Severní Korea je přesně taková, jaká je popisována. Diktatura, lži, propaganda.
Refresher ti na denní bázi přináší hromady článků o tom, co tě právě zajímá a Severní Korea není žádnou výjimkou. Z izolované země vycházejí novinky přímo na denní bázi, ale tentokrát jsme se rozhodli udělat krok vpřed a přinášíme ti rozhovor se Slovákem, který asijskou diktaturu i navštívil.
Martin Navrátil aktivní cestuje po světě již 20 let a za ten čas procestoval 167 zemí. O svých zážitcích nejen povídá, ale také je publikuje v různých časopisech a vystupuje v televizi. A právě Severní Korea je podle něj nejbizarnější zemí na celé planetě. Martin izolovaný stát poprvé navštívil již v roce 2008 a rozhodl se s námi podělit o své zážitky a zkušenosti.
Jak se běžný člověk dostane do Severní Koreje? Nejsi novinář, výzkumník ani žádný vědec, jak se ti podařilo vyřídit víza?
Je to práve naopak, aspoň s novinármi. Ak ním nie si a nepublikoval si, tak sa do KĽDR sa dostaneš veľmi jednoducho. Stačí si vybrať jeden z viacerých zájazdov, zaplatíš a letíš. Je to jednoduchšie, než si myslíme. Nejde však o žiadnu dovolenku ani dobrodružstvo na vlastnú päsť.
Zabudni na to, že sa po krajine budeš pohybovať slobodne a že zažiješ autentické chvíle. Celý čas si v organizovanej skupine, kde sú minimálne dvaja sprievodcovia a tí kontrolujú každý tvoj krok. Monitorujú ťa neustále a ešte aj na izbe sú odpočúvacie zariadenia. Musíš si tak dávať poriadne veľký pozor na to, čo hovoríš.
To ti samozrejme nepovedia, no mňa na to pred cestou pripravili ľudia, ktorí už s krajinou majú skúsenosti. Ak by si sa chcel do krajiny pozrieť aj ty a zažiť diktatúru na vlastnej koži, tu som spísal cestovateľské rady.
Jak samotná cesta do KLDR probíhala? Co se dělo po příletu?
Najprv priletíš do Číny do Pekingu a následne či už vlakom alebo lietadlom do hlavného mesta KĽDR. Po príchode prejdeš dôkladnou prehliadkou ako naši rodičia pred rokom 1989 pri ceste do Rakúska alebo Maďarska. Do krajiny bolo napríklad donedávna zakázané nosiť mobilné telefóny. Pri vstupe ti ich vždy odobrali a vrátili pri ceste späť.
Pri výstupe z krajiny ti skontrolujú všetky fotografie a keď sa nejaká nezhoduje s oficiálnou propagandou, pričom je problematický napríklad aj záber prepotenej uniformy policajta počas horúceho dňa, musíš ju zmazať. Ak si myslíš, že systém oklameš, tak ver, že nemáš šancu a radšej to ani neskúšaj. Nechceš predsa skončiť niekde vo väzení ako nejeden "odvážny turista".
Je Severní Korea i uvnitř opravdu tak šťastná, jak se snaží prezentovat s mezinárodních kruzích?
Na začiatok jednoducho musím uviesť, že po KĽDR sa musíš pohybovať so sprievodcom. Neexistuje, že sa pôjdeš prejsť sám mimo programu, nedá sa to. A vedia to aj spoľahlivo zabezpečiť – napríklad tvoj hotel je na ostrove a ten má zdvihnuté mosty. Neexistuje spôsob na vlastné prehliadanie krajiny. Všetko, čo ti je ukázané, je divadlo. Ale že všetko.
Trochu sa bavím na tom, že každá skupina zažije akože náhodné stretnutie so svadobčanmi. Ak porovnám tie fotografie, vždy vidím tie isté tváre. Všetko je to fingované. A keďže som pracoval v cestovnej agentúre, viem, že toto "náhodné" stretnutie stojí 20 €. Toto je odpoveď na to, či vidíš realitu. Vidíš len divadlo.
Mnoho lidí si KLDR spojuje s velkými řečmi vyšších vrstev, ale s extrémní chudobou běžných lidí.
Ku skutočnosti sa nedostaneš. Môžeme sa len domnievať, ale podľa mňa to existuje a je to ešte horšie než v správach.
Země se od zbytku světa izoluje, jak moc je to tam ale cítit? Mají obyvatelé přehled o dění ve světě?
Všetky médiá v krajine sú kontrolované štátom. Neexistuje internet či zahraničné vysielanie. Žiaden Facebook, Instagram či iná sociálna sieť. Vláda všetko ovláda. V krajine možno nájsť len štátnu televíziu a každý obyvateľ má doma rozhlas. Práve ten rozhlas štát zapína a vypína podľa ich potrieb. Obyvateľ ho však nemá ako ovládať, žiadne spínače na vypínanie a zapínanie skrátka neexistujú.
Štátne médiá neustále klamú o celosvetovej vojne. KĽDR idealizujú a vykresľujú ju ako jedinú krajinu, kde panuje mier. Človek o svetovom dianí nič netuší. Zo štátnych médií idú len informácie o celosvetovej vojne a že len v KĽDR je mier. Čiže nikto nevie nič o svetovom dianí. Ťažko tomu uveriť, no odporúčam presvedčiť sa na vlastné oči.
Dovolí si běžní obyvatelé vyjádřit v soukromí názor na vůdce? Myslíš si, že existuje nějaká naděje na vnitřní převrat, nebo o něj obyvatelé ani nemají zájem?
Keby sme žili my v takom informačnom embargu, boli by sme podobne zblbnutí a zmanipulovaní. Tí ľudia nemajú reálny pravdivý kontakt so svetom od roku 1953. Nielenže nemôžu vycestovať mimo svoju krajinu, ale ani mimo mesta.
Myslím si však, že svojho vodcu úprimne milujú. Ale keď sa dozvedia, ako ich politické špičky od roku 1953 klamali, neprežijú ani deň. Tak ako funguje propaganda v Severnej Kórei, nefunguje nikde na svete. Veď oni sa v škole učia, že keď sa narodil božský Kim, tak sa všetky sliepky v krajine zväčšili a vajíčka boli zdravšie. Božský Kim vedel čítať a hovoriť, keď mal 3 mesiace. V 4 rokoch zasa napísal 58 kníh. Toto sa oficiálne tvrdí a ty sa to počas prehliadky KĽDR dozvedáš od miestneho sprievodcu.
Jak v zemi probíhá kontrola obyvatelstva? Jak fungují sankce, za co všechno jsou lidé trestáni?
Ľudia nemôžu ísť mimo mesta, von z krajiny, nesmú vyjadriť svoj názor... Ani presne neviem, čo všetko je zakázané, pretože sa s bežnými ľuďmi nemáš ako porozprávať. Aj to je zakázané. Už to je bizarné, že cestuješ a nesmieš ísť nikam mimo vyznačených trás a s nikým sa pozhovárať. Takže sa o krajine dozvieš len to, čo ti povie oficiálny sprievodca.
Prý jsi navštívil i hranici mezi Severní a Jižní Koreou. Jak to tam vypadá?
Je to najstráženejšia hranica na svete. 38. rovnobežka je zároveň aj najzamínovanejším územím na svete. Neustále tu cítiť aj pach vojny. Všetci majú nabité zbrane a sú pripravení na vojnu. Prešiel som mnoho hraníc sveta, ale toto som nezažil ešte nikde nezažil. Odistené samopaly, všetci v pozore. Nikto nesmie prejsť. Treba povedať, že hranicu navštíviš len ako atrakciu. Nedá sa dostať na druhú stranu. Ak by som chcel ísť do Soulu z KĽDR, musím ísť cez čínsky Peking.
Jak vypadá běžný život Severokorejce? Je cílem muže a ženy jen založení rodiny a vedení klidného života? Jaká jsou běžná severokorejská zaměstnání?
Je to podobné ako u nás, ale s tým rozdielom, že všetko je štátne. Ako u nás pred rokom 1989. Nikto nič nevlastní, všetko patrí štátu. Pred rokom 1950 mali niektorí obyvatelia pôdu, ale tá bola zoštátnená a pracujú v niečom podobnom ako boli u nás jednotné poľnohospodárske družstvá. Všetci za štát.
Co bys řekl, že je největší rozdíl mezi evropskou kulturou a tou v Severní Koreji?
Dobrá otázka. Rozdiel je v tom, že oni bezbreho a slepo dôverujú svojmu vodcovi. To ako keby občania Slovenska verili nekriticky premiérovi.
Kolik zemí jsi už navštívil?
Precestoval som doteraz 167 krajín na svete a založil som cestovateľský portál Travelistan, ktorý patrí medzi najväčšie na Slovensku. Je to dané aj tým, že tam dávam všetky prekliky a rady, ktoré mi pomáhali pri ceste do zahraničia. Nielen cestopisy, ale to, čo som si sám navyše vybavil a nikde na internete to nie je možné zistiť. Sú to informácie, z ktorých si vieš poskladať svoj výlet.
