Čo si môže dovoliť učiteľ zo svojho platu, či v akom stave sú školy, v ktorých pôsobia?
Na Slovensku nie je povolanie učiteľa tým najatraktívnejším. Môže za to aj slabé finančné ohodnotenie, ktoré odrádza mladých absolventov od toho, aby zasvätili svoj život vzdelávaniu a výchove mladších generácií.
Nedávno sme ti ponúkli článok o čerstvých lekároch, o tom, či sa naplnili ich predstavy o zdravotníctve v praxi. Tentokrát sme sa rozhodli vyspovedať učiteľov a pýtali sme sa aj na to, ako sú na tom dnešní žiaci. Čím chcú byť študenti v dospelosti, v akom stave sú školy, na ktorých pôsobia a čo si zo svojho platu môžu dovoliť.
- Prečo si sa rozhodol byť učiteľom/učiteľkou?
- V akom stave je škola, na kt. pôsobíš. Čo by si na našom školstve zmenil/a a prečo?
- Čo myslíš, že zaujíma dnešných študentov/žiakov?
- Stretol si sa na škole s kyberšikanou, alebo šikanou ako takou?
- Dá sa uživiť z učiteľského platu?
- Keď si bol ty žiakom na základnej škole, čo najviac sa od tých čias zmenilo?
- Ako je na tom naše školstvo v porovnaní so zahraničným školstvom?
Mgr. Mária Hrozáňová
Vyučuje angličtinu a nemčinu na Gymnáziu A. Bernoláka v Senci.
Prečo si sa rozhodla pre povolanie učiteľky?
Učiteľstvo sa so mnou ťahalo od detstva. Ako malá som sa na učiteľku hrávala, poznávanie a pochopenie nových vecí ma vždy fascinovalo, a o to viac, keď som toto nadšenie mohla a vedela posunúť ďalej. Mala som vlastne veľké šťastie. Nemusela som sa rozhodovať, čím sa stanem, prirodzený vývoj vecí ma doviedol k učiteľstvu a som rada.
Žiaci mi často hovoria, že nemajú čas. Keď sa ich spýtam, čo teda celé popoludnia robia, odpoveď je nič.
Aký máš názor na školský systém, učebné osnovy? Sú konzervatívne alebo naopak?
Celý školský systém na Slovensku je komplikovaný. Musíme sa snažiť pracovať čo najlepšie s tým, čo momentálne je. Učebné osnovy sú do určitej miery dané, čo je pochopiteľné. V každom veku si máme osvojiť niečo iné. Voľba vyučovacích metód je na učiteľovi a existuje ich neúrekom. Takže vo výsledku môžem vyučovať tak, ako uznám za vhodné a tak, aby sa to páčilo nielen mne, ale aj žiakom.
V akom stave je škola, na ktorej pôsobíš?
Z môjho pohľadu je škola vo veľmi dobrom stave. Samozrejme, nie je všetko najnovšie a najmodernejšie, ale všetci vieme, že „nové“ a „moderné“ neznamená automaticky aj „najlepšie“. Pozitívne ale je, že škola sa stále snaží o kroky vpred.
Nechcem hovoriť za druhých, ale mňa osobne sa už viac ľudí spýtalo, prečo si nenájdem lepšiu prácu.
Čo by si na našom školstve zmenila?
Bezpochyby by som odbremenila učiteľov od zbytočnej administratívnej práce. Učiteľ je učiteľom, lebo chce sprostredkovať žiakom niečo, čo má hodnotu, chce s nimi spolupracovať a tešiť sa z každého úspechu. Keď je však veľká časť jeho energie nasmerovaná na „papierovačky“, môže sa to odraziť aj na vyučovaní.
Čo podľa teba najviac zaujíma dnešných žiakov? Aké majú záľuby?
Mnohých žiakov zaujíma mnoho vecí a mnohých nič. Žiaci mi často hovoria, že nemajú čas, na čosi, čo pre nás kedysi bolo povinnosťou. Keď sa ich spýtam, čo teda celé popoludnia robia, odpoveď je nič. Nemyslím si, že je dobré deti zaťažovať troma krúžkami denne, ale aj také dlhodobo vykonávané „nič“ nie je teda nič moc. Snažím sa v nich preto v každý nový deň vzbudiť záujem o „niečo“ a ukázať im, že povinnosti a záujmy sa dajú zladiť a zvládať.
Myslím si, že vzťah učiteľ – žiak je dnes rovnocennejší, čo je podľa mňa super, keď sa žiakom vysvetlí, čo takáto rovnocennosť vo vzťahu znamená.
Stretla si sa na škole s kyberšikanou?
V štátnom školstve som druhý rok a našťastie takúto skúsenosť zatiaľ nemám.
Vieš sa uživiť z učiteľského platu?
Všetko sa dá, keď sa chce. Ale odpoveď na túto otázku je asi všeobecne známa. Každý učiteľ si dokáže predstaviť, že by dostával viac.
Ako podľa teba všeobecne vnímajú ľudia na Slovensku povolanie učiteľa?
Nechcem hovoriť za druhých, ale mňa osobne sa už viac ľudí spýtalo, prečo si nenájdem lepšiu prácu. Nie inú, ale lepšiu. Toto o všeobecnej mienke o učiteľoch asi hovorí veľa. Dokonca sa mi raz na hodine, kde sme riešili povolania stalo, že pri otázke, či by sa chcel niekto stať učiteľom, deťom na tvárach nabehol výraz plný znechutenia a opovrhovania. Čo dodať, takáto reakcia zamrzí, ale verím, že stále je veľa ľudí, ktorí vedia, aká dôležitá je naša úloha.
Dnes majú deti viac možností pozrieť sa na vzdelanie aj mimo učební a učebníc.
Keď si bola ty žiačkou na základnej či strednej škole, čo sa za tie roky zmenilo v školstve najviac?
Myslím si, že vzťah učiteľ – žiak je dnes rovnocennejší, čo je podľa mňa super, keď sa žiakom vysvetlí, čo takáto rovnocennosť vo vzťahu znamená. Okrem toho majú dnes deti viac možností pozrieť sa na vzdelanie aj mimo učební a učebníc. Či už v podobe akcií mimo školy, súťaží v rôznych oblastiach, projektov a podobne.
Ak by si mala na výber, zvolila by si si túto cestu opäť?
Určite áno. Má to zmysel. Každý žiak je niečím výnimočný, hoci to znie ako klišé. Akonáhle to prijmeme a pristupujeme v rámci možností individuálne, ukáže sa, že každý môže napredovať a popritom sa z toho tešiť. Potom sa teším aj ja a práve tá radosť je nákazlivá a poháňa mňa aj žiakov vpred.
MSci. Michal Rybár, PhD.
Pôsobí na základnej škole v obci Seňa, okres Košice-okolie, kde učí matematiku a informatiku.
Prečo si sa rozhodol pre povolanie učiteľa?
Učiteľom som sa rozhodol byť preto, lebo som hľadal zmysluplnú prácu, ktorá ma bude baviť a napĺňať. Počas svojho života som mal to šťastie stretnúť viacero skvelých a inšpirujúcich učiteľov a preto som sa už od čias strednej školy pohrával s myšlienkou, že by som túto prácu rád niekedy skúsil. K učeniu som sa teda predsa len dostal vďaka programu Teach for Slovakia a teraz si dorábam pedagogické vzdelanie.
Z nejakého zvláštneho dôvodu na Slovensku nefunguje slobodný trh s učebnicami.
Aký máš názor na školský systém, učebné osnovy? Sú konzervatívne alebo naopak?
Učebný systém je jedna z tých vecí, ktorá v našom školstve ako tak funguje. Štátny vzdelávací program je dostatočne široký na to, aby si učiteľ mohol svoje hodiny prispôsobiť podľa seba. V tomto smere je dôležitá aj podpora učiteľov zo strany vedenia školy. Zároveň si však myslím, že náš systém je stále príliš orientovaný na vedomosti a memorovanie.
Menej na schopnosti, akými sú kritické myslenie, komunikácia, práca s informáciami a podobne. Tie sú už v modernom svete omnoho dôležitejšie. Sloboda učiteľa je však silne obmedzovaná dostupným vybavením, monopolizovaným trhom s učebnicami a nedostatkom peňazí na tvorivé projekty. Ak chcem spraviť niečo inak, musím si to nielen vymyslieť, ale aj na to zohnať peniaze.
Samostatnou kapitolou je budova školy, ktorá je v havarijnom stave. Máme neustále problémy napríklad s elektrinou, potrubím.
V akom stave je škola, na ktorej pôsobíš?
Moja škola je na tom z hľadiska vybavenia v porovnaní s inými školami celkom dobre. Ak by som si to mal ale porovnať so svojou ideálnou predstavou, tak sa súčasný stav od nej značne líši. Z nejakého zvláštneho dôvodu na Slovensku nefunguje slobodný trh s učebnicami - ak teda chcem používať inú učebnicu ako tú, ktorú vybral štát, musí ju platiť škola zo svojho rozpočtu, alebo musia učebnice platiť rodičia detí. A učebnice od štátu ležia v sklade.
Samostatnou kapitolou je budova školy, ktorá je v havarijnom stave - máme neustále problémy napríklad s elektrinou, potrubím. Zoznam by mohol byť veľmi dlhý. Príde mi absurdné, že systém je nastavený tak, že ak chce bežná škola niečo opraviť, zmodernizovať alebo vybudovať, jej jediná šanca je uchádzať sa o externé financovanie. Peniaze od štátu nestačia ani na bežnú údržbu.
Naše školstvo je v tak zlom stave, že je veľmi ťažké vybrať si jednu vec, ktorú by som zmenil.
Čo by si na našom školstve zmenil?
Krátka odpoveď by bola - takmer všetko. Naše školstvo je v tak zlom stave, že je veľmi ťažké vybrať si jednu vec. V prvom rade by si Slovensko konečne zaslúžilo mať ministra školstva, ktorý chce tento rezort naozaj zmeniť k lepšiemu. Vzdelávanie na Slovensku potrebuje jasnú víziu a jasný cieľ na ďalšie roky. Považujem za obrovskú chybu, že program Učiace sa Slovensko nebol schválený. Taktiež by som zmenil platové ohodnotenie a postavenie učiteľov v spoločnosti, dal školám a učiteľom väčšiu slobodu, posilnil ich právomoci.
Je pre mňa šokujúce, ako sa k sebe žiaci správajú v kyberpriestore. Tvrdé nadávky sú na bežnom poriadku, aj napriek tomu, že účty na sociálnych sieťach majú aj takmer všetci rodičia.
Stretol si sa na škole s kyberšikanou?
S priamou kyberšikanou som sa zatiaľ nestretol, s náznakmi kyberšikany však áno. Je pre mňa šokujúce, ako sa k sebe žiaci správajú v kyberpriestore - často úplne stratia zábrany. Tvrdé nadávky sú na bežnom poriadku, aj napriek tomu, že účty na sociálnych sieťach majú aj takmer všetci rodičia.
Vďaka osvete a prísnym pravidlám sa školy snažia šikanu a kyberšikanu riešiť a odstrániť už v jej počiatkoch, čo považujem za veľmi správne. Keďže však učím na dedinskej škole, je veľmi ťažké ovplyvniť čo sa deje potom ako žiaci opustia školu a ako riešia svoje konflikty doma. Zažil som prípady, kedy sa v škole síce nič nedialo, ale deti sa šikanovali doma.
Nepriamo niekedy takéto konflikty spôsobujú aj rodičia, ktorí na deti prenášajú dlhoročné spory medzi sebou ešte z čias, kedy oni chodili do školy. Úplne odstrániť šikanu a kyberšikanu zo školy je preto veľká výzva a snažíme sa pre tento cieľ spraviť maximum.
Ťažko sa do školstva lákajú ľudia, ktorí vedia, že kdekoľvek inde zarobia minimálne dvojnásobok s polovičnými starosťami.
Vieš sa uživiť z učiteľského platu?
Uživiť sa z učiteľského platu, samozrejme, dá - môj je niekde na úrovni priemernej mzdy na Slovensku. Napriek tomu ho ale považujem za nedostatočný a nedôstojný. Vzdelávanie pokladám za jednu z najdôležitejších úloh našej spoločnosti - logicky by teda vzdelávať mali tí najlepší z najlepších, a mali by byť za to adekvátne odmenení.
Ťažko sa do školstva lákajú ľudia, ktorí vedia, že kdekoľvek inde zarobia minimálne dvojnásobok s polovičnými starosťami. Niekedy sa mi ťažko hľadá motivácia keď viem, že s mojím vzdelaním a schopnosťami by som v privátnej sfére dostal nástupný plat približne dvojnásobok môjho súčasného platu.
Ako je podľa teba všeobecne vnímané povolanie učiteľa na Slovensku?
Spoločenský status učiteľa oproti minulosti veľmi klesol. Stále sú tu však ľudia, ktorí nám veľmi fandia a snažia sa nám pomôcť čo je úžasné. Zároveň som smutný keď vidím, že o toto povolanie je taký malý záujem. Veľa mladých ľudí odrádza plat a podmienky, ktoré v školstve panujú.
Zo štatistík tiež vyplýva, že aj veľa mladých učiteľov po nástupe do školy po roku-dvoch končí. Verejnosť často vníma učiteľov skrz fakt, že majú dva mesiace prázdnin a končia v práci o jednej, či druhej. To nie je pravda. Počas prázdnin čerpáme dovolenku, ktorú si nemôžeme vybrať kedy chceme, ale iba v tomto období.
Zároveň to pre nás znamená, že ak chceme ísť na dovolenku, musíme si vybrať tie najdrahšie termíny. Dobrý učiteľ sa po skončení vyučovania musí venovať príprave na ďalší deň, vymýšľa si aktivity, komunikuje so žiakmi a rodičmi. Neviem si predstaviť, že by som o druhej odišiel zo školy a do večera mal voľno. Verím, že ak sa podarí školstvo zreformovať, zlepší sa aj vnímanie učiteľov verejnosťou.
U nás je učiteľ okrem iného aj pokladník, dozor, psychológ, projektový manažér, vedúci krúžkov, komunikačný špecialista, byrokrat...
Čo sa podľa teba najviac zmenilo od čias, kedy si bol ty žiakom?
U nás na škole je cez prestávky oveľa väčší krik a deti sa často iba naťahujú, namiesto toho, aby si našli zmysluplnú aktivitu. Majú oveľa menej aktivít a záujmov, ako sme mali my. Na druhej strane vnímam, že terajšie školy sú často farebnejšie, zábavnejšie a snažia sa žiakov viac pritiahnuť do života školy.
Ako je na tom naše školstvo v porovnaní so zahraničným školstvom?
Naše školstvo je bohužiaľ oproti zahraničiu veľmi pozadu. Chýba nám jasný cieľ toho, čo chceme dosiahnuť a kam chceme smerovať. Systém práce so žiakmi na našich školách sa momentálne nedokáže prispôsobiť potrebám žiakov. Učitelia nemajú takmer žiadny podporný systém vo forme asistentov, špeciálnych pedagógov, sociálnych pedagógov, psychológov, atď.
Formálne tento systém existuje, ale väčšina škôl na túto formu podpory nemá prostriedky. V zahraničí je úloha učiteľa výrazne profesionalizovaná - je jasné rozdelenie úloh a učiteľ hlavne učí. U nás je učiteľ okrem iného aj pokladník, dozor, psychológ, projektový manažér, vedúci krúžkov, komunikačný špecialista, byrokrat a iné. V mnohých krajinách už veľké reformy vzdelávania prebehli, alebo sa aspoň začínajú. My, bohužiaľ, na tú slovenskú ešte stále čakáme.
Mgr. Lucia Mráziková
Vyučuje všetky predmety okrem anglického jazyka na prvom stupni ZŠ Javorová alej v Chorvátskom Grobe.
Prečo si sa rozhodla pre povolanie učiteľky?
Už odmalička ma to ťahalo týmto smerom. Bola som ten vodcovský typ a organizátor, ktorého všetci museli počúvať (smiech). Vždy som mala pozitívny vzťah k deťom, s radosťou som sa starala o mladších alebo som kočíkovala iné deti zo sídliska.
Taktiež ma veľmi inšpirovala aj moja pani učiteľka na prvom stupni ZŠ, ktorú som zbožňovala. Bola mojím vzorom a druhou „školskou“ mamou. Avšak najväčšiu zásluhu na mojom rozhodnutí má moja cvičná pani učiteľka, ktorú som mala na hospitačnej praxi počas štúdia na Pedagogickej fakulte UK. Práve ona mi ukázala čaro tohto povolania.
Keby ste sa spýtali prváka, druháka alebo aj piataka, čím chce v budúcnosti byť, minimálne jeden z nich by vám odpovedal, že chce byť youtuberom.
Aký máš názor na školský systém, učebné osnovy? Sú konzervatívne alebo naopak?
Učebné plány sa snažíme robiť tak, aby boli prepojené s jednotlivými obdobiami v roku. Musia korešpondovať s obsahovými a výkonovými štandardami ISCED1. Teda, čo by mal žiak v určitom ročníku vedieť, aké vedomosti by mal dosiahnuť na konci ročníka. Čo sa týka výučby, každý učiteľ si nájde spôsob ako učiť, aké vyučovacie metódy najviac platia na žiakov a čo mu vyhovuje. To platí aj u mňa, najdôležitejšie je nájsť si súlad.
V akom stave je škola, na ktorej pôsobíš?
Javorka je nová škola a bola slávnostne otvorená v roku 2017. Stav školy hodnotím ako novostavbu s modernými vybavením, t.j. nové okná, dvere, lavice, podlaha, nábytok. Väčšina učební je vybavená interaktívnymi tabuľami, notebookom, PC či klímou. Veľkou zásluhou našej pani riaditeľky je, že máme nové učebnice aj učebné pomôcky, ktoré si vyžiadame.
Avšak niektoré učebnice chýbajú, preto si ich musia žiaci zakúpiť, čo však nie je vinou školy. Keďže naša škola patrí medzi inovatívne a moderné školy, funguje u nás systém čipovania a EduPage. Je to šikovné riešenie, ako preniesť celý proces výučby do online prostredia a zároveň zefektívniť komunikáciu s rodičmi.
Detské ihriská a zážitky s kamarátmi vonku nahrádzajú technológie, ktoré má k dispozícii, dovolím si povedať každé dieťa.
Čo by si na našom školstve zmenila ?
Financovanie školstva, postavenie učiteľov v spoločnosti, plat učiteľov, zvýšenie motivácie pre mladých učiteľov, zníženie byrokracie.
Čo podľa teba najviac zaujíma dnešných žiakov? Aké majú záľuby?
Detské ihriská a zážitky s kamarátmi vonku nahrádzajú technológie, ktoré má k dispozícii, dovolím si povedať každé dieťa. Deti sa so svojimi rodičmi rozprávajú oveľa menej ako kedysi. Ich najväčším hobby sú počítačové hry, tablety a mobilné telefóny.
Samozrejme, že mnoho detí sa venuje aj iným záujmom-krúžkom, len otázkou je, či tieto krúžky napĺňajú samotné deti alebo vypĺňajú čas rodičom, ktorí majú na ne čím ďalej, tým menej času. Keďže vyučujem aj telesnú výchovu rôzne ročníky, nedalo mi nevšimnúť si, že žiaci pre telesnú výchovu nie sú takí „zapálení“, ako sme boli možno my. Dnešným deťom sa nechce hýbať.
Nemôžem povedať, že žiaci neradi cvičia, ale sú menej zruční a hrubá motorika je veľakrát na nízkej úrovni. Keby ste sa spýtali prváka, druháka alebo aj piataka, čím chce v budúcnosti byť, minimálne jeden z nich by vám odpovedal, že chce byť youtuberom.
Byť učiteľom na Slovensku už nie je také vážené ako bolo kedysi.
Ako podľa teba vnímajú ľudia na Slovensku povolanie učiteľa?
Profesia učiteľa nie je dostatočne zaplatená, je často podceňovaná a takmer bez výhod. Byť učiteľom na Slovensku už nie je také vážené ako bolo kedysi. Veľa ľudí vníma investície do školstva a tým aj do učiteľskej profesie, len ako nenávratné výdavky.
Ak by si mala na výber, zvolila by si si túto cestu opäť?
Myslím si, že áno. Nie je to povolanie pre každého, učiteľom sa nedá stať, učiteľom sa musí človek narodiť. Je to poslanie, skrýva sa v ňom kus náročnosti, ale hlavne kus krásy a to ma napĺňa.
Mgr. Michaela Juračková
Pôsobí ako učiteľka na strednej pedagogickej škole. Vyučuje pedagogiku, psychológiu, metodiku rozvíjania matematických predstáv a je učiteľkou praxe.
Prečo si sa rozhodla pre povolanie učiteľky?
Je pravdou, že od detstva som bola v neustálom styku s učiteľmi, vzhľadom na to, že pochádzam z učiteľskej rodiny. Myslím, že aj toto bol môj odrazový mostík. Zistila som, že stredná škola je to „pravé orechové".
Uživiť sa z učiteľského platu je pomerne náročné, hlavne pre ľudí, ktorí sa chcú osamostatniť.
Aký máš názor na školský systém, učebné osnovy? Sú konzervatívne alebo naopak?
Učebné osnovy vnímam z pohľadu učiteľky ako základný pedagogický dokument. Obsahujú rozpracovanie učiva daných vyučovacích predmetov v ročníkoch na jednotlivé tematické celky. Nemyslím si, že sú konzervatívne, práve naopak, poskytujú základ zo všeobecno-vzdelávacích aj odborných predmetov. Samotné rozpracovanie učiva sa vždy dá zaujímavo podať žiakom aj bez toho, aby som si ich prispôsobila.
Technické a materiálne vybavenie pedagogickej školy je na vysokej úrovni. Na škole pôsobím aj ako koordinátorka praxe, mám možnosť stretávať sa s pomôckami rôznej vekovej kategórie. To znamená, nie len pre stredné školy, ale aj pre materské školy a školské kluby detí. Sú to podnetné knihy, pracovné listy, CD a pod. Najväčšie plus nášho spoločného vybavenia sú interaktívne tabule, ktoré máme v každej triede.
Keď si robím prieskum o budúcnosti, vo väčšine prípadov je základ mať milujúcu rodinu. Sú však aj také odpovede, ako napríklad mať jachtu, skvelý život, veľa peňazí.
Čo podľa teba najviac zaujíma dnešných žiakov? Aké majú záľuby?
Som učiteľka psychológie a pedagogiky. Sú to predmety, s ktorými sa na základnej škole nestretli. Keď prijímame nových žiakov a prídem do triedy, vždy s nemým úžasom počúvajú, čo bude našou náplňou. Je to predmet, ktorý ich zvyčajne osloví.
Ich záľubami sú najčastejšie tanec, hudba, spev a dobrovoľníctvo. Keď si robím prieskum o budúcnosti, vo väčšine prípadov je základ mať milujúcu rodinu. Sú však aj také odpovede, ako napríklad mať jachtu, skvelý život, veľa peňazí (smiech).
Stretol si sa na škole s kyberšikanou?
Konkrétne na našej škole som sa nestretla so šikanou, ale v rámci predmetu psychológia sú žiaci oboznámení s negatívnym dopadom a následkami, ktoré môže šikana spôsobiť.
Je nemysliteľné, aby ľudia mali názor, že učiteľstvo je o tom, že prídeme do práce a vyložíme si nohy.
Vieš sa uživiť z učiteľského platu?
Uživiť sa z učiteľského platu je pomerne náročné, hlavne pre ľudí, ktorí sa chcú osamostatniť. Pokiaľ je v tom príjem partnera, manžela, teda dvojice, je to, samozrejme, o inom.
Ako podľa teba vnímajú ľudia na Slovensku povolanie učiteľa?
Postavenie učiteľa sa vo všeobecnosti odvíja najmä od toho, ako vníma jeho prácu spoločnosť. Myslím si, že toto povolanie si zaslúži úctu a vážnosť zo všetkých smerov. Je nemysliteľné, aby ľudia mali názor, že učiteľstvo je o tom, že prídeme do práce a „vyložíme nohy", alebo že veď majú dva mesiace prázdnin. Kto toto vypustí z úst, tak by si to mal vyskúšať.
Mgr. Nikola Lehotská
Dva roky v rámci projektu Teach for Slovakia učila angličtinu a biológiu na Základnej škole v Ždani pri Košiciach.
Keď som začínala učiť, ešte som netušila, že na Slovensku hlavne sociálny status dieťaťa ovplyvňuje trajektóriu jeho úspechu.
Prečo si sa rozhodla stať sa učiteľkou?
Počas štúdia prekladateľstva a tlmočníctva na UMB v Banskej Bystrici som „pričuchla“ ku školstvu a vzdelávaniu v rámci členstva v Študentskej rade vysokých škôl a takisto som učila angličtinu v miestnej jazykovej škole.
Zbožňovala som hľadať a vymýšľať aktivity na hodiny. V poslednom ročníku na výške som hľadala niečo, kde by som vedela skĺbiť moju kreativitu, „smäd" po vzdelávaní sa s túžbou mať zmysluplnú prácu, ktorá má dopad na konkrétnych ľudí. Odpoveď som našla v programe Teach for Slovakia, ktorého hlavné heslo znie „Aby všetky deti mali v živote šancu uspieť."
To znamená, že či má dieťa rado matematiku alebo slovenčinu, či sa rado hýbe alebo číta knihy, či pochádza z dobre finančne zabezpečenej rodiny alebo chudobnejšieho prostredia, či je Róm alebo nie, stále si zaslúži vzdelanie, ktoré bude rozvíjať jeho potenciál. Keď som začínala učiť, ešte som netušila, že na Slovensku hlavne sociálny status dieťaťa ovplyvňuje trajektóriu jeho úspechu.
Keďže som bola slobodná a bezdetná, vyžiť sa z platu dalo.
Čo by si na našom školstve zmenila?
Vyučovací proces na základnej škole sa od toho času ako som bola ja na základnej škole veľmi nezmenil. Áno, v mnohých triedach je projektor a počítač, ale podľa mňa je jedno, či učiteľ číta poznámky a následne ich diktuje z učebnice alebo z powerpointu.
Doteraz si pamätám na jednu situáciu z môjho prvého roku učenia, keď po rôznych aktivitách, kde som chcela, aby žiaci aktívne tvorili a vysvetľovali učivo spolužiakom, jeden žiak zdvihol ruku (pozdravujem) a opýtal sa: „Pani učiteľka, kedy sa už budeme učiť NORMÁLNE?" Ja som sa ho na to opýtala: „Čo to znamená normálne? A žiak hovorí: „Prídete, nadiktujete nám poznámky a my si ich napíšeme."
Nehovorím, že tá aktivita bola pripravená geniálne, ale moja teória je, že naši žiaci sú tak zvyknutí prijímať poznatky pasívne, že ich aktívne hľadanie asi bolí. Za posledných 100 rokov sa toho vo svete veľa zmenilo. Medicína pokročila a nikto sa už nechce liečiť ako v roku 1910. Prečo však vzdelávame naše deti ako na začiatku 20. storočia?
Vedela si sa uživiť z učiteľského platu?
Keďže som bola slobodná a bezdetná, vyžiť sa z platu dalo. Ale vždy som zdieľala bývanie s viacerými ľuďmi. Bývala som s ďalšími Teach for Slovakia učiteľmi, čiže takto sme sa spoločne podporovali, bola to zábava, a aj spôsob ako ušetriť.
Opäť by som chcela učiť na základnej škole a v budúcnosti sa plánujem zamerať na prípravu budúcich učiteľov.
Ako je na tom naše školstvo v porovnaní so zahraničným školstvom?
Momentálne študujem Teaching English to Speakers of Other Languages na univerzite v USA, kde si robím master. Musím povedať, že keď to porovnám so štúdiom na Slovensku, moje predmety sú od začiatku viac praktické.
Nielenže sa berie do úvahy to, ako sa zapájame na hodinách, ale so spolužiakmi často pracujeme na projektoch, na hodinách prezentujeme, píšeme práce. Študentov - budúcich učiteľov podporujú, aby chodili na učiteľské konferencie a prezentovali svoje mini výskumy.
Profesori na tejto americkej univerzite sú veľmi osobní a nápomocní, idú príkladom a často prezentujú na lokálnych konferenciách. Pracujú s miestnou základnou školou, kde pre deti imigrantov organizujú mimoškolský program, kde učia práve študenti učiteľstva.
Ak by si mala na výber, zvolila by si si túto cestu opäť?
Aj keď som momentálne v USA, na Slovensko sa po štúdiu plánujem vrátiť. Opäť by som chcela učiť na základnej škole a v budúcnosti sa plánujem zamerať na prípravu budúcich učiteľov. Stále rozmýšľam nad tým, čo by sa z tohto kontextu dalo preniesť k nám na Slovensko.
Mgr. Tereza Čipková
Učí angličtinu na Strednej zdravotníckej škole v Banskej Bystrici.
Prečo si sa rozhodla stať sa učiteľkou?
Keby som povedala, že som odmalička chcela byť učiteľkou, klamala by som. Vždy ma bavili jazyky a literatúra, preto prirodzene moja cesta smerovala k štúdiu anglického a slovenského jazyka. Počas mojej prvej odučenej hodiny v rámci praxe na vysokej škole som už ale vedela, že nechcem robiť nič iné.
Môj osobný názor je ten, že zmena, ktorú si všetci učitelia tak veľmi želáme, by mala začať u každého z nás.
V akom stave je škola, na ktorej pôsobíš?
Škola má najmodernejšie vybavenie odborných učební a laboratórií, dve učebne informatiky vybavené výpočtovou technikou, jazykové učebne s počítačmi umožňujúcimi interaktívnu prácu žiakov, špeciálnu učebňu na vyučovanie fyziky, učebne s interaktívnymi tabuľami a v každej klasickej triede máme i projektory so zvukovými výstupmi. Vedenie školy dáva všetkým učiteľom k dispozícií na používanie notebook a tablet.
Pokiaľ ide o učebnice, s tými na mojom predmete problém nie je, keďže učebníc na výučbu angličtiny je na slovenskom trhu veľké množstvo. Naša škola mi takisto umožnila viackrát vycestovať do zahraničia ako sprevádzajúcej osobe žiakov zúčastňujúcich sa každoročnej odbornej stáže v rámci programu Erasmus+.
Čo by si na našom školstve zmenila a prečo?
Môj osobný názor je ten, že zmena, ktorú si všetci učitelia tak veľmi želáme, by mala začať u každého z nás. My by sme mali byť tí, ktorí svojou prácou a osobnosťou formujú nazeranie žiakov, rodičov a tým aj celej spoločnosti na prácu učiteľa. Veľmi by som si priala, aby sa nezabúdalo na to, že edukácia je výchovno-vzdelávací proces s dôrazom na prvú časť slovného spojenia – výchova.
Nám ako učiteľom by nemalo záležať len na odovzdávaní vedomostí žiakom, ale mali by sme im dať priestor i na objavovanie seba a svojej životnej cesty, mali by sme z nich vychovávať dobrých, slušných, nezatrpknutých a šťastných ľudí.
Čo sa zmenilo, je absolútna posadnutosť Instagramom. Ten sme my nemali.
Aké sú záujmy dnešných žiakov?
Myslím si, že to, čo zaujímalo aj nás, keď sme boli v ich veku – kamaráti, vzťahy, hudba. Čo sa zmenilo, je absolútna posadnutosť Instagramom. Ten sme my nemali. A ich obľúbená veta: „Nemáme čas.“ Takú sme my nepoznali. A to sme mali po škole ešte tri krúžky. Napriek tomu, mnohokrát žasnem nad tým, ako ďaleko tie moje decká mentálne sú, ako dospelo vnímajú svet, aké sú kreatívne a šikovné. Neučia sa len oni odo mňa, ale mnohokrát aj ja od nich.
V učiteľskom povolaní je úplne bežné, že učitelia majú dve práce, aby dokázali zaplatiť nielen nevyhnutné účty, ale si možno aj trochu užiť život.
Vieš sa uživiť z učiteľského platu?
Čo je to uživiť sa? Mať kde spať? Mať čo jesť? Ak to chápeme takto, tak potom áno. Ak to ale chápeme v širšom kontexte, a teda v mojom prípade: som slobodná, mám „len“ hypotéku, vlastním staré auto, tak vám poviem, že je to veľmi ťažké. Aj učiteľ je normálny človek, ktorý má i nejaké svoje osobné potreby.
Preto je v učiteľskom povolaní úplne bežné, že učitelia majú dve práce, aby dokázali zaplatiť nielen nevyhnutné účty, ale si možno aj trochu užiť život. Ak sa však rozhodnem založiť si rodinu, tak na užívanie života mi potom asi veľa prostriedkov nezostane.
Čo sa v školstve najviac zmenilo od čias, keď si bola ty žiačkou?
Pokiaľ ide o obsah vzdelávania, ten je v angličtine, paradoxne, presne ten istý, ako keď som maturovala ja. Čo sa zmenilo, sú veci súvisiace s technologickým rozvojom ako napríklad elektronická triedna kniha a žiacka knižka, kde rodičia môžu okamžite vidieť známky, poznámky a pochvaly, ale i také veci ako príchod svojho dieťaťa do školy.
Vďaka tomuto rozvoju sa zmodernizovali vyučovacie metódy a zatraktívnil vyučovací proces, keďže žiaci na vyučovaní môžu pracovať s počítačmi, robiť interaktívne cvičenia, online testy, pozerať tematické videá a to je to, čo ich baví a je im blízke. Ďalšou vecou, ktorá sa zmenila, je vzťah učiteľ – žiak – rodič.
Podľa môjho názoru, kvôli negatívnemu vnímaniu učiteľa v spoločnosti, mnohokrát vystupujú rodičia proti učiteľovi, myslia si, že za prípadný neúspech ich dieťaťa môže len a len škola. Keď som ja bola na strednej škole, vtedy to tak nebolo. Učiteľ a rodič, tí vždy držali spolu.
Ak by si mala na výber, zvolila by si si túto cestu opäť?
Mnohokrát si kladiem túto otázku. Ale vždy si na ňu odpoviem kladne. Každý deň, aj ten najhorší, mám minimálne jeden dôvod na to, aby som si povedala, že to všetko, námaha, nedostatok voľného času či spánku, za to stojí. Najčastejšie je to akýkoľvek, i maličký, úspech mojich žiakov na hodine, ich aktivita.
Vidieť ich s úsmevom na chodbe, keď ma stretnú, dostať pozitívnu reakciu na hodinu či aktivity na nej, milú správu s ďakovaním, správy či návštevy od bývalých žiakov, alebo palacinky od žiakov zo žiackej rady, keď makáme do večera (a oni vedia, že som stále hladná. To všetko sú veci, ktoré mi, momentálne, nenahradí nič iné na svete.
Mgr. Ivan Belička
Je sprevádzajúcim učiteľom tretieho trojročia na Súkromnej základnej škole Márie Montessori v Bratislave, kde učí anglický jazyk, geografiu a humanitné štúdie.
Prečo si sa rozhodol stať sa učiteľom?
Nebolo to tak celkom cieľavedomé rozhodnutie, skôr to tak nejako vyšlo. Chcel som však prácu ktorá bude dávať nejaký zmysel, a ktorá bude zároveň rôznorodá. Tomu učiteľstvo na našej škole zodpovedá, takže som spokojný.
Myslím si, že deti potrebujú viac slobody. Celý systém výučby učiteľa rozprávajúceho pred tabuľou sa určite nehodí pre menšie deti, a vlastne ani pre väčšie.
V akom stave je škola, na ktorej pôsobíš?
Sme súkromná škola kde sa platí pomerne vysoké školné, s vybavením a celkovo so zdrojmi nemáme veľké problémy.
Čo by si na našom školstve zmenil?
Nikdy som neučil na štátnej škole, aj keď, samozrejme, nejaké skúsenosti s nimi mám. Myslím si, že deti určite potrebujú viac slobody, celý systém výučby učiteľa rozprávajúceho pred tabuľou sa určite nehodí pre menšie deti, a vlastne ani pre väčšie. Je potrebné rozlíšiť, čo sa dieťa dokáže naučiť samo a k čomu vlastne potrebuje pomoc učiteľa. Rovnako nevidím veľký zmysel v známkovaní už od útleho veku.
Stretol si sa na škole s kyberšikanou?
Áno, aj u nás sa dejú takéto veci. Na škole máme snahu zastaviť to už v zárodku, pri akomkoľvek náznaku šikany nasleduje rada rozhovorov so všetkými zúčastnenými. Mám tiež pocit že deti v našej škole učiteľom dosť dôverujú, a neboja sa sami požiadať o pomoc pri riešení podobných problémov. Aj preto si myslím že u nás nejde o všeobecne rozšírený jav, aj keď sa objavuje.
Ja ako mladý učiteľ sa stretávam s uznanlivými reakciami, ľudia to vnímajú ako poslanie a uvedomujú si, že v Bratislave sa za tie peniaze nežije ľahko.
Dá sa uživiť z učiteľského platu?
V začiatkoch to bolo ťažké, teraz mám plat o niečo vyšší, a určite vyšší k akému by som sa mohol dostať na štátnej škole. Je to však stále veľmi ďaleko od toho aby som si niečo skutočne našetril alebo aby som si mohol dovoliť napríklad zobrať hypotéku. Prenajímam si izbu v zdieľanom byte a žijem si celkom pohodlne, nejaké vyhliadky do budúcnosti sú však biedne.
Ako podľa teba vnímajú ľudia na Slovensku povolanie učiteľa?
Neviem aké je celkové naladenie, bude to určite závisieť aj od toho, koho sa opýtate. Je mi úplne jasné, že ľudia pracujúci napríklad v horšie platených prácach môžu pri požiadavkách na zvyšovanie platov učiteľov cítiť aj závisť a naša práca sa im môže zdať ľahšia aj stabilnejšia ako tá ich, čo je v poriadku. Ja ako mladý učiteľ sa stretávam skôr s uznanlivými reakciami, ľudia to vnímajú ako poslanie a uvedomujú si, že v Bratislave sa za tie peniaze nežije ľahko.
Predtým, ako som nastúpil do mojej terajšej školy, rok som učil angličtinu na štátnej škole v Kolumbii.
Keď si bol ty žiakom na základnej škole, čo najviac sa od tých čias zmenilo?
Neviem na to úplne odpovedať – určite sa do istej miery zmodernizovali osnovy a podobne. Výučba na našej škole je oproti tomu, čo som zažíval ja úplne iná, ale ide o súkromnú školu so špeciálnym programom, takže je to skôr výnimka.
Ako je na tom naše školstvo v porovnaní so zahraničným školstvom?
Predtým, ako som nastúpil do mojej terajšej školy, rok som učil angličtinu na štátnej škole v Kolumbii. Keďže ide o omnoho chudobnejšiu krajinu poznačenú rôznymi problémami, vyučovanie tam bolo ťažšie – v triedach bolo príliš veľa detí, chýbali pomôcky, deti si často prešli rôznymi traumami. Na druhej strane som tam videl obrovské nasadenie domácich učiteľov, prácu vnímali naozaj ako poslanie, a zároveň sa nebáli kedykoľvek bojovať aj za svoje kolektívne práva.
