Manžel Dominiky Cibulkovej: Keď som ju spoznal, nevedel som ani to, či hráva proti Popradu a ona za Bratislavu (Rozhovor)

Prišlo to akosi samo. Chodili sme spolu, ja som pracoval na ministerstve a Dominika bola na cestách aj viac ako trištvrte roka. Videli sme sa teda len pár dní v roku. Vzťah na diaľku nebol ideálny, tak sme si sadli a porozprávali sme sa. Vtedajší tréner Dominiky nám poradil, aby sme skúsili cestovať spolu.  Keďže som neplánoval obrovskú kariéru na ministerstve a ani som to nepovažoval za dream job, tak som povedal poďme to skúsiť. Začal som s ňou cestovať a postupne som začal Dominike uľahčovať jej život.

Po tom, ako si sa stal manažérom na plný úväzok, začali ste fungovať na báze zamestnanec-zamestnávateľ?

Nie, vôbec. Sme manželia, milujeme sa a aj tá práca je medzi nami automatická. Vieme, čo sú naše povinnosti a na čo sa máme sústrediť. Nefungujeme štýlom, že ty sprav toto a ja to. Je to prirodzené.

 Ak by som to mal povedať ironicky, tak poviem, že dnes sú všetci grínpisáci a vegáni a jedia bambusové výhonky zo zeme. Kožuch si Domča kúpila v normálnom obchode, legálne ako tisíce ďalších ľudí.

Nie je niekedy problém, že si jej manažér a manžel zároveň?

My sa na tom s Dominikou vždy smejeme, keď sa nás to niekto opýta. Sme spolu 365 dní v roku a na ľudí v okolí to pôsobí ako extrém. Ako to dokážete? Pýtajú sa nás. Absolútne si rozumieme a vôbec sa nehádame. Obaja sme easy-going a zároveň mám pocit, že sme akoby prepojení. Nemusíme si niekedy povedať ani pol slova a presne vieme, na čo myslíme.

Ponorka teda nehrozí?

Vôbec.

V kariére profesionálneho športovca sú dni plné eufórie, ale aj také, kedy to chce človek zabaliť. Pamätáš si na takéto dni?

Jej práca a zároveň záľuba je tenis. Najviac je smutná vtedy, keď prehrá zápas, ktorý mala, respektíve mohla vyhrať a bola lepšia. Konkrétny moment mi nenapadne, no určite sú to tie veľké a dôležité zápasy. Napríklad aj teraz prehrala v prvom kole a bola z toho hotová. Hrá totiž výborne a bola naladená na víťazstvo. Raz mi povedala, že v takejto chvíli ti žiadne slovo nevie pomôcť. Na tenise je ale úžasné to, že každý týždeň príde nový turnaj a opäť môžeš víťaziť.

Nedávno sa Dominika vyjadrila, že po väčšom kariérnom úspechu pravdepodobne preruší kariéru a sústredí sa na rodinu. Máte to premyslené?

Nebudem klamať, je to otvorená téma, o ktorej sa rozprávame. Dominika bude mať onedlho 30 rokov a za svoju kariéru bola 4. najlepšia na svete, vyhrala turnaj majsteriek, má osem titulov a dostala sa aj do finále grandslamu. Dosiahla toho veľa a stále má výzvy, ktoré chce zdolať. Jej tenisovým posolstvom je vyhrať grandslam. Zároveň však prichádzajú rodičovské pudy, ktoré cítime obaja. Samozrejme, je to hlavne rozhodnutie Dominiky. Ja ju maximálne podporujem v jej tenisovej kariére a vo všetkých rozhodnutiach. Isté je však to, že keď príde ten čas, že sa rozhodneme založiť si rodinu, budeme sa jej obaja naplno venovať.

Premýšľali ste už aj nad tým, čo bude po konci tenisovej kariéry?

Dominika nemá určený dátum, kedy chce ukončiť kariéru. Všetko je o výzvach a cieľoch, ktoré chce dosiahnuť. Dominika sa tento rok spojila s jednou výbornou akadémiou Love4tennis a venuje sa jej. Vidí v tom poslanie – keď skončí s tenisom, chce svoje skúsenosti odovzdať deťom a budúcim hráčom a hráčkam. Ja mám zas podnikateľské aktivity mimo tenisu.

Akému podnikaniu sa venuješ?

V Bratislave sme rozšírili aktivity v gastronómii a stali sme sa partnermi jednej reštaurácie a sieti kaviarní. Taktiež máme rozbehnuté developerské projekty. 

Ako sa darí značke By Domi?

Výborne, musím si trikrát zaklopať. Dominika má túto značku spolu s bývalou profesionálnou hráčkou basketbalu a jej kamarátkou Broňou Borovičkovou. Značka By Domi je úzko prepojená s nadáciou Aby hviezdy nehasli. Tá podporuje a vyzdvihuje najmä bývalých športovcov a umelcov, ktorí robili v minulosti Slovensku dobré meno, a dnes sú často v ústraní a sú odkázaní na pomoc druhých.

Dominika sa často objavuje v médiách. Sledujete ich?

Samozrejme, sledujem dianie v médiách okolo Dominiky, ale nepripisujem tomu veľkú váhu.

Kamkoľvek ideme, Domča vytvára úsmev na tvári dokonca aj cudzím ľuďom. 

Kožuch z opíc ste postrehli?

Áno, vymyslené. Nebol z opíc a reakcie niektorých ľudí boli podľa môjho názoru prehnané. Musím sa priznať, že mne na názoroch ľudí, ktorých nepoznám, absolútne nezáleží. Uštipačné komentáre ani jeden nesledujeme.

 Dominika je navyše ten typ človeka, že keď sa niečo podobné stane, povie: Hej, serie vás to? Tak si kúpim ešte jeden. Ak by som to mal povedať ironicky, tak poviem, že dnes sú všetci grínpisáci a vegáni a jedia bambusové výhonky zo zeme. Kožuch si Domča kúpila v normálnom obchode, legálne. Ako tisícky iných ľudí.

Ľudia vedia byť odporní a často sa na internete vyhrážajú.

Vyhrážanie je veľmi silné slovo, ale ak by som to mal povedať v globále, tak áno, nájde sa vždy po prehratom zápase par ľudí „tiperov“, ktorým padol tiket na Dominike a napíšu jej na sociálne siete šťavnaté správy. Také správy si Domi nečíta a absolútne sa jej to nedotýka. 

Stretávate sa s toxickými ľuďmi aj osobne?

Nie, práve naopak. Kamkoľvek ideme, Domča vytvára úsmev na tvári dokonca aj cudzím ľuďom. Keď ju niekto zbadá, chce sa s ňou odfotiť a porozprávať. V živote sa nám nestalo, že by jej niekto do očí nadával alebo na ňu fyzicky zaútočil. Stretávame sa len s pozitívnymi emóciami.

 Ciele sú jasné – dostať sa čo najvyššie v rankingu a vyhrať grandslam. 

Kto pridáva na sociálne siete fotky a príspevky?

Dominika, intuitívne. Miluje sa pekne fotiť a obsah pridáva podľa toho, ako to cíti. Ja jej akurát niekedy pripomeniem partnerstvá a spolupráce. Sem-tam jej vybehnem do komentárov a vymažem  príspevky hejterov alebo tipérov – keď sa ti nepáči, nefollowuj.

Vnímate spravovanie sociálnych sietí aj ako biznis?

Dominika to vníma určite ako záľubu. Ja som skôr ten, ktorý vníma sociálne siete ako biznis. Riešime len dlhodobé a seriózne partnerstvá – ak už robíme reklamu na Instagrame či Facebooku, snažíme sa to robiť tak, aby to neotravovalo ľudí.

Austrialian Open sa pre Dominiku skončil. Ako budú vyzerať najbližšie týždne a mesiace?

Letíme do Ruska do Petrohradu. Kedysi to bolo tak, že letisko, kurt, hotel, letisko, doma a zas letisko. Teraz sa už snažíme nájsť si čas na pamiatky a užiť si mesto. Neskôr máme Fed Cup, na čo sa veľmi tešíme, ideme do Rigy. Potom Dubaj a ďalšie turnaje. Na Slovensku budeme veľmi málo.

Rodina si asi musela zvykať, že ste rozlietaní.

Áno. Niekedy sú smutní, že s nimi netrávime toľko času, koľko by sme mohli. Je to ale veľakrát ťažké, cestovanie vyčerpáva. Myslím si ale, že si už na to zvykli. My sa vždy tešíme, keď môžeme byť s rodinou o čosi dlhšie.

Ak by sme sa pozreli na celý rok 2019, ako by si chcel, aby vyzeral?

Ciele sú jasné – dostať sa čo najvyššie v rankingu, vyhrať grandslam. V podnikaní máme tiež ciele, ktoré sme si vytýčili. V rámci osobného života nech sa aj naďalej milujeme a nech sme zdraví.