Eva Máziková: Fajčila som cigary s Fidelom Castrom, spievala s odhaleným chrbtom pred Brežnevom (Rozhovor)

Plastickým operáciám som otvorená, no stále chcem zostať Eva Máziková. Sú aj takí ľudia, ktorých už po plastikách ani nespoznám. Ja som si dala upraviť len viečka. Mala som ich padnuté, takže mi do nich asi pred 12 rokmi dali kyselinu hyalurónovú. Manžel zaplatí, veď chce v posteli vidieť niečo mladšie. A keď nie, tak zhasneme svetlo. 

Poznáš ženu, ktorá je stelesnením ideálu krásy? Sophia Loren. Keď príde do miestnosti, najskôr vidno prsia, potom vlasy a až potom ju. Krásny, mladistvý typ je aj Milka Vášáryová. 

Vráťme sa k tvojej hudobnej kariére. Aká bola Eva Máziková, keď začínala, a aká je teraz?

Bola hanblivá. S vekom si dovolím povedať viac. V komunizme sme mali strach povedať, čo sme chceli – každý nás mohol udať. Teraz som uvoľnenejšia, no treba si uvedomiť, že žijeme vo väčšej demokracii. 

Na tú dobu som však bola tiež drzá, vždy som bola provokatérka. Keď som chcela spraviť spevácku kariéru, musela som zložiť skúšku z politiky. Naschvál som na ňu prišla s dvoma krížmi na krku.

 

 

 

Zobrazit příspěvek na Instagramu

 

 

 

Příspěvek sdílený EVA MÁZIKOVÁ OFFICIAL (@evamazikovaofficial)

V mladom veku si začala spievať a vďaka hudbe aj cestovať. Aký bol tvoj najväčší zážitok z koncertov? 

Za socializmu sme mohli ísť len na Kubu, do Švajčiarska alebo do Ruska. Keď sme boli v Rusku, tak som spievala pred Brežnevom. Sedel v prvom rade. Mohla som mať buď červené, alebo čierne šaty a nesmeli mať výstrih. No povedala som si, že Evička nie je zo včerajška. Vpredu nemali výstrih, no keď som sa otočila, mala som výstrih až po riť. Ďalší zážitok bola Kuba, kde sme bývali u Fidela Castra a fajčili s ním cigary.

Vydala si sa za Nemca, začala si žiť na Západe. Aké bolo integrovať sa tam v sedemdesiatych rokoch? 

Všetkým babám poviem, že to nebolo jednoduché. Teraz je všetko inak, hranice sú otvorené a nie je nič na tom, že ľudia cestujú. No ja som bola niečo mimoriadne.

Manžel musel za mňa zaplatiť 40 000 mariek. Išlo o poplatok Československu za to, aby ma pustili do zahraničia bez toho, aby ma označili za utečenca. Našťastie nikto nemusel ísť do väzenia preto, že som sa zaľúbila. Môj otec a moja mama tak mohli pracovať, môj brat študovať. 

A tak si začala žiť v Nemecku. 

Áno, veľa som tam vystupovala. Potom som si povedala, že chcem mať rodinu a na chvíľu som so spevom skončila. Vyštudovala som lekársku kozmetiku, porodila syna. Do 90. rokov som mala potom na Slovensku zakázané vystupovať ako „kapitalistka“ z Nemecka. Púšťali ma však aspoň na návštevy k mojim rodičom.

Nemecko je teda pre teba už asi druhým domovom.

Rozdiel je v tom, že bývam v Bavorsku, ktoré je dosť odlišné od zvyšku Nemecka. Jeho obyvatelia majú podobnú mentalitu ako Slováci – sú srdeční a pri pive si s tebou hneď potykajú. Musím povedať, že som sa vydala dobre. Bývam pri jazere v okolí Álp a muž ma ešte poslúcha. 

A čo Bratislava? Bude tiež navždy tvojím domovom?Bude. No v niečom je to už iné. Pokiaľ ešte žila mama, vnímala som ju ako svoj domov. Minulý rok odišla a odvtedy je všetko dosť iné. Predtým som sa viac tešila na to, že idem domov.

V Nemecku už mám syna, vnučku, manžela, v podstate celú rodinu.

Vedia trochu po slovensky?

Manžel trochu áno, aj syn vie povedať pár viet. Štvorročná vnučka pozná napríklad slovo šušník. No učí sa aj po anglicky a holandsky, takže to nechceme preháňať ešte aj s výučbou slovenčiny.

Začala som jej však písať knihu. Nech sa raz dozvie, čo boli telefónne búdky a telegram. Chcem jej ju dať na osemnástku. Je tam všetko o mne, o mojom živote aj jej starom otcovi. Chcem, aby vedela, že som známa. Teraz si myslí, že účinkujem v cirkuse a hovorí, že chce ísť do cirkusu ako babi. Vždy jej vysvetľujem, že nie som v cirkuse. (smeje sa)

Čo vás s manželom na sebe navzájom upútalo? Ten trojkarátový prsteň. Ale nie, žartujem. Keď som sa vydávala, mala som 25 rokov. Bol mi sympatický, no on bol ten viac zamilovaný. V každom vzťahu je vždy niekto zamilovaný viac, niekto menej. No aj keď sa zaľúbite, musíte na vzťahu pracovať.

Mám na ňom rada, že mi vždy otvorí dvere, prisunie stoličku. Aj teraz ma čakal s obrovskou kyticou. Nikdy sa do mňa nezamiloval žiadny „malinový chlapec“. Je dôležité si uvedomiť, že láska si ťa nájde. Nemusíš hľadať. 

Koľko ste už spolu?120 rokov, zoznámili sme sa v minulom storočí. Chodíme von, do kina, ešte máme aj sex. Ale už len trikrát do týždňa. (smiech) 

Recept na šťastný vzťah? 

Kedysi som robila to, že som pozvala manžela do reštaurácie, dala som si parochňu a on sa tváril, že ma nepoznal. Bola to hra. Teraz sa mi už nič také robiť nechce. Ale vo všeobecnosti sú to tie malé prekvapenia, obohatenia vzťahu.

Každý človek má mať rovnakú slobodu – je jedno, či žije s mužom, so ženou alebo je transgender.

Je zaujímavé, že si najskôr išla na právo. Až potom si sa začala naplno venovať spevu. Bavilo by ťa byť právničkou?

Chcela som byť kriminologička. Veľmi ma zaujímali vraždy, ktoré sa nedali vyriešiť. Bola by som dobrá právnička. Podľa mňa je veľmi dobré študovať a mať jedno povolanie – to odkazujem všetkým mladým ľuďom. Dnes je na Slovensku ťažké presadiť sa, aj potom, keď vyhráte Superstar alebo Slovensko má talent. Aj keď niekto vyhrá, ešte len začína. Často pri takých spevákoch sláva odíde tak rýchlo, ako prišla. 

 Zdá sa, že si taký istý extrovert v súkromí ako za mikrofónom.

Áno. Som rovnaký extrovert. Nehrám sa na nič iné, hoci poznám známych ľudí, ktorí sú v súkromí iní, než ako vystupujú na verejnosti. 

Na Instagrame si pomerne aktívna, máš takmer 9-tisíc followerov. Baví ťa tam tráviť čas? 

Veľmi ma baví robiť videjká! Vždy viem, že o dva dni to hneď bude v nejakých médiách. Je dôležité ísť s dobou. No celkovo na Instagrame netrávim veľa času a nerada sa vychvaľujem. Nikdy by som na sociálnej sieti neukazovala, čo som si kúpila. Nie každý má všetko a ľudia sú závistliví. 

 

 

 

Zobrazit příspěvek na Instagramu

 

 

 

Příspěvek sdílený EVA MÁZIKOVÁ OFFICIAL (@evamazikovaofficial)

Ako znášaš kritiku na internete? 

Hejt mi prekáža. Akým právom niekto niekoho kritizuje, keď ho nepozná? Každý máme svoj názor, je nás na svete veľa. No ak mi chceš niečo povedať, príď mi to povedať z očí do očí. Konštruktívna kritika je perfektná, no je niečo iné, keď ide o skrytý hejt na internete.

Čítaš online médiá?Áno, vždy sa veľmi teším. Spravím si kafe, ľažkám si do novej postieľky a čítam si Nový Čas, Plusku aj Topky. Najskôr idú prominenti, potom politika. Je pre mňa zaujímavé čítať médiá pre mladých ľudí, napríklad aj časopis Bravo, kde sú nové slová z angličtiny, ktoré ani nepoznám. 

Dosť veľa sa v médiách premlel tvoj konflikt s Ivetou Bartošovou počas natáčania kuchárskej šou Kapor na torte. Akú si mala skúsenosť z natáčania?

Všetci sme sa bavili a dobre sme varili, bolo to fajn. Problém bol, že jediná, ktorá nechodila načas alebo prišla opitá, bola Iveta. Nemám rada, keď sa niekto takto správa, keď pracujeme. Počas hádky som jej vtedy preto povedala: „Daj mi šesť bodov a vypadni.“ Mala som ju rada, no vtedy ma nahnevala. Nechcela som ju však nijako ohovárať, a keď zomrela, bola som z toho v šoku. 

Išla by si do takéhoto formátu znovu?

Áno. Nešla by som natáčať nikam do džungle ani na Paradise Island. Ale Kapor na torte nebol „trash TV“. 

Nora Mojsejová potom vo svojej šou hovorila o tebe v negatívnom zmysle. Čo si o nej myslíš? 

Tá pani z Pereša? Jej meno nikdy nevyslovujem. Nemám rada ľudí, ktorí nadávajú do televízie. Jediné, čo som jej povedala, bolo, že to, čo bolo studené, malo byť teplé a naopak. 

V Bavorsku teraz všetci s napätím sledovali futbalové majstrovstvá. Si aj ty fanúšičkou futbalu?Samozrejme, FC Bayern! (spieva) Poznám mená všetkých futbalistov a viem aj, koľko zarábajú. (smiech) Na majstrovstvách ma však nahnevalo, keď nepovolili, aby bol v zápase Maďarska proti Nemecku štadión rozsvietený vo farbách dúhy. Každý človek má mať rovnakú slobodu – je jedno, či žije s mužom, so ženou alebo je transgender.