Ufológ: Slovenské stíhačky už UFO naháňali, medzi-dimenzionálna brána je neďaleko atómky v Jaslovských Bohuniciach (Rozhovor)

Miroslav Karlík sa venuje nezvyčajnej záľube. Je ufológom a pôsobí v trnavskom UFO klube. Počas posledných rokoch sa zaoberal stovkami prípadov u nás na Slovensku a o najlepších vydal aj knihu. Rozhodli sme sa ho osloviť, aby sme si priblížili „UFO situáciu“ na Slovensku.

Pán Karlík, ako ste sa dopracovali k ufológii?

Všetko začalo na vojne. V Bratislave som nastúpil do jednotky protivzdušnej obrany, ktorá mala na starosti letisko. Počas vojenskej služby som bol na Zohore na rádiotechnickej hláske. Riešili sme prelety vzdušných cieľov nad hranicami.

Zároveň som mal za sebou niekoľko školení a jednoducho povedané, musel som vedieť, čo a ako letí. Na tom vtedy závisela obrana štátu. Pôvodne som bol pátrač-kreslič. Pomocou ceruzky sme zakresľovali, čo letelo. Raz nám čosi preletelo obrovskou rýchlosťou po oblohe.

Neboli to žiadne naše stroje, pretože  ich rýchlosť 10 až 20-krát prevyšovala naše stíhačky. To sa dalo vypočítať. Išlo o moje prvé nepriame poznatky. Keď som sa vrátil z vojny, pozoroval som jeden objekt nad Senicou. Choval sa veľmi zvláštne, robil prudké klesania a stúpania, odbočoval do pravého uhlu podobne.

Takže ste sa potom ufológii začali venovať intenzívnejšie?

V 1990 som založil klub, 1991 sme sa zaregistrovali ako občianske združenie UFO klub Trnava. Na území celého Slovenska bolo vtedy cca 25 podobných klubov. No o pár rokov sa to rozpadlo. Kvôli priestorovým ťažkostiam a financiám. Robili to mladí ľudia. Tí sa začali ženiť, odchádzať a kluby postupne zanikli. Zostal len náš trnavský.

Čo má teda UFO klub Trnava zatiaľ za sebou?

Do roku 2009 sme nazbierali vyše 400 pozorovaní, no veľa z nich sme ihneď vyradili z evidencie. Zaznamenali sme aj 26 lokalít, kde sa vyskytli kruhy v obilí. Spísal som to do knihy s názvom Ufo na Slovensku. Povedal som si, že to urobím a raz to bude mať nejaký význam.

A má?

Má to efekt na ľudí, pretože sa prestali báť a ak vidia, že sa to stalo aj iným, tak to začnú brať z iného pohľadu. Lebo keď so svojimi pozorovaniami a príbehmi navštívia lekárov, tak skončia tak akurát v Pezinku.

Takže je toho dosť...

Veľa ľudí k nám chodí s tým, že to nemajú komu povedať a tak sa vyrozprávajú. Polovičku z toho zamedzím, lebo často ide o neznalosti z astronómie či optiky a iné meteorologické javy, odrazy od obrazovky a podobne. Dal som sa trocha aj na psychológiu. Nie som psychológ, ale chcem im pomôcť aj v tomto pohľade.

Čo ste vlastne vy osobne všetko videli?

No pol roka som stál na veži a pozoroval oblohu. Vyznám sa v astronómii aj v iných veciach okrajovo, tak sa snažím odbornejšie analyzovať. Osobne som pozoroval 10 objektov na oblohe. Čo som videl, nafilmoval a pozoroval v ďalekohľade, to všetko jednoznačne patrí do kategórie UFO. Pohyb týchto objektov je diametrálne odlišný od toho, čo sa u nás objavuje.

Príklad nahláseného pozorovania. Pôvodné fotky si môžeš stiahnuť tu, prečítať záznam tu

Aký máte teda názor na mimozemské civilizácie?

Podľa mňa rôznymi genetickými manipuláciami vytvorili život na Zemi. Sú zodpovední za to, akí sme my. Sme ich dielom, monitorujú nás, navštevujú a posúvajú naše poznanie svojským spôsobom, ktorému nerozumieme. Prešli asi podobným vývojom ako my. Tie kontakty s ľuďmi si vyberajú oni. Ľudí, ktorí im vyhovujú. My sme žiaľ arogantní a zlí, veď vidíme to z médií. Verím, že sa ľudstvo spamätá.

Tie bytosti sú z fyziologického hľadiska podobné nám. My ich nevidíme, oni nás áno. Ak chcú, berú ľudskú podobu. Vy ste žurnalista, vytvoríte bez námetu článok? Vytvorí režisér bez námetu film? Ľudia sa chceli podobať bohom v Egypte, Slovania, Tartária.

Prečo o tom nie je nič oficiálne?

NASA a podobné inštitúcie nechcú potvrdiť, čo sa podarí zachytiť akémukoľvek amatérovi. Stačí to dementovať, zosmiešniť fotografie... U nás pilot podpíše na 30 rokov mlčanlivosť, v USA je to myslím 50. Tak keď má astronaut okolo tej 30-tky či 40-tky, tak v 90-tke môže začať hovoriť. Potom sú to však len senilní dôchodcovia.

Prejdime do domáceho prostredia. Ako je to s UFO u nás?

Prvá zmienka o UFO na Slovensku je z roku 1668 z Levočskej kroniky, kde kronikár popisuje, že na oblohe letí strieborný jašter.

Všetko má svoj originál. Tie falzifikáty čerpajú z toho originálu, veď kto by z ničoho nič začal robiť kruhy v obilí...

A čo kruhy v obilí?

Do roku 2008 boli kruhy v obilí u nás originály. Potom sa začali robiť falzifikáty, veľmi často. Neskôr aj prestali vznikať. Sú skupiny, ktoré súťažia, kto urobí krajší kruh. Originály vyžarujú inú energiu, aká je v jeho okolí, sú to presné geometrické tvary a niečo nám hovorí, prečo majú taký tvar, majú nejaký význam...

Známy je ten s binárnym kódom. Vznikajú väčšinou na poliach, no aj na ľade, piesku, kvetinovom záhone a podobne. Médiá to berú ako kuriozity. Falzifikáty sú polámané, zničené. Keď niekedy spochybňovali mnou uvedené originály, vždy som im hovoril. No poď, urob to tak, ako to je.

Keby neboli originály, neboli by ani falzifikáty. Ani kruhov v obilí, ani textov, ani peňazí. Musí byť originál. Nikoho by z ničoho nič nenapadlo ísť na pole a začať tam „kresliť“. V USA a Anglicku je takéto poškodzovanie pôdy veľkým prešľapom.

Snáď najznámejší kruh v obilí (Crabwood), kde sa objavila aj správa v binárnom kóde

A ako je to so samotnou ufológiou u nás?

Ufológia ide veľmi do času. Aj do financií. Rok 2018 bol na hlásenia najbohatší. Je 2019, opäť máme hlásenia. Ľudia majú lepšie technické prostriedky, lepšie vnímajú oblohu.

Ufológia na Slovensku začala v 60. rokoch minulého storočia, keď dvaja profesori začali učiť na fakulte a mali osobné zážitky. Pán Bartoš ako letecký konštruktér mal priamy kontakt s UFO v handlovských baniach. Pán Šilhan bol v Čile priamo pri havarovanom objekte, ktorý zabalila americká armáda. Prišli, zabalili veci a odišli preč. To sa deje často.

V 90. rokoch sa začali objavovať staršie archívne zábery. Napríklad známa pitva mimozemšťana, ktorá bola často napádaná. Tých dôkazov je veľmi veľa. Veľa ufológov však z tohto sveta odišlo nečakane. Možno to zveličujeme, máme konšpiračné metódy.

Je to tiež hovorím, dejiny treba prepísať.

Kedy „ich“ teda spoznáme?