Kristíne kvôli vysokému riziku rakoviny odstránili prsia aj vaječníky: Bola som vystresovaná z každého vyšetrenia

Jej staršie príbuzné také šťastie nemali. Pred približne 40 rokmi o mutáciách génov BRCA1 a BRCA2 netušili ani lekári a vedci ich identifikovali až v 90. rokoch. Hoci lekári tušili, že rakovina prsníka sa môže v niektorých rodinách vyskytovať častejšie, konkrétnu genetickú príčinu nepoznali a genetické testovanie neexistovalo. Ženy tak nemali možnosť zistiť, či sú nositeľkami mutácie, ani podstúpiť preventívnu operáciu, ktorá by riziko ochorenia výrazne znížila.

Mutácia v géne BRCA zvyšuje riziko vzniku rakoviny prsníka až na 87 %

Priemerné riziko rakoviny prsníka u žien je okolo 12 %. Mutácia v géne BRCA (Breast Cancer gene) môže zvýšiť riziko vzniku rakoviny prsníka z priemerných 12 % až na 87 %. Neznamená to však, že každá žena s mutáciou počas života automaticky ochorie na rakovinu prsníka.

„Riziko rakoviny prsníka u oboch mutácií BRCA1 a BRCA2 je rovnaké, pričom BRCA 1 zvyšuje riziko rakoviny vaječníkov až na 63 % z priemerného rizika 4 až 5 %. BRCA 2 zvyšuje riziko vzniku aj malígneho melanómu. Obidve mutácie môžu mať vplyv na vznik karcinómu prostaty a pankreasu,“ vysvetlil v staršom článku pre Refresher námestník pre liečebno-preventívnu starostlivosť AGEL Mammacentra sv. Agáty Zoltán Básti.

V článku, ktorý si môžeš prečítať tu, sme rozoberali rizikové faktory rakoviny prsníka a vaječníkov, možnosti genetického testovania a prevenciu na ochranu zdravia.

Lekári Kristínu od začiatku pripravovali na to, že jej vo vyššom veku odporúčajú preventívne odstrániť vaječníky. Rakovinu vaječníkov je totiž ťažké diagnostikovať a lieči sa horšie než rakovina prsníka. Okrem toho hormóny produkované vaječníkmi zvyšujú riziko vzniku rakoviny prsníka, takže ich odstránenie toto riziko zároveň znižuje.

Na každej kontrole sa ma pýtali, kedy plánujem s deťmi

„Lekári mi povedali, že v tomto prípade zatiaľ nič lepšie ako preventívne operácie neexistuje. Odporúčali mi, aby som sa zamyslela nad tým mať deti čo najskôr, aby sa nestalo, že dostanem rakovinu vaječníkov skôr, ako ich budem mať. Je to radikálny zákrok, ale zatiaľ sa nič lepšie nevymyslelo. Myslím si však, že teraz je už údajne vo vývoji vakcína proti rakovine vaječníkov,“ hovorí.

V Kristíninom prípade jej lekári odporúčali preventívne operácie približne vo veku 30 až 35 rokov. Prognóza a načasovanie zákroku sa však odvíjajú aj od toho, v akom veku ochoreli na rakovinu ostatné ženy v rodine. U iných pacientiek je preto postup individuálny a operáciu môžu lekári odporúčať aj v skoršom veku.

„Keď som mala osemnásť, tá tridsiatka či tridsaťpäťka mi pripadala strašne ďaleko, takže som to nejako zásadne neriešila. Len som chodila na tie vyšetrenia a nemala som z toho nejaký veľký stres,“ hovorí Kristína. Napriek tomu sa však v skorom veku začala zaoberať otázkou rodičovstva.

Ženy s podobnou prognózou často zápasia s výrazným psychickým tlakom. Vedomie, že ich v určitom veku pravdepodobne čaká radikálny zákrok, ovplyvňuje ich rozhodovanie o materstve aj partnerskom živote. Popri pravidelných vyšetreniach ženy nezažívajú len strach o svoje zdravie, ale aj neustále riešia otázky, kedy mať deti, kedy podstúpiť operáciu a ako zladiť lekárske odporúčania so svojimi životnými plánmi.

Podobné myšlienky mala aj Kristína. „Keď som mala 24–25 rokov, reálne som začala uvažovať nad tým, že ak chcem mať deti do tridsiatky, už by bol najvyšší čas začať to plánovať. Myslím si, že 24–25-ročné ženy ešte väčšinou nad deťmi neuvažujú. Moja mama mala deti mladá, keď zomrela, ja som mala už osemnásť. Teraz mám 39 a moje deti majú šesť a deväť rokov, takže je to posunuté. Veľmi to ovplyvnilo môj život. Na každej kontrole sa ma pýtali, kedy plánujem s deťmi, a ja som z toho bola hrozne nervózna,“ priznáva.

Okamžite po operácii vaječníkov nastúpila chirurgická menopauza

Kristína si napokon rodinu založila, no ako roky ubiehali, otázka zákrokov bola čoraz bližšie. Operáciu vaječníkov podstúpila hneď po skončení dojčenia druhého dieťaťa, keď mala 35 rokov. „Operácia prebiehala laparoskopicky a už pár dní po zákroku som sa cítila dobre,“ hovorí. Okamžite po zákroku však u nej nastúpila očakávaná chirurgická menopauza, ktorá so sebou priniesla nepríjemné vedľajšie prejavy, s ktorými sa Kristína dodnes vyrovnáva.

Nástup menopauzy je náročným obdobím pre ženy v každom veku a nielen preto, že prakticky prichádzajú o možnosť počať dieťa. Aj Kristína priznala obavy. „Veľmi som sa bála, že keď u mňa nastane menopauza, tak zrazu, z týždňa na týždeň, brutálne priberiem a zostarnem. Ale nakoniec sa to nestalo. Stále vyzerám prakticky rovnako, čiže táto obava sa nenaplnila,“ hovorí s úsmevom.

Bola som čoraz viac vystresovaná z každého vyšetrenia

V prípade operácie prsníkov na Kristínu lekári netlačili. Rozhodnutie nechali na nej s tým, že môže zostať v sledovaní, chodiť na sono, MR a mamografiu, a keby niečo našli, zachytili by to v ranom štádiu.

„Ja som však bola čoraz viac vystresovaná z každého vyšetrenia, vždy som sa bála, že tam bude nález. Mala som hrozný stres a paniku aj pri čakaní na výsledky, a tak som si povedala, že si to radšej dám spraviť preventívne. Brala som to už ako istú vec, že tú rakovinu prsníka dostanem, keď ju mali aj ženy v mojej rodine. A ak by sa nález objavil, aj tak by som musela ísť na operáciu a brať chemoterapiu, rádioterapiu či iné lieky. V tomto prípade by rekonštrukcia prsníkov bola ešte horšia, než keď sa to urobí preventívne,“ priznáva.

Subkutánnu mastektómiu so zachovaním kože a bradaviek podstúpila aj Kristína. „Lekári mi odprezentovali, že sú tam viaceré možnosti, ktoré nezávisia len od môjho rozhodnutia, ale samozrejme aj od toho, čo je vôbec možné u mňa spraviť. Tá operácia sa niekedy musí robiť na dva razy, niekedy sa dá na jeden – tak ako u mňa,“ vysvetľuje Kristína.

Niekoľko ľudí mi povedalo, že to bolo akoby šťastie, že som mohla ísť na tento zákrok. Aspoň som dostala prsia zadarmo.

Niektoré ženy sa rozhodnú nechať si bradavky, iné si ich nechajú odstrániť. Podľa lekárov môže úplné odstránenie bradaviek znížiť riziko, že by v zostávajúcom tkanive zostali bunky s potenciálom pre vznik rakoviny. Kristína sa rozhodla toto riziko podstúpiť a bradavky si ponechať, aby prsia vyzerali čo najprirodzenejšie. Pri jej zákroku odstránili len vnútorné žľazy a pod sval jej vložili implantáty.

„Ja som rozmýšľala aj nad inými možnosťami a bola pripravená, že ak by sa operácia nepodarila – napríklad implantáty by moje telo neprijalo alebo by nastali nejaké pooperačné komplikácie – môžem skončiť aj takto. Ale predsa len nemám ani 40 rokov, takže keď som nad tým rozmýšľala, akú variantu preferujem, stále som si hovorila, že ešte som mladá a ešte by som tie prsia chcela mať,“ hovorí otvorene.

V porovnaní s operáciou vaječníkov však Kristína tento zákrok znášala oveľa ťažšie. „Bola to predsa len veľká 4-hodinová operácia. Mala som to dlho opuchnuté, mokvali mi jazvy, nemohla som hýbať rukami. Takmer nič som nemohla robiť. Mňa bolel celý hrudník, chrbát, všetky svaly, všetko. Keď som prišla na kontrolu, lekár mi povedal, že to je úplne normálne a bežné a že sa nemusím báť,“ hovorí. Napriek tomu, že rada, že riziko ochorenia v budúcnosti veľmi výrazne minimalizovala.

Mastektómiu a následnú rekonštrukciu prsníkov v Kristíninom prípade preplatila zdravotná poisťovňa. „Niekoľko ľudí mi povedalo, že to bolo akoby šťastie, že som mohla ísť na tento zákrok. Aspoň som dostala prsia zadarmo,“ hovorí. „Tie prsia ale nevyzerajú úplne tak pekne, ako keď si niekto ide iba zväčšiť vlastné prsia – má svoje prsia, svoj tuk, svoje žľazy a ešte mu tam pridajú implantát. Toto je viac-menej taká protéza,“ vysvetľuje a zároveň zdôrazňuje, že výsledok je určite krajší, keď sa zachová celá vlastná koža, než u žien, ktoré ochorejú, podstúpia mastektómiu a následne rekonštrukciu.

Subkutánna mastektómia je medicínsky zákrok

Netreba si však predstavovať operáciu a predoperačné konzultácie ako na videách z Instagramu. Kristína opisuje, že ide o zdravotnícky zákrok, ktorý odborníci vykonávajú z vážnych zdravotných dôvodov. Lekár má množstvo pacientov, a preto v tomto prípade nie je priestor tráviť hodiny výberom implantátov a špekulovaním nad estetickým výsledkom.

„Ja som absolútne dôverovala lekárovi – všetko, čo mi navrhoval, som brala, nespochybňovala som to. Jediné, čo mi povedal, bolo, že keď už ideme robiť operáciu, dá sa trošku hýbať s veľkosťou. Ja som však chcela mať prsia také, aké som mala predtým, takže sme sa dohodli, že rekonštrukciu sa posnaží urobiť tak, aby bola čo najviac podobná mojim pôvodným prsiam,“ hovorí.

Genetické testy

Kristína o svojich zákrokoch otvorene rozpráva aj na sociálnych sieťach. Ľudia sa jej najčastejšie pýtajú, ako sa dostala ku genetickým testom, pretože mnohé ženy pri takej téme trošku panikária – myslia si, že keď mala rakovinu babka, môžu ju mať aj ony. „Pravdepodobnosť je veľmi nízka, väčšina žien s rakovinou prsníka nemá genetickú príčinu,“ hovorí dopĺňa Kristína.

Dôležité je nezabúdať na samovyšetrenie prsníkov aspoň raz mesačne a pravidelné gynekologické preventívne prehliadky – a to aj v prípade, že nepatríš do rizikovej skupiny.