Marek čistí zanedbané byty: Často upratujem ľudské výkaly. U mladej klientky sme našli použité kondómy i obaly od tabletiek „po“

Dovolím si tvrdiť, že ich je oveľa viac, než si myslíme. Povedal by som, že v každom paneláku žijú takto minimálne dvaja až traja ľudia. 

Ako dokážu vydržať v takýchto podmienkach? Myslíš si, že oni ten neporiadok a špinu okolo seba už ani nevnímajú?Nevnímajú to tak, pretože si už na to zvykli. Väčšinou sa však snažia byť doma čo najmenej. Skoro ráno odídu preč – napríklad do roboty alebo von. Po práci presedia celý večer v krčme a domov prídu len prespať. 

Objednávajú si ťa priamo ľudia, ktorí v takýchto podmienkach žijú, alebo skôr ich príbuzní?

Väčšinou rodinní príslušníci, no niekedy zavolajú aj sami.

Raz nám napríklad volal jeden pán, ktorého k tomu donútili susedia. Z jeho bytu išiel smrad, neustále sa na neho sťažovali a volali policajtov. Tak veľmi na neho tlačili, že nemal na výber a jednoducho s tým musel niečo spraviť. Tiež nás kontaktovala jedna žena, pretože to už sama v takom neporiadku nezvládala.

Spomínaš si na konkrétny príbeh klienta, ktorý ti najviac utkvel v hlave?

Asi všetky. Každý jeden z tých ľudí je veľmi srdečný človek. Keď u nich upratujem a rozprávam sa s nimi, mám vždy veľmi dobrý pocit. Sú to dobrí ľudia, ktorí sa dostali do ťažkej životnej situácie.

Keď im upraceš, sú neskutočne vďační. Jedna pani mi napísala, že celá ich rodina je mi taká zaviazaná, že si to ani neviem predstaviť. Vraj som im veľmi pomohol. Pritom som majiteľ firmy a za prácu si nechávam zaplatiť. 

Mal si zákazku, pri ktorej si mal pocit, že človeku pomáhaš začať odznova?

Všetky.

Stáva sa ti, že keď niekomu upraceš, po čase dostane byt do rovnakého stavu, ako bol predtým? Väčšinou im pomôže udržiavať poriadok rodina. Sami by to upratať nezvládli, no keď byt dostaneme do normálneho stavu, priebežne ho upratujú a zabránia extrémnemu znečisteniu. Bohužiaľ, myslím si, že pán, ktorého k tomu dotlačili susedia, svoj byt dostane do podobného stavu, v akom bol pred naším zásahom. 

Išlo o šesťdesiatnika, ktorý hromadil veci, začal piť a mal za sebou ťažký rozchod. Spomínal mi, že chce začať navštevovať psychológa a chce si pomôcť. Obávam sa však, že keď to nespravil a pokračuje v rovnakom životnom štýle, za chvíľu bude jeho byt vyzerať podobne ako predtým. 

Cítil si, že sa pred tebou klienti za neporiadok hanbili?

Áno, už pri prvom telefonáte. Niekedy počujem, že sú na pokraji plaču a cítim z nich zahanbenie. Ja to však vôbec tak nevnímam. Idem im pomôcť.

Snažia sa neporiadok pred tebou nejako ospravedlňovať?

Áno, väčšinou sa mi to stáva. Jedna pani sa pred mojím príchodom dokonca pokúsila trochu upratať. Samozrejme, keď je byt extrémne znečistený, človek to sám nezvládne. Ukázala mi však, že aspoň niečo vyčistila. Vtedy som povedal, nech to nechá na nás. Vysvetlil som jej, že v podobnej situácii je veľmi veľa ľudí a že sa nemá za čo hanbiť. Vždy s klientmi komunikujem veľmi empaticky. 

Hovoria ti vtedy aj dôvody, prečo svoju domácnosť tak veľmi zanedbali? 

Pravidelne sa rozprávam s klientmi, aby sa mi otvorili a získal som si ich dôveru. Pozadie mi však väčšinou vyrozpráva už ich rodina, keď si nás objednávajú. 

Našiel si niekedy v byte niečo, čo ťa naozaj prekvapilo?

U spomínanej 26-ročnej ženy som našiel asi päť prázdnych balení antikoncepčných tabletiek a veľa použitých kondómov, takže zrejme žila bujarejší život. To ma pri takej mladej žene celkom prekvapilo.

U jedného pána sme zase počas upratovania objavili asi 300 dvojeurových mincí. Mal tam aj približne sto hodiniek, pretože ich zbieral.

Čo bolo najnechutnejšie, čo si kedy musel odstrániť?

Jednému pánovi chodilo do domu veľa mačiek. V kúpeľni a v sprchovom kúte mal asi tridsaťcentimetrovú vrstvu zaschnutých mačacích výkalov. Zoškrabával som ich špachtľou vyše dve hodiny. 

Čo sa týka podobných nechutností – najčastejšie sa stretávam s ľudskými alebo mačacími výkalmi. Možno ešte horšie sú však kuchyne.  Ľudia si objednajú jedlo, nedojedia ho a nechajú ho zhniť. Ten zápach je niekedy neuveriteľný. Úplne najhoršie sú chladničky plné pokazeného mäsa a iných potravín.

Raz som otvoril chladničku a mäso v nej bolo také pokazené, že sa mi pri vyťahovaní rozpadlo v rukách a vypadávali z neho larvy.

Používaš pri práci nejaké špeciálne oblečenie? 

Používam rovnaký respirátor ako lakovníci. Nosím aj rukavice a ochranný overal.

Čo je na takýchto zákazkách najhoršie: pohľad, zápach alebo predstava, že v takých podmienkach niekto reálne žije?Najhorší je moment, keď vstúpim do domu alebo bytu. Často to býva horšie, ako čakám. Vtedy mi príde veľmi ľúto ľudí, ktorí tam žijú.  Po zhruba troch hodinách upratovania si však na ten priestor zvyknem a opadne to zo mňa. Už z toho nemám taký zlý pocit a pohybujem sa tam ako doma. 

Mal si niekedy pocit, že toto už jednoducho nedáš? Na takúto prácu musí mať človek poriadne silný žalúdok.

Mal, ale nie preto, že by to bolo nechutné, ale skôr fyzicky náročné. Napríklad keď som zoškrabával tie mačacie výkaly. Išli dolu veľmi ťažko. Bál som sa, že to ani nestihneme. 
 Ako si sa vlastne k tejto práci dostal?

Už keď som mal pätnásť, vedel som, že v budúcnosti chcem podnikať. V osemnástich som odišiel do zahraničia, kde som sa zamestnal ako upratovač hotela. Zistil som, že ma to baví a napĺňa. Ešte kým som bol v zahraničí, tak som si pripravil web a všetko potrebné na to, aby som si mohol doma založiť upratovaciu firmu. 

Rozmýšľal som, aké služby budem ponúkať. Hľadal som niečo, čo na Slovensku nie je a v čom budem mať konkurenčnú výhodu. A našiel som toto. Navyše, už ako malý som chcel nejakým spôsobom pomáhať ľuďom, čo mi tento job umožňuje.

Mnohí ľudia z môjho okolia radi pozerajú na Instagrame videá, na ktorých niekto upratuje veľmi znečistené byty, pretože ich to upokojuje. Je to aj pre teba istá forma psychohygieny?  Áno. Sám som začal tvoriť takéto videá na Instagram a nečakal som, že už po štyroch videách zaujmem toľko ľudí. Veľmi ma baví vidieť priestor pred upratovaním a potom, keď je uprataný. 

Koľko stojí vyčistenie extrémne zanedbaného bytu v porovnaní s bežným upratovaním?

Počítam to podľa metrov štvorcových. Pri priestoroch do 70 metrov štvorcových si za štandardné znečistenie, kde nie sú úplné nechutnosti, účtujem 16 eur za meter štvorcový. Za ťažké znečistenie 20 eur. To však už ide o prípady, keď sú tam zaschnuté výkaly a človek bez silného žalúdka by to nezvládol.

Pri priestoroch nad 70 metrov štvorcových je to 14 eur za štandard a 18 eur za ťažké znečistenie. Bežné generálne upratovanie mám za 2,50 eura za meter štvorcový, takže ide o veľký rozdiel. 

Koľko si teda na jednej zákazke dokážeš zarobiť?

 Je to rôzne a neviem, či by som o tom chcel hovoriť. Podľa metrov štvorcových si to však  každý dokáže vypočítať. Pri najťažšom znečistení  – čiže 20 eur za meter štvorcový – v dome so 70 metrami štvorcovými vychádza upratovanie na 1 400 eur.

Čo by si odkázal človeku, ktorý žije v extrémne zanedbanom byte, vie, že potrebuje pomoc, ale hanbí sa niekoho zavolať?

V prvom rade by som mu povedal, že sa nemá za čo hanbiť, pretože rovnako ako on žije mnoho ďalších ľudí. Určite by mal zavolať profesionálov a nechať si pomôcť, pretože veľmi zanedbanú domácnosť väčšinou už sám človek nezvládne. Keď bude mať doma poriadok, úplne sa mu zmení život. Vždy hovorím, že poriadok doma je aj poriadok v hlave. Každý prechádza ťažkým obdobím inak a je v poriadku vyhľadať odbornú pomoc. 

Plánuješ okrem upratovania urobiť pre takýchto ľudí aj niečo ďalšie?

Chcel by som tvoriť obsah, ktorý by im pomohol udržať si doma poriadok. Rád by som sa o tejto téme rozprával aj s psychológmi a zdieľal na sociálnych sieťach rady, ako týmto ľuďom lepšie porozumieť a ako s nimi komunikovať.