Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Páčila sa ti Duna, už máš prečítanú aj knihu a hľadáš podobne kvalitné príbehy? Vyberáme tie najlepšie, z ktorých ti odletí dekel.
Konečne sa ti podarilo vidieť Dunu v kine (lebo pozrieť si tento skvost inde neuznávame ako možnosť). Keď opadne prvotné nadšenie a nastúpi hlad po pokračovaní, zistíš, že tak skoro to zrejme nebude.
Duna je jedným z najlepších filmov tohto roka. V našej recenziiobstála s fantastickým hodnotením 9,5 bodu z 10 a rýchlo sa zaradila medzi obľúbencov v redakcii. Rovnako famózne sú aj knihy, po ktorých zrejme každý fanúšik už siahol alebo si ich práve vychutnáva. Len ťažko sa niečo vyrovná tomu, čo autor Duny Frank Herbert vo svojich knihách vytvoril. Spolu s expertom na popkultúru a sci-fi Jurajom Malíčkom sme však vybrali sedem knižných príbehov, z ktorých ti porovnateľne odletí dekel.
Nie, nie sú určené iba pre zarytých fanúšikov tohto žánru – tým nie je ani samotná Duna, ktorá tak ako vo filmovej, tak aj v knižnej podobe ulahodí aj ľuďom, ktorí bežne vedeckú fantastiku nekonzumujú.
Zdroj: Warner Bros./volně k použití
Brutálne opisy, postavy, ktoré si obľúbiš, a myšlienky o živote a svete, ktoré sa ti doteraz nepodarilo sformulovať. Aj to nájdeš v týchto knihách, pri ktorých si oddýchneš, užiješ umenie, ale aj sa zabavíš. Hoci podľa aktuálnych dát mladí ľudia čítajú čoraz menej, chceme dúfať, že si v tomto zozname nájdeš aspoň jednu, ktorú počas jesene stihneš.
Prečo čítať sci-fi
Niečo je inak, to je definícia science-fiction, vraví Juraj Malíček. Podľa neho sci-fi príbehy nútia ľudí rozmýšľať komplexnejšie a vnímať súvislosti. Môžu to pritom byť aj banálne veci, ale keď ich autor pozmení, majú zásadný vplyv na celý svet. Môže to byť technologický objav alebo aj fantázia, zmena niečoho, čo tak v skutočnosti vo svete, v ktorom žijeme, nie je.
Fascinácia niečím, čo je inak – pokojne aj technologickým vývojom –, nás núti domýšľať si, ako sa svet zmení v dôsledku tej inakosti.
Skvelou ilustráciou je poviedka o tom, ako by hus mohla naozaj zniesť zlaté vajce. Nezmysel? Premýšľal nad tým Isaac Asimov, jeden z hádam najznámejších a zaslúžene aj najdôležitejších sci-fi autorov vôbec. Vedci v príbehu riešia, ako je možné, že sa rozprávkový motív objavil v realite. „To je presne tá fascinácia exaktnou vedou a možnosťami, ktoré ponúka. Zmeníme jednu drobnosť a máme celý príbeh.“
Sci-fi knihy podľa experta na popkultúru majú schopnosť meniť náš pohľad na svet. „Človek sa neprestáva čudovať aj banálnym veciam,“ vraví Malíček s tým, že rozvíjajú zmysel pre úžas (v angličtine sa to vo vedeckých kruhoch označuje ako sense of wonder). Inak sa čitateľom vedeckej fantastiky kráča svetom a majú aj bližšie k filozofii, nielen k technickým vedám. Aj Malíčka jeho pôvodne detská záľuba doviedla k humanitným vedám a nie k fyzike či chémii.
Přidej se do Refresher Clubu
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Ktoré knihy odporúča expert na sci-fi Juraj Malíček.
Ktoré z nich boli sfilmované a môžeš si tak užiť dvojitý zážitok z príbehu.
Ktoré sci-fi knižky ťa privedú k filozofickým úvahám a vôbec v nich nedominujú technické opisy.
Klasika, ktorá mala svojho času podľa slov Juraja Malíčka podobný vplyv ako samotná Duna. „V čase, keď prvýkrát vyšla, patrila medzi obľúbené ságy hipisákov spolu s Pánom prsteňov a Dunou.“ Keď je reč o kultúrnom šoku, Heinlein to posunul na novú úroveň.
V skratke, hlavnou postavou je muž, ktorý sa narodil kolonistom na Marse (fakt, že ľudia existujú alebo žijú aj mimo našej planéty, je pomerne rozšírený naprieč sci-fi žánrom). V istom veku sa však vracia na Zem a stretáva sa s ľuďmi, ktorí rozmýšľajú a správajú sa úplne inak, ako je zvyknutý. Cudzinec v cudzej zemi nie je nevyhnutne len pre čitateľov sci-fi, keďže jadrom sú vzťahy v spoločnosti a medzi ľuďmi, nie samotné technológie.
Podľa Malíčka patrí táto kniha k absolútnej klasike, takže si znalosťami o nej šplhneš aj v očiach svojho okolia. Nanešťastie, kniha je ako mnoho iných vzácnych kníh tohto žánru dostupná len v češtine. Väčšinu kultových sci-fi kníh nájdeš vo vydavateľstve Laser.
Isaac Asimov: Nadácia
Keď hovoríme o pútavých, krásnych a prepracovaných sci-fi príbehoch, nedá sa nespomenúť Nadáciu. Aktuálne fičí aj seriálová verzia na Apple+ TV, ktorá je podľa slov Malíčka celkom pekná a tiež pracuje najmä s atmosférou, ako aj Duna. „Seriál sa knihou silne inšpiroval, ale nejde o najvernejšie spracovanie,“ vraví fanúšik, ktorý sa premenil na experta na sci-fi.
Obrovské galaktické impérium je na sklonku života. Hrozí mu zánik a galaxii úpadok do tisícročí chaosu. Jediný muž, ktorý to vie, je Hari Seldon, vedec, ktorý „predpovedá budúcnosť“ vďaka psychohistórii – vednej disciplíne, ktorú sám vytvoril. Seldon navrhne vytvoriť organizáciu, ktorej úlohou bude spravovať encyklopédiu vedomostí, ktoré pomôžu galaxii skrátiť „obdobie chaosu“ na jedno tisícročie.
Príbeh o nadácii je vložený do série kníh v širšom spektre, ale jadro tvorí trilógia (Nadácia, Nadácia a impérium, Druhá nadácia) a je dostupná v slovenčine. Vydalo ju pri príležitosti stého výročia narodenia autora vydavateľstvo Lindeni.
Asimov je vo všeobecnosti považovaný za jednu z najvýznamnejších postáv v literárnej vedeckej fantastike, a ak si chceš jeho nadanie vychutnať, môžeš s pokojným srdcom siahnuť aj po jeho poviedkach.
Táto kniha na zozname kníh, ktoré si treba po pozretí Duny prečítať, nemohla chýbať. Áno, je to stará sci-fi klasika, ktorú zarytí fanúšikovia už poznajú, no vynechať ju, keď je reč o vesmírnom cestovaní, by bola chyba. Slávny román vznikol v časoch, keď sa ľuďom nesnívalo ani len o pristávaní na Mesiaci – dnes sa na cestu naň už predávajú lístky. Možno o to vhodnejšie je prečítať si ju, kým všetko neznáme bude známe. Napriek svojmu dobrému menu kniha stále nie je dostupná v slovenčine, len v češtine.
Zdroj: Metro-Goldwyn-Mayer/z filmu 2001: A Space Odyssey
Kniha okrem iného rozpráva príbeh astronautov, ktorí sa na misii do hlbín vesmíru dostanú do sporu s počítačom, ktorý riadi ich vesmírnu loď. Ako sa skončí súboj počítač vs. človek, nebudeme prezrádzať, ale je sa na čo tešiť.
Vesmírna odysea je vesmírnou operou sfilmovanou famóznym Stanleym Kubrickom. Aj po takmer polstoročí zostáva film neprekonateľným kinematografickým skvostom, takže ak túžiš po rozsiahlej výprave a preferuješ trojhodinové veľkofilmy, už vieš, po čom siahnuť najbližší víkend.
Juraj Malíček ako bonus upozorňuje aj na ďalší príbeh od Clarka – Stretnutie s Rámou. V príbehu sa k Zemi priblíži mimozemský artefakt – obrovitánska loď. „V podstate na nič neprídeme, len ho skúmame. Ale je to fascinujúca štúdia toho, čo by sa stalo, keby naozaj prileteli mimozemšťania.“ Oni tam v skutočnosti nie sú, tento artefakt zrejme jednoducho putuje vesmírom a dostane sa do slnečnej sústavy, ale reakcie ľudí môžeš pri čítaní sledovať a skúmať.
Clifford D. Simak: Mesto
Čo sa stane, ak ľudstvo vyhynie? Nie je to síce nová otázka, ale možnú odpoveď, ktorú prináša Simak, si vychutnáš. Svojho času bol jeho román Mesto nesmierne slávny, jeho prvé riadky nám z hlavy odcituje aj Malíček. Odkaz ľudského pokolenia po nás preberajú psy a roboty.
Celý román je komplexný a veľmi ironický. Ide o sériu udalostí, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia, ale vedú k zaujímavému rozuzleniu. Osem kapitol Simak pôvodne vydal samostatne, neskôr ich zviazal do súvislej knižky, ktorá je drobnučká. V českom preklade nemá ani 300 strán a je ideálnou víkendovkou na cesty. Autor dlhodobo kraľuje rebríčkom najlepších sci-fi kníh.
Stanisław Lem: Pánov hlas
Lem je len pre vyberavých a náročných čitateľov. Cez filozofiu a umeleckým jazykom znázorňuje dôsledky toho, ak ako ľudstvo neodmietneme vojnu v každom možnom význame. Ide o silne spoločenské sci-fi, nenájdeš tu povrchné opisy technológií, ale knihu budeš vnímať skôr ako potravu pre myseľ. Keď máš pocit, že hlbšie sa už v knihe ponoriť nedá, Lem ide do ešte väčších hlbín. Malíček jeho knihu označuje aj ako tzv. beletrizovanú filozofiu.
Podľa Malíčka to môže byť azda aj jeden z najlepších románov vedeckej fantastiky vôbec, a to napriek tomu, že je veľmi ťažký. „Hovorí o tom, že my vlastne vôbec nemusíme prísť na to, že sme v kontakte s inteligentnejšou formou života. Môže to byť natoľko odlišné, že nie sme schopní to ani poňať.“ Má síce sotva 250 strán, ale patrí skôr medzi sci-fi knižky, ku ktorým sa pristupuje pomalšie a hĺbavo.
Román je dostupný aj v slovenčine, no ľahšie ho nájdeš cez antikvariáty alebo weby, ktoré predávajú staršie vydania kníh alebo čítané knihy, ako napríklad Domased. Slovenský preklad by mal znovu vyjsť v novom šate už čoskoro.
Orson Scott Card: Vykúpenie Krištofa Kolumba
Kde sa stala chyba pri konštruovaní moderného sveta? To je otázka, ktorou sa zaoberá Orson Scott Card v románe nateraz stále dostupnom len v češtine. „Autor pri uvažovaní prichádza na to, že chyba nastala, keď Krištof Kolumbus objavil Ameriku. On tam so sebou doniesol hodnoty, ktoré tam oni nepoznali. Hlavné postavy preto cestujú v čase, aby to napravili,“ vysvetlil nám stručne gro príbehu Malíček.
Kniha mapuje aj vplyv náboženstva a zvyklostí na spoločnosť, ako aj to, ako sa rodili základy humanizmu. Je to krásna štúdia o tom, ako európsky kontinent ignoroval morálne hodnoty „nového“ sveta a namiesto toho tam priniesol vlastné.
Ako bonus si od pána Carda môžeš prečítať aj sériu Enderova hra (alebo Enderova sága). Tá bola aj sfilmovaná, no na snímku sa prakticky zabudlo, povedal nám Malíček. Hviezdi v nej Harrison Ford, no film sa do mainstreamu neprebojoval. Príbehom a rozsahom sa ti však môže zapáčiť práve v prípade, že tie Villeneuvove rozhodnutia v Dune sa ti pozdávali tiež. Ide totiž proti hlavnému prúdu a nie je pre rozmaznaného diváka s nízkou schopnosťou byť trpezlivý a vychutnávať si atmosféru.
Neal Stephenson: Sedmeroev
Distopické romány sú špecifickou kategóriou a nie každý ich radí medzi sci-fi. Zvyčajne však spĺňajú požiadavky tohto žánru. Veľmi zaujímavý pohľad na možný koniec sveta ponúka Neal Stephenson vo svojej knihe Sedmeroev.
Mapuje príbeh o tom, ako do Zeme narazí úlomok Mesiaca, opísal nám nadšene Malíček. Zaujímavé je, že Stephenson svoj svet opisuje pred nárazom, počas neho a aj po ňom, takže ponúka pohľad na to, ako sa s touto katastrofou vyrovnávajú tí, ktorí prežili, a ako vôbec prežijú.
Autor si vskutku uletel a v knihe nadhodí veľa možností, ako by sa ľudstvo po takejto katastrofe pozviechalo a v čom by sa bežný život zmenil. Hoci sú niektoré nápady bizarné, Stephenson ich pevne opiera o vedecké poznatky a vytvoril tým pochúťku pre šprtov. Je to celkom kolos, má vyše 620 strán v českom preklade, ale je písaný napínavým štýlom a skvele sa hodí k jesennému blues.
RECENZE: Duna
20. října 2021 v 13:30
