V rozhovore pre Refresher spevácka legenda hovorí o svojej kariére, o vzťahu k Instagramu aj ľúbostnom živote. Prezradila nám aj, prečo ju manžel musel kúpiť za 40 000 mariek od ČSSR.
Pri rozhovore s Evou Mázikovou pochopíš, že vek je naozaj len číslo. Entuziastická 71-ročná speváčka nás víta s otvorenou náručou. Unavená po výkone na koncerte v Zrkadlovom háji nám hovorí o tom, ako fajčila cigary s Fidelom Castrom.
Spomína aj konflikty s Ivetou Bartošovou a Norou Mojsejovou v kuchárskej šou Kapor na torte. Vysvetľuje nám, ako vníma Instagram a prečo ju na ňom baví robiť videopozdravy pre svojich fanúšikov. Hovorí aj o láske medzi ňou a manželom, s ktorým sa zoznámila na jeho svadbe. „Láska si ťa nájde. Nehľadaj ju,“ radí nám v rozhovore diva Eva Máziková.
- Či je Eva Máziková stále ukecaná a v dobrej nálade.
- Aké bolo fajčiť cigary s Fidelom Castrom a vystupovať s odhaleným chrbtom pred Brežnevom.
- Prečo za ňu musel jej manžel zaplatiť 40 000 mariek ČSSR.
- Aký má postoj k plastickým operáciám a či si nejaké dala robiť.
- Ktoré sú jej obľúbené značky a prečo má rada secondhandy.
Ako sa máš, aký bol pre teba dnešok?
Bol to naozaj výnimočný deň. Len včera som prišla do Bratislavy a dnes som už spievala na benefičnom koncerte na pamiatku Andrey Fischer. Mala temperament, mala rada život. Zobrala som to tak, a preto som aj tak spievala.
Prídem na koncert preto, aby som ľuďom spravila dobrú náladu, aby si zatancovali. Je dôležité na niečo sa v živote tešiť.
Si na Slovensku často?
Na Slovensku som podľa koncertíkov. Niekedy každé dva týždne, niekedy aj každých päť dní.
Chodím na Slovensko často. Bola som veľmi rada, že ma sem volávali aj cez pandémiu. Páčilo sa mi, že na mňa nezabudli.
Aký bol tvoj prvý koncert na Slovensku po lockdowne?
Bolo to v Poprade pred dvoma týždňami. Cítila som zodpovednosť. Ľudia sedeli, netancovali, len ma pozorovali. Nakoniec som ich chytila a bavili sa. Vždy mám určité body, ktorých sa počas koncertu držím, no inak som veľmi spontánna. Je dôležité zabaviť publikum, inak je celá hodina fuč a je to trápenie. Prídem na koncert preto, aby som ľuďom spravila dobrú náladu, aby si zatancovali. Je dôležité na niečo sa v živote tešiť.
To bolo počas pandémie asi náročnejšie.
Áno, určite. Cez lockdown som nemohla robiť koncerty a našla som si nové hobby – skúšala som dvíhať činky a tanec s obručou hula-hup. Hula-hup, to je moje, už som modrá úroveň! Okrem toho sme sa veľa prechádzali, bicyklovali sme, cvičila som jogu. Mám taký svoj ranný rituál, ktorý dodržiavam.
Aký?
Vstávam o pol desiatej. (zasmeje sa) Najskôr si nasprejujem tvár, potom idem hneď tancovať hula-hup. Väčšinou na moje pesničky. Musím niečo robiť pre svoje telo, chcem sa udržiavať vo forme.
Na svoj vek vyzeráš super. Vek je len číslo, najmä u mňa. Raz budem určite stará. (smeje sa) Myslela som si, že kostýmy a háčkované rukavice budem nosiť tak od šesťdesiatky. Potom som to posunula na sedemdesiatku a teraz som si uvedomila, že mám ešte čas.
Máš veľmi zaujímavý outfit, vymyslela si si ho sama?To, čo mám na sebe dnes, som si vyberala sama. Bundu som si kúpila na trhu v Taliansku za 50 eur, lebo bol naozaj bohový! Vybrať si oblečenie na niektoré udalosti mi však pomáha stajlistka Danica Raytchev. Pozná moje telo aj môj vkus.
Máš svoje obľúbené značky?
Páčia sa mi Chanel či Versace, ale nepotrebujem mať na sebe len značky. Rada chodím do sekáčov, viem tam utratiť do 500 eur. Musíš však vedieť, kam ideš. Páči sa mi aj, že teraz influenceri predávajú svoje oblečenie na Instagrame, je to forma recyclingu.
Cítiš tlak na to, že si musíš udržiavať svoj vzhľad preto, že si známa?
Nie, najskôr sa musíš páčiť sama sebe. Potom sa páčiš druhým a potom aj manželovi. Môj manžel ľúbi toto telo a basta! Pre mňa takisto muž nemusí byť dokonalý svalnáč, môže mať aj bruško.
Manžel musel za mňa zaplatiť 40 000 mariek. Išlo o poplatok Slovensku za to, aby ma pustili do zahraničia bez toho, aby ma označili za utečenca.
Aký máš vzťah k plastickým operáciám? Máš nejaké za sebou?
Plastickým operáciám som otvorená, no stále chcem zostať Eva Máziková. Sú aj takí ľudia, ktorých už po plastikách ani nespoznám. Ja som si dala upraviť len viečka. Mala som ich padnuté, takže mi do nich asi pred 12 rokmi dali kyselinu hyalurónovú. Manžel zaplatí, veď chce v posteli vidieť niečo mladšie. A keď nie, tak zhasneme svetlo.
Poznáš ženu, ktorá je stelesnením ideálu krásy? Sophia Loren. Keď príde do miestnosti, najskôr vidno prsia, potom vlasy a až potom ju. Krásny, mladistvý typ je aj Milka Vášáryová.
Vráťme sa k tvojej hudobnej kariére. Aká bola Eva Máziková, keď začínala, a aká je teraz?
Bola hanblivá. S vekom si dovolím povedať viac. V komunizme sme mali strach povedať, čo sme chceli – každý nás mohol udať. Teraz som uvoľnenejšia, no treba si uvedomiť, že žijeme vo väčšej demokracii.
Na tú dobu som však bola tiež drzá, vždy som bola provokatérka. Keď som chcela spraviť spevácku kariéru, musela som zložiť skúšku z politiky. Naschvál som na ňu prišla s dvoma krížmi na krku.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
V mladom veku si začala spievať a vďaka hudbe aj cestovať. Aký bol tvoj najväčší zážitok z koncertov?
Za socializmu sme mohli ísť len na Kubu, do Švajčiarska alebo do Ruska. Keď sme boli v Rusku, tak som spievala pred Brežnevom. Sedel v prvom rade. Mohla som mať buď červené, alebo čierne šaty a nesmeli mať výstrih. No povedala som si, že Evička nie je zo včerajška. Vpredu nemali výstrih, no keď som sa otočila, mala som výstrih až po riť. Ďalší zážitok bola Kuba, kde sme bývali u Fidela Castra a fajčili s ním cigary.
Vydala si sa za Nemca, začala si žiť na Západe. Aké bolo integrovať sa tam v sedemdesiatych rokoch?
Všetkým babám poviem, že to nebolo jednoduché. Teraz je všetko inak, hranice sú otvorené a nie je nič na tom, že ľudia cestujú. No ja som bola niečo mimoriadne.
Manžel musel za mňa zaplatiť 40 000 mariek. Išlo o poplatok Československu za to, aby ma pustili do zahraničia bez toho, aby ma označili za utečenca. Našťastie nikto nemusel ísť do väzenia preto, že som sa zaľúbila. Môj otec a moja mama tak mohli pracovať, môj brat študovať.
A tak si začala žiť v Nemecku.
Áno, veľa som tam vystupovala. Potom som si povedala, že chcem mať rodinu a na chvíľu som so spevom skončila. Vyštudovala som lekársku kozmetiku, porodila syna. Do 90. rokov som mala potom na Slovensku zakázané vystupovať ako „kapitalistka“ z Nemecka. Púšťali ma však aspoň na návštevy k mojim rodičom.
Nemecko je teda pre teba už asi druhým domovom.
Rozdiel je v tom, že bývam v Bavorsku, ktoré je dosť odlišné od zvyšku Nemecka. Jeho obyvatelia majú podobnú mentalitu ako Slováci – sú srdeční a pri pive si s tebou hneď potykajú. Musím povedať, že som sa vydala dobre. Bývam pri jazere v okolí Álp a muž ma ešte poslúcha.
A čo Bratislava? Bude tiež navždy tvojím domovom?Bude. No v niečom je to už iné. Pokiaľ ešte žila mama, vnímala som ju ako svoj domov. Minulý rok odišla a odvtedy je všetko dosť iné. Predtým som sa viac tešila na to, že idem domov.
V Nemecku už mám syna, vnučku, manžela, v podstate celú rodinu.
Vedia trochu po slovensky?
Manžel trochu áno, aj syn vie povedať pár viet. Štvorročná vnučka pozná napríklad slovo šušník. No učí sa aj po anglicky a holandsky, takže to nechceme preháňať ešte aj s výučbou slovenčiny.
Začala som jej však písať knihu. Nech sa raz dozvie, čo boli telefónne búdky a telegram. Chcem jej ju dať na osemnástku. Je tam všetko o mne, o mojom živote aj jej starom otcovi. Chcem, aby vedela, že som známa. Teraz si myslí, že účinkujem v cirkuse a hovorí, že chce ísť do cirkusu ako babi. Vždy jej vysvetľujem, že nie som v cirkuse. (smeje sa)
Čo vás s manželom na sebe navzájom upútalo? Ten trojkarátový prsteň. Ale nie, žartujem. Keď som sa vydávala, mala som 25 rokov. Bol mi sympatický, no on bol ten viac zamilovaný. V každom vzťahu je vždy niekto zamilovaný viac, niekto menej. No aj keď sa zaľúbite, musíte na vzťahu pracovať.
Mám na ňom rada, že mi vždy otvorí dvere, prisunie stoličku. Aj teraz ma čakal s obrovskou kyticou. Nikdy sa do mňa nezamiloval žiadny „malinový chlapec“. Je dôležité si uvedomiť, že láska si ťa nájde. Nemusíš hľadať.
Koľko ste už spolu?120 rokov, zoznámili sme sa v minulom storočí. Chodíme von, do kina, ešte máme aj sex. Ale už len trikrát do týždňa. (smiech)
Recept na šťastný vzťah?
Kedysi som robila to, že som pozvala manžela do reštaurácie, dala som si parochňu a on sa tváril, že ma nepoznal. Bola to hra. Teraz sa mi už nič také robiť nechce. Ale vo všeobecnosti sú to tie malé prekvapenia, obohatenia vzťahu.
Každý človek má mať rovnakú slobodu – je jedno, či žije s mužom, so ženou alebo je transgender.
Je zaujímavé, že si najskôr išla na právo. Až potom si sa začala naplno venovať spevu. Bavilo by ťa byť právničkou?
Chcela som byť kriminologička. Veľmi ma zaujímali vraždy, ktoré sa nedali vyriešiť. Bola by som dobrá právnička. Podľa mňa je veľmi dobré študovať a mať jedno povolanie – to odkazujem všetkým mladým ľuďom. Dnes je na Slovensku ťažké presadiť sa, aj potom, keď vyhráte Superstar alebo Slovensko má talent. Aj keď niekto vyhrá, ešte len začína. Často pri takých spevákoch sláva odíde tak rýchlo, ako prišla.
Zdá sa, že si taký istý extrovert v súkromí ako za mikrofónom.
Áno. Som rovnaký extrovert. Nehrám sa na nič iné, hoci poznám známych ľudí, ktorí sú v súkromí iní, než ako vystupujú na verejnosti.
Na Instagrame si pomerne aktívna, máš takmer 9-tisíc followerov. Baví ťa tam tráviť čas?
Veľmi ma baví robiť videjká! Vždy viem, že o dva dni to hneď bude v nejakých médiách. Je dôležité ísť s dobou. No celkovo na Instagrame netrávim veľa času a nerada sa vychvaľujem. Nikdy by som na sociálnej sieti neukazovala, čo som si kúpila. Nie každý má všetko a ľudia sú závistliví.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Ako znášaš kritiku na internete?
Hejt mi prekáža. Akým právom niekto niekoho kritizuje, keď ho nepozná? Každý máme svoj názor, je nás na svete veľa. No ak mi chceš niečo povedať, príď mi to povedať z očí do očí. Konštruktívna kritika je perfektná, no je niečo iné, keď ide o skrytý hejt na internete.
Čítaš online médiá?Áno, vždy sa veľmi teším. Spravím si kafe, ľažkám si do novej postieľky a čítam si Nový Čas, Plusku aj Topky. Najskôr idú prominenti, potom politika. Je pre mňa zaujímavé čítať médiá pre mladých ľudí, napríklad aj časopis Bravo, kde sú nové slová z angličtiny, ktoré ani nepoznám.
Dosť veľa sa v médiách premlel tvoj konflikt s Ivetou Bartošovou počas natáčania kuchárskej šou Kapor na torte. Akú si mala skúsenosť z natáčania?
Všetci sme sa bavili a dobre sme varili, bolo to fajn. Problém bol, že jediná, ktorá nechodila načas alebo prišla opitá, bola Iveta. Nemám rada, keď sa niekto takto správa, keď pracujeme. Počas hádky som jej vtedy preto povedala: „Daj mi šesť bodov a vypadni.“ Mala som ju rada, no vtedy ma nahnevala. Nechcela som ju však nijako ohovárať, a keď zomrela, bola som z toho v šoku.
Išla by si do takéhoto formátu znovu?
Áno. Nešla by som natáčať nikam do džungle ani na Paradise Island. Ale Kapor na torte nebol „trash TV“.
Nora Mojsejová potom vo svojej šou hovorila o tebe v negatívnom zmysle. Čo si o nej myslíš?
Tá pani z Pereša? Jej meno nikdy nevyslovujem. Nemám rada ľudí, ktorí nadávajú do televízie. Jediné, čo som jej povedala, bolo, že to, čo bolo studené, malo byť teplé a naopak.
V Bavorsku teraz všetci s napätím sledovali futbalové majstrovstvá. Si aj ty fanúšičkou futbalu?Samozrejme, FC Bayern! (spieva) Poznám mená všetkých futbalistov a viem aj, koľko zarábajú. (smiech) Na majstrovstvách ma však nahnevalo, keď nepovolili, aby bol v zápase Maďarska proti Nemecku štadión rozsvietený vo farbách dúhy. Každý človek má mať rovnakú slobodu – je jedno, či žije s mužom, so ženou alebo je transgender.
