Karel sa presťahoval na Bali: Keď som sem prišiel, vybuchol mi Tinder (Rozhovor)

Smeješ sa, ale skutočne sa tu na teba každé dievča pozerá a zavaľuje ťa komplimentmi. Pohladí ti to ego. Je to veľmi príjemné, nehovorím, že nie. (smiech)

Je to asi trochu nevhodná otázka, ale sú tie baby pekné? (smiech)

Určite áno, sú veľmi pekné. Rovnako ako sme my exotickí pre ne, sú aj ony pre nás a už len tým je to zaujímavé.

Často sa však stretávam s tým, že nedokážem odhadnúť ich vek. Slečna, ktorej by som povedal, že má 20 rokov, má v skutočnosti 35. Vyzerajú omnoho mladšie. (smiech)

Stále lepšie ako v Thajsku, kde netipuješ vek, ale či to je vôbec dievča. (smiech)

Samozrejme, to je tu tiež, ale v podstatne menšom meradle než v Thajsku. Existuje však jeden trik ako to rozoznať, ktorý ma naučil kamarát.

Miestne dievčatá majú inú stavbu tela ako Európanky. Nemajú také výrazné ženské krivky. To znamená, že ak uvidíš nejakú babu so skutočne veľkými prsiami a guľatým pozadím, zhruba tak na 80% bola predtým muž. (smiech)

V čom majú Balíjčania inú mentalitu ako Česi či Slováci?

Sú oveľa priateľskejší. Keď vidia, že potrebuješ pomoc, ochotne a nezištne ti sami navrhnú pomocnú ruku, pretože veria v karmu. Nevadí im, že im nerozumieš. Tolerujú cudzincov a snažia sa s nimi dohovoriť. Paradoxne, lepšie sa s nimi dorozumieš so slabšou angličtinou než s perfektnou, pretože s nimi budeš na jednej vlne.

Taktiež sa neustále usmievajú. Keby som videl v Európe toľko vysmiatych ľudí, povedal by som si, že je niečo divné. Mal by som pocit, že som sa ocitol v nejakom zvrátenom horore. (smiech)

Od miestnych sme sa dokonca dozvedeli, že oni ani nemajú žiaden výraz pre zlý deň. Každý deň považujú za skvelý. Na Bali svet iba tak plynie a jediné pravidlo, ktorým sa všetci riadia je: „Keď, tak to počká“.

Zažil si nejakú konkrétnu situáciu, ktorá ilustruje ich mentalitu?

Niekoľkokrát sa mi stalo, že mi v obchode neprešla platba kartou. Namiesto toho, aby mi predavačka povedala, nech to skúsim znova, nechala ma ísť domov aj s nákupom s tým, že prídem na ďalší deň a dodatočne zaplatím.

Tu je dôležité povedať, že ten môj nákup stál zhruba polovicu priemerného platu na Bali. Napriek tomu dôverovala úplne neznámemu človeku a nechala ho odísť, pretože verí v karmu a vôbec si nepripustila, že by som sa na ňu mohol vykašľať.

Neviem si ani len predstaviť, že by sa niečo podobné stalo v Česku a na Slovensku. Keby to nejaká predavačka urobila, zákazník by cestou ešte ukradol niečo navyše. (smiech)

Často sa hovorí, že je Bali veľmi lacné. Koľko ťa zhruba vyjde jeden mesiac života na ostrove?

Keby som bol šetrnejší, určite je to menej. (smiech) Nič si však neodopieram, ale práve naopak, dopriavam si. Nevarím, ale chodím jesť do reštaurácií a bývam v nadštandardnom ubytovaní s vlastným bazénom. Keď zrátam všetko dokopy – nájom, jedlo a sem-tam nejaká párty – vychádza to okolo 20-tisíc českých korún (približne 820 eur, pozn. red.).

Pre porovnanie, v Prahe by sa pri takomto životnom štýle pohybovali moje mesačné náklady na život okolo 100-tisíc (približne 4-tisíc eur, pozn. red.).

Nočný život na Bali má dve stránky. Keď sa bavíme o nočnom živote s miestnymi – ten je dosť krátky, pretože majú oproti Európanom veľmi nízku toleranciu na alkohol.

Na Instagrame si v jednom videu povedal, že každý deň na Bali pôsobí ako dovolenka. Ako vyzerá tvoj bežný deň?

S tou dovolenkou som to myslel tak, že keď sa pozrieš von z okna, je tam palma a slniečko. Človek tu má vďaka tomu úplne iný mindset. Doprial by som to každému. Vždy keď sa ráno zobudím, tak sa teším z nového dňa. Takto som to v Česku nikdy nemal.

Hneď po prebudení si zvyčajne zaplávam v bazéne. Potom si dám kávu, pozriem maily, prečítam správy, aby som vedel, čo sa deje doma a vyrazím do officu. Pracujem, odskočím si niekam na obed a po práci sa idem prejsť na pláž. Už len veta „išiel som po práci dať si pivko na pláž“ znie inak než „išiel som po práci s chalanmi do krčmy“. (smiech)

S lokálnymi kamarátmi si tiež často robíme výlety na skútroch po pekných miestach v okolí. Pravidelne lietam aj na iné ostrovy. Čo málo ľudí vie: Indonézia má viac než 17-tisíc ostrovov.

Počul som, že doprava na Bali je čistý chaos. Ako si si na ňu zvykol?

Je, aj nie je. Musíš pochopiť zopár základných pravidiel. Prvé je, že motorka môže ísť všade: na chodník aj na cestu. Motorkárov bežne vidíš kľučkovať medzi autami. Za ďalšie, všetci vodiči sa pozerajú len pred seba. Nedávaš pozor na to, čo sa deje vedľa teba ani za tebou. Všetci účastníci premávky ťa vidia a rešpektujú ťa – nevojdú ti do cesty. Na toto si ľahko zvykneš.

Na čo som si však zvykal ťažšie bolo, že všetci jazdia v opačnom pruhu ako doma. Niekoľkokrát som nechtiac vbehol do protismeru a doteraz, keď ma niekto niekam vezie autom alebo si zavolám taxík, automaticky nastupujem na vodičovo miesto. (smiech) Ale nepovedal by som, že to je chaos, skôr nezvyk.

Každý ťa pozýva na drinky a do toho si obklopený krásnymi ženami, samozrejme, aj takými, ktoré ponúkajú rôzne služby.

Na jednom tvojom reelsku som videl, že ťa okradli. Čo sa stalo? Na Bali sa niečo podobné stáva len veľmi zriedkavo, pretože ako som spomínal – domáci veria v karmu. Drobné krádeže majú na svedomí najmä prisťahovalci z iných ostrovov, ktorí karmu nerešpektujú.

V podstate sa stalo to, že som bol na sushi v jednej reštaurácii. Pri odchode som zistil, že mi zo skútra zmizla prilba. Šéfkuchár potom skontroloval kamerové záznamy, na ktorých bolo vidieť ako niekto prišiel, schmatol prilbu a trielil preč.

Nešlo však o žiaden „big deal“, taká helma tu stojí približne 250 českých korún (približne 10 eur, pozn. red.). Celé mi to prišlo skôr úsmevné a dotyčnému sa môžem len poďakovať, že mi urobil content na Instagram.

Je Bali nebezpečnejšie ako Česko?

Myslím si, že áno a to najmä pre veľmi prísne drogové zákony. Ak sa nemýlim, miestnym hrozí za prechovávanie drog doživotie a návštevníkom veľká pokuta a vyhostenie z krajiny.

Väčšina agresorov býva pod vplyvom rôznych omamných látok, a preto vôbec nemám strach, že by mi tu niekto ublížil. Omnoho pravdepodobnejšie tu havaruješ na skútri, než ťa niekto napadne.

Bali je známe pre svoju klubovú scénu. Ak sa nemýlim miestny klub Shisi patrí medzi top 20 klubov na svete a Finns je dokonca označovaný ako najlepší beach club na svete. Ako by si opísal nočný život na Bali?

Nočný život na Bali má dve stránky. Keď sa bavíme o nočnom živote s miestnymi – ten je dosť krátky, pretože majú oproti Európanom veľmi nízku toleranciu na alkohol. Spomínam si, že pri jednej návšteve lokálneho baru som si všimol v miestnosti odstavené vozíky. Vôbec som netušil, na čo im to je. Potom som zistil, že na nich berú domov ľudí, ktorí nezvládnu alkohol. (smiech)

Potom sú tu kluby, ktoré vyslovene cielia na turistov s cenami porovnateľnými s Európu. Do takýchto klubov nechodím. Najradšej mám kluby, kam chodia všetci – miestni aj turisti.

Napriek tomu, že pozývam kamarátov, barmanov – a vlastne každého, kto prejde okolo – miniem za večer maximálne 4-tisíc českých korún.

Hovoríš, že miestni majú slabú toleranciu alkoholu. Vedia sa teda vôbec odviazať a zabaviť?

Jasné, milujú to. Sú veľmi priateľskí a radi sa predvádzajú. Každý ťa pozýva na drinky a do toho si obklopený krásnymi ženami, samozrejme, aj takými, ktoré ponúkajú rôzne služby. (smiech)

Stihol si už navštíviť aj tie slávne kluby, ktoré som spomínal?

Áno. Shisi je super. Tento klub má tri poschodia a na každom poschodí hrajú iný štýl hudby. Keď som tam bol prvýkrát, bol som z toho unesený. Nádherný klub, svetoví DJs a krásne dievčatá. Čo chceš viac?

Čo sa týka Finnsu, to je tiež niečo neuveriteľné. Tento klub je neskutočne obrovský, povedal by som, že je to jedno malé mesto. Pravidelne tu vystupujú svetoví interpreti. Minulý mesiac tu koncertoval Wizz Khalifa a predtým Central C.

Lístky do VIP na takéto mená stoja iba 2-tisíc českých korún (zhruba 80 eur, pozn. red.). Trochu do toho vidím, pretože som v minulosti sám organizoval rôzne akcie a teda priznám sa ti – vôbec si neviem predstaviť, ako z toho dokážu profitovať. Interpreti takéhoto formátu si pýtajú astronomické honoráre. Logicky mi vychádza, že na tom musia prerábať, ale nejakým spôsobom im to funguje.

Hovoril som si, že ak si budem chcieť založiť nejaký side hustle biznis, otvorím si lahôdkareň a budem predávať chlebíčky.

Koľko peňazí necháš na bare za večer?

V prvom rade musím povedať, že veľa vydržím a na zábave nikdy nešetrím. Napriek tomu, že pozývam kamarátov, barmanov – a vlastne každého, kto prejde okolo – miniem za večer maximálne 4-tisíc korún (približne 160 eur, pozn. red.). No keby išlo o normálnu párty, na ktorej som napríklad s nejakou slečnou, za oboch nechám maximálne 2-tisíc (približne 80 eur, pozn. red.).

Koľko tam stoja drinky v porovnaní s Českom?

Je to rôzne, pretože v kluboch majú akcie. Záleží tiež na tom, či sa správaš ako turista, alebo ako človek, ktorý tu žije. Väčšinou je to však podobné ako v akomkoľvek menšom českom meste. Jeden drink môže stáť pokojne 3 ale aj 8 eur.

Spomínal si, že sú v kluboch aj dievčatá, ktoré ponúkajú „rôzne služby“. Sú takéto služby lacnejšie ako v Európe?

„Kamarát hovoril“, že je to šialene lacné. Miestne dievčatá si pýtajú okolo 900 českých korún za celý večer (približne 40 eur, pozn. red.). Pre ne sú to obrovské peniaze.

Vo všeobecnosti je to však vraj o niečo drahšie ako v Thajsku. Záleží od toho, kde na to dievča natrafíš a koľko je hodín. Chodia si sem takýmto spôsobom privyrábať aj dievčatá z Ruska alebo z Ukrajiny. Tie majú, samozrejme, vyššie ceny, porovnateľné s Dubajom.

Spomínal si mi, že Bali je ideálne miesto pre biznis. Aké sú tu najlepšie podnikateľské príležitosti? Väčšina ľudí z cudziny sem príde robiť nejaký online biznis, či už ide o rôzne krypto alebo Forex. Čo ma teda osobne prekvapilo, veľa prisťahovalcov odtiaľto manažuje OnlyFans agentúry. Títo ľudia v podstate pracujú na diaľku a užívajú si pekné prostredie, teplé počasie a veľmi lacné ceny.

Čo sa týka konkrétnych príležitostí na Bali, najviac sa tu oplatí investovať do nehnuteľností. Aspoň tak to tu vidím ja – nie z internetu, ale z reálneho života. Austrálski, európski a dokonca aj českí a slovenskí podnikatelia stavajú developerské projekty, hotelové rezorty, vily a apartmány, ktoré potom ponúkajú ako investičné príležitosti.

A presne z toho dôvodu som do toho išiel aj ja. Kúpil som si vilu od českého developera v rezorte ARYA Sumba na ostrove Sumba.

Čo ti na Bali najviac chýba z domoviny?

Knedľa. (smiech)

Čakal som, že povieš pivo, ale knedľa je tiež fajn. (smiech)

Pozor, pozor. Na Bali majú pivo Bintang, ktoré vyrábajú podľa českej receptúry Pilsner a je naozaj super. Je to skvelé pivo. (smiech)

Oukej. To si ma prekvapil. Ale teraz bez srandy. Čo ti tam najviac chýba?

Určite rodina a priatelia. Z jedla to je určite pečivo. Na Bali majú maximálne sladké pečivo, ale chlieb tu nezoženieš. Hovoril som si, že ak si budem chcieť založiť nejaký side hustle biznis, otvorím si lahôdkareň a budem predávať chlebíčky. (smiech)

Inak mi nechýba asi vôbec nič. Nesmútim za tým, ako je v Česku zima a prší tam. To nie. (smiech)

Na záver mám na teba už len poslednú otázku: čo by si si z balijskej mentality rád priniesol domov?

Mám pocit, že Európania zbytočne veľmi stresujú z niektorých vecí. Príliš sa zameriavame na materializmus a neustále sa za niečím naháňame. Mali by sme si viac užívať život a tešiť sa z neho, pretože je super. Nepremýšľajme nad blbosťami, nič sa nedeje, keď nám niečo niekedy nevyjde. Svet stále beží.