách na rozmezí Francie a Španělska. My jsme je vyzpovídali a přinášíme vám informace o tom, co je motivovalo sbalit si batohy a vydat se na netradiční cestu. V rozhovoru se také dozvíte, co už všechno během uplynulých dní zažili, v jakých situacích se ocitli a jak bude jejich cesta probíhat dál.
Ahoj kluci, mohli byste se na začátek představit našim čtenářům?
Rasťo: Čaute, volám sa Rasťo, mám 24 rokov a tento rok som dokončil vysokú školu medzinárodných vzťahov v Bratislave, odkiaľ aj pochádzam.
Juraj: Čaute, volám sa Juraj Kutak, pochádzam z Bratislavy a tento rok som doštudoval právo na PEVŠ.
Kdy přišlo rozhodnutí vydat se na cestu stopem po Evropě a co vás k tomu motivovalo?
Juraj: Rozhodnutie prišlo asi pred pol rokom, keď sa blížili termíny štátnic s tým aj rozhodnutie, akým smerom sa budeme uberať po skončení vysokej školy. Uvedomili sme si, že teraz je ta správna a možno aj jediná príležitosť podniknúť niečo neobyčajné ešte pred tým, ako sa začneme naplno venovať budovaniu si zázemia doma na Slovensku, keď sa už tažko bude dať na tak dlhú dobu vypadnúť z kolotoča každodenných povinností.
Proč jste si vybrali za vaši cílovou destinaci právě Portugalsko?
Rasťo: Počas našej cesty chceme určitý čas stráviť aj surfovaním. Tento šport sa nám veľmi páči a keďže v Portugalsku sú super podmienky, tak sme si vyrali práve túto destináciu. Tam zavŕšime našu cestu a začne sa ďalšia etapa - surfovanie. Ďalší dôvod je aj poloha tejto krajiny, kým sa tam dopracujeme, musíme prejsť viac menej celou západnou Európou. Takže je to pre nás proste ideál.
Jak dlouho trvala příprava na tuto cestu a co všechno jste před odchodem museli připravovat nebo plánovat?
Juraj: Príprava prebiehala pozvoľna celý polrok, keď sme sa pravidelne rozprávali o všetkom, čo s cestou súvisí, prinášali sme nové nápady, rozprávali sa o možných komplikáciach, ktoré môžu nastať. Intenzívne sme sa príprave venovali asi 2 mesiace pred odchodom, čo bolo o to ťažšie, že sme sa súčastne museli pripravovať na štátnice. Počas tohto času sme sa venovali fyzickej príprave na cestu, plánovali trasu, kompletizovali potrebný výstroj, oslovovali ľudí, ktorí sa neskôr zapojili do projektu, riešili organizačné veci ohladom uploadovania materiálu počas cesty a podobne.
Nebáli jste se, že něco nepůjde podle představ?
Rasťo: Ani nie, myslím si, že nikdy sa nedá všetko naplánovať dopredu, od čoho sa aj odráža meno a cela idea našej cesty - The Unexpected Journey. Vydáte sa na cestu Salzburgu ale skončíte v Hallstate. Život prináša toľko zaujímavých zvratov, či náhod, až je to neuveriteľné. Pokiaľ nám niečo nejde podľa našich predstáv, tak sa jednoducho snažíme vymyslieť nejaké riešenie.
Momentálně se nacházíte na jihu Francie. Jak probíhala do dnešního dne vaše cesta?
Juraj: Áno, momentálne sme v Pyrenejách, cez ktoré sa chystáme prejsť do Španielska a pokračovať ďalej do Portugalska. Dodnes prebiehala cesta v podstate bez väčších problémov, všade, kam sme prišli sme narazili na príjemných ľudí ochotných nám na našej ceste pomôcť. Niektorí nás nechali prespať u seba doma alebo nám poskytli prístrešok v podobe chaty alebo stodoly (smích). Každé miesto, cez ktoré sme prešli bolo úplne iné, ale zovšadial sme si odniesli úžasné zážitky. Priamo počas písania prišla zmena a sme na ceste do Jaca v Španielsku, kde sa dnes koná veľká fiesta (smiech).
Ocitli jste se už i v nějaké nepříjemné situaci?
Rasťo: Musím sa priznať, že áno (smích). Zo všetkých stopov, ktorých už bolo asi 20, máme super zážitky, ľudia ktorí zastavujú sú veľmi milí a cesta je príjemná. Máme však aj jednu výnimku. Vo Švajčiarsku sme cestovali s ďalším stopárom Radom, ktorý ma len 18 rokov, chvílu sme debatovali a rozhodli sa, že skúsime zastaviť auto spolu. Zastavil nám starší chlapík, ktorý sa predstavil ako Tom a mohol mať okolo 45 rokov. Tom mal zvláštny výraz v tvári, z času na čas mal dosť nepríjemný pohľad v tvári a všimol som si, že mu chýba zopár prstov na ruke. Po čase mi začal ukazovať fotky svojho drahého auta, bol to pekne prerobený veľký Volkswagen, ako za čias hippies. No ako tak prebiehal cez fotky v telefóne, zrazu na mna vybehlo selfiečko, kde bol uplne nahý. Moc ho to nezaskočilo, myslím, že určite o tej fotke vedel. To bol náznak, že niečo nie je v poriadku a musíme byť v strehu. Neprešlo ani 15 minút a hovoril nám, že by sme vonku spať nemali a že máme isť k nemu a podobne. Videl, že my dvaja s Jurim sme väčší a starší, tak sa zameral na mladého Rada. Myslím si, že sme Rada trochu aj zachránili. Uprostred noci nás Tom vyhodil v parku v Berne a snažil sa vypýtať fejsbuky, skypy a proste všetko. Bol to veľmi zvláštny týpeček.
Během posledních dnů jste určitě potkali mnoho lidí z různých zemí. Navázali jste už nové kontakty?
Juraj: Samozrejme s každým, s kým sme počas cesty prišli do kontaktu sme si vymieňali zaujímavosti, rozprávali sme sa o Slovensku a o rozdieloch medzi našimi rodnými krajinami. Z každého stretnutia sme si niečo zobrali a myslím, že aj my sme mali ľudom čo ponúknuť, preto sme si takmer s každým vymenili kontakty, aby sa nám mohli ozvať, ak by sa niekedy rozhodli navštíviť Slovensko. S viacerými sa delíme o ďaľšie zážitky z cesty po tom, čo sme sa rozlúčili. Dodnes sme spoznali ľudí z Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, Francúzska, Belgicka, Ghany...
Jaký je váš plán na nejbližší dny?
Presúvame sa do Španielska, nechajte sa prekvapiť...
Co byste rádi vzkázali čtenářům Refresheru v Čechách a na Slovensku?
Juraj: Čitateľom by sme chceli odkázať, že cestovanie je úžasná vec a cestovanie stopom ešte lepšia, lebo spoznáte tu pravú atmosféru v každej krajine a vždy ste v kontakte s domácimi, ktorí vám vedia ukázať to najlepšie na každom mieste. Takáto cesta vás naučí vážiť si základne veci ako strechu nad hlavou, posteľ, čisté oblečenie, teplé jedlo... Veci, ktoré dnes väčšina ľudí berie ako samozrejmosť.
Rasťo: Ja by som chcel všetkých čitateľov v prvom rade pozdraviť a ešte by som chcel doplniť, že nech sú hrdí na to, odkiaľ sú. Veľakrát nadávame a robíme si srandu z vlastnej krajiny, čo je pomerne nepochopiteľné. Keď človek vycestuje, zistí, že sa na Slovensku nemáme vôbec až tak zle. Viete si predstaviť nedelnú spontánnu žúrku s kamarátmi, nie? Tak si skúste niekedy v nedelu v Nemecku kúpiť flašu alkoholu a uvidíte, čo sa stane (smích). To je iba jeden z príkladov, možno zabere najviac!
Jak se klukům daří na silnici a na jaká místa jejich stopování zavede v dalších dnech, můžete sledovat na jejich Facebooku nebo Instagramu. My jim držíme palce a přejeme hodně pěkných zážitků.
Na závěr si pro vás chlapci ještě připravili krátký pozdrav.
