Hemoroidy v 21 rokoch: Keď Ajlin oznámili, že musí ísť na operáciu, cítila úzkosť a strach. Pacienti chodia neskoro, vraví lekár

„Bola som týždeň prechladnutá, väčšinu času som len ležala. Dlhodobo mám problém s tým, že nepijem dostatok vody, a v tom období to bolo ešte horšie. Popri škole a práci som veľa sedela, potom som bola chorá a prakticky som sa nehýbala.“ K tomu sa pridalo horšie trávenie, striedanie zápchy a tráviacich problémov. Ajlin si myslí, že práve to by mohol byť spúšťač jej problému. 

Ajla je aktívna na sociálnych sieťach a rozhodla sa o hemeroidoch hovoriť nahlas. Strach z tejto témy hodila za hlavu.

„Vnímala som, ako málo sa o tejto téme verejne hovorí. Uvedomovala som si, že keby niekto svoju skúsenosť otvorene rozobral už skôr, možno by som si sama uvedomila, že v tom nie som sama a že je to oveľa bežnejšie, než sa zdá. Práve preto som sa rozhodla ísť s tým von. Zdieľať svoj príbeh a sprostredkovať vlastnú skúsenosť,“ hovorí.

Ovplvňuje vznik hemeroidov genetika a životný štýl?

Lekár pre Refresher vysvetľuje, že podľa jeho skúseností je genetika kľúčovým faktorom pri vzniku hemoroidov. Životný štýl síce výrazne ovplyvňuje to, kedy sa ochorenie prejaví, no samotný vznik podmieňuje najmä predispozícia.

„Spôsob života a stravovania môže prejav ochorenia oddialiť, alebo naopak urýchliť. Neexistuje jediný faktor, ktorý by hemoroidy spôsoboval,“ približuje odborník. Zároveň zdôrazňuje, že životný štýl ochorenie nevylieči ani mu úplne nezabráni, dokáže ho len oddialiť. A v tomto bode sa jeho názor odlišuje od niektorých bežných medicínskych odporúčaní.

Podľa neho hemoroidy nespôsobuje zápcha, tvrdá stolica či dlhé sedenie na toalete, ako sa často uvádza. Vo svojej praxi sa nestretáva s tým, že by všetci pacienti mali práve tieto ťažkosti. Dokonca tvrdí, že niektoré zaužívané predstavy o vláknine a „čím viac, tým lepšie“ sú podľa jeho skúsenosti prehnané.

„Pokladám niektoré tieto odporúčania za zastaralé. A som si vedomý, že s tým mnohí kolegovia nebudú súhlasiť,“ dodáva otvorene. Zaujímavý je aj jeho pohľad na stravovanie.

Často sa stretáva s pacientmi, najmä ženami, ktoré denne prijímajú veľké množstvo vlákniny, pretože im to bolo odporúčané. On však tvrdí, že extrém v podobe nadmernej vlákniny môže naopak ťažkosti zhoršovať.

Rovnako upozorňuje na stereotypné stravovanie. Napríklad každodenné rovnaké raňajky. Pacientom odporúča striedať jedlá, meniť zdroje živín a vyhýbať sa dlhodobému opakovaniu toho istého typu stravy.

„Človek je všežravec. Mal by jesť od klobásy po brokolicu. Nikdy by nemala prevažovať len jedna zložka potravy,“ vysvetľuje. Podľa neho je niekedy lepšie vynechať raňajky, než jesť každé ráno to isté. A tvrdí aj to, že každá extrémna diéta môže viesť k problémom v oblasti konečníka.

V praxi preto odporúča jednoduchý princíp:

👉 pravidelný pohyb, pestrá strava

👉 dostatočný, ale nie prehnaný pitný režim

👉 Pri genetickej predispozícii môžu tieto návyky oddialiť vznik ťažkostí aj o 10 až 15 rokov.

Ajlin má z operácie nepríjemnú skúsenosť

Keď Ajlin lekárka oznámila, že zákrok je potrebné riešiť chirurgicky, pretože sa v mieste vytvorila zrazená krv (hrčka bola fialová), prišla vlna úzkosti, strachu aj bezmocnosti.

Skúšala dovtedy všetko – masti, čapíky, tabletky, vlhčené obrúsky či kúpele v čaji z dubovej kôry. Upravil sa jej jedálniček, pitný režim aj pohyb. No v tom momente už bolo neskoro. Na druhý deň ju poslali na chirurgiu a zákrok absolvovala okamžite.

„Samotný zákrok bol najhoršia a najbolestivejšia skúsenosť môjho života. Keď som prišla do ambulancie, snažila som sa vysvetliť, že sa bojím a chcem vedieť, čo sa bude diať. Bola som roztrasená a plakala som ešte pred začiatkom,“ opisuje.

Podľa jej slov však chýbala empatia. Mala pocit, akoby svojím strachom pôsobila ako niekto, kto zbytočne komplikuje situáciu, aj napriek tomu, že bola pacientka.

Hovorí, že zákrok prebehol bez umŕtvenia. Nedostala injekciu ani lokálnu anestéziu. Lekári pracovali so skalpelom. Trvalo to približne päť minút, no bolesť bola podľa jej slov extrémna. Po skončení jej povedali, len to, že sa má častejšie sprchovať. Bez detailných inštrukcií a bližšieho vysvetlenia.

Táto skúsenosť ju dnes vedie k tomu, že by si pred podobným zákrokom dôkladne zisťovala informácie. Čítala by recenzie a zisťovala by si typy operačných metód. 

„Chcela by som vedieť, kam idem a kto ma bude operovať, aby som sa cítila bezpečnejšie a minimalizovala riziko traumatizujúcej skúsenosti,“ hovorí.

Petra najskôr z ordinácie ušla, no nakoniec jej pomohla len operácia

„Nie je hanba mať problém. Hanba je podľa mňa ho neriešiť,“ hovorí Petra, ktorá bola na operácii hemeroidov. Jej prvé príznaky boli nenápadné. Začala si všímať, že po každej stolici mala na papieri trošku krvi. 

Zo začiatku to neriešila. Ale nekomfort, štípanie a malé krvácanie ju napokon donútili ísť k lekárovi. Prvé stretnutie však nedopadlo dobre. „Lekár riešenie videl v rezaní, bez anestézie, priamo v ambulancii. Veľmi som sa zľakla a z ordinácie som ušla.“

Nasledujúce mesiace boli plné neistoty. Situácia vyvrcholila, keď jej hemeroid praskol. „Krv bola všade. Keď som videla záchodovú misu plnú krvi, veľmi som sa zľakla.“

V ten deň vyhľadala nového lekára. „Ešte v ten deň ma vyšetril, poslal na predoperačné vyšetrenia a do týždňa ma operoval. Všetko mi vysvetlil. Čo sa bude diať, ako bude zákrok prebiehať. To bolo pre mňa kľúčové.“

Aj Petra najskôr siahla po rýchlej s.o.s pomoci z lekárne. Aj jej skúsenosť potvrdzuje, že lokálne prípravky dokážu nepríjemné príznaky dočasne utlmiť, no samotný problém definitívne nevyriešia. „Skúšala som čapíky, krémy, kúpele. Všetko pomohlo iba na chvíľu. Z dlhodobého hľadiska mi pomohla až operácia a následná zmena životného štýlu.“

Dnes sa viac hýbe, športuje a upravila aj stravu „Jem viac vlákniny. Od operácie sa snažím viac starať o svoje telo.“

Lekár: Moderná liečba nie je len operácia

Martin Starzyk vysvetľuje, že dnešná liečba hemoroidov už neznamená automaticky klasickú operáciu. Moderný prístup je stupňovitý a vyberá sa podľa typu ťažkostí – krvácania, prolapsu či bolesti, a podľa štádia ochorenia.

„Jedine za zastaralú metódu považujem tzv. gumičkovanie, ktoré ešte mnohí lekári praktikujú a nehanbia sa za to pýtať nekresťanské peniaze. Taktiež sa dnes už nepovažuje za modernú liečbu operácia hemoroidov staplerom, ikeď v našich niektorých  nemocniciach sa veselo takto operuje.“

Dodáva, že aj z týchto dôvodov je potrebné si správne nájsť spoľahlivého lekára a nie spôsob operácie. „Typ operácie si zvolí lekár na základe dôkladne stanovenej diagnózy. Chirurg vždy operuje obraz, ktorý vidí v konečníku a preto ja nikdy neviem vopred povedať pacientovi bez riadneho vyšetrenia, ako ho budem liečiť,“ vysvetľuje lekár. 

Prevencia a realita praxe

Lekár Martin Starzyk pacientom hovorí, že ak sa ťažkosti s konečníkom objavia raz za pol roka a po krátkodobej liečbe vo forme čapíkov, kúpeľov či mastí ustúpia, ide o stav, ktorý je možné zatiaľ sledovať a upraviť hlavne životným štýlom a stravou.

Na dlhodobú liečnu neodporúča žiadne domáce cviky, ani konkrétne mastičky, čapíky alebo kúpele. „V podstate sú všetky na jedno kopyto. Jedny pomôžu jednému, druhé druhému. A tak to ide dokola. Ale koleso je zacyklené a nikdy sa bez chirurgickej liečby „neotvorí“. Ale to je môj názor a som si vedomý, že viacerí so mnou nebudú súhlasiť. Prax však hovorí za seba.“

Na záver opakuje, že žiadne krvácanie z konečníka nie je normálne a zaslúži si riadne  a včasné vyšetrenie. Liečba je už len rutina. Najpodstatnejšie je stanovenie správnej diagnózy. Nakoľko hemoroidy nie sú jediným ochorením konečníka a nie sú jedinou príčinou krvácania z konečníka.