Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Jana je špecialistka na blond a jej melíry stoja aj 600 eur. Klientky za ňou do salónu v Novej Dubnici cestujú z Bratislavy aj zo zahraničia. Začínala tak, že napriek plnému diáru prerábala, čo je podľa nej realita mnohých kaderníčok na Slovensku.
Keď Janka Doričková na Instagram pridala video o tom, že za kvalitnú prácu sú ženy ochotné zaplatiť aj 250 eur a viac, strhla sa pod ním lavína komentárov. Kaderníčky sú vraj „nenažrané“ a v strate môže byť len tá, ktorá nechodí do roboty.
Podľa Jany je to obyčajné nepochopenie podnikania. „Kaderníčka je podnikateľka ako každá iná. Peniaze od klientky nám nejdú do vrecka, najprv z nich zaplatíme dane, materiál a nájom. A keď si raz kúpime nové auto, sú za tým roky drilu a obetí, nie obálka od klientok,“ hovorí pre Refresher.
V tomto článku si prečítaš:
Čo radí kaderníčkam, ktoré sa boja zdražiť.
Ako reagujú klientky, keď od nich chce zálohu alebo pokutu za neohlásený termín.
Koľko jej naozaj zostane z melíru za 600 eur.
Prečo si luxusný salón otvorila v Novej Dubnici a nie v Bratislave.
Sama si pamätá časy, keď by jej takéto ceny za svoje služby ani nenapadli. Na začiatku pendlovala medzi prenajatým kreslom v Novej Dubnici a v bratislavskej Petržalke a robila od rána do večera. Raz k nej prišla plavovláska s pokazenou farbou od celebritného kaderníka. Jana na jej hlave strávila takmer päť hodín. Potom si od nej vypýtala 60 eur.
Kolega, ktorý vlastní salón v Bratislave, si ju zavolal bokom. „Povedal mi: Urobila si takú úžasnú prácu, že mám chuť sa ti pokloniť. A ty si si vypýtala šesťdesiat eur? Tej klientke bude zajtra hanba povedať kolegyniam v práci, koľko zaplatila,“ spomína.
Dnes si za melír pýta aj 600 eur a klientky za ňou cestujú z celého Slovenska. Napriek tomu tvrdí, že jej z ceny na konci roka zostane len zlomok.
V rozhovore pre Refresher rozpočítala, kam idú peniaze z drahého melíru, prečo musela predať byt a ktoré klientky považuje za bezočivé a sebecké. Prezradila aj, prečo jej nikto z rodiny nerozumel, keď si otvorila luxusný salón My Name is Icon v Novej Dubnici, a čo radí kaderníčkam, ktoré sa boja zdražiť.
Janka vraví, že cesta k melírom za 600 eur ju ako podnikateľku stála v živote veľa obety. Vlastný salón stojí veľa peňazí a úspory z Anglicka jej nestačili. „Poviem to na rovinu. Musela som predať byt, aby som splatila dlhy a vyplatila faktúry za materiál a zariadenie.“
Peniaze, ktoré zarobí, si delila na dve časti. Z jednej žila. Druhá, väčšia, bola odložená na dane, DPH a investície do salónu. „Na tie peniaze sa nefixujem. A na začiatku ich vyrobíš len tvrdou prácou. Mne nikto nikdy nič nedal. Všetko som si tvrdo vydrela,“ hovorí.
Pozná aj kaderníčky, ktorým stačí tisíc eur mesačne. Bývajú však v manželovom byte, jazdia na jeho aute a hypotéku platí on. Samoživiteľke alebo slobodnej matke by taký príjem podľa Jany nestačil. Tvrdá práca znamenala roky bez dovolenky a bez voľného víkendu. Stálo ju to aj zdravie.
Přidej se do Refresher Clubu
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Čo radí kaderníčkam, ktoré sa boja zdražiť.
Ako reagujú klientky, keď od nich chce zálohu alebo pokutu za neohlásený termín.
Koľko jej naozaj zostane z melíru za 600 eur.
Prečo si luxusný salón otvorila v Novej Dubnici a nie v Bratislave.
„Prestala som cvičiť. Každú sekundu som venovala biznisu, klientkam, natáčaniu videí a sociálnym sieťam.“ Zmieriť sa s tým musel aj jej priateľ.
Na začiatku si nedovolila ani to, čo mnohé kolegyne považujú za samozrejmosť. Klientke nikdy nepovedala, že v sobotu nerobí alebo že v piatok končí o štvrtej. „Veľa ľudí by chcelo byť tam, kde som ja. Ale keby som im povedala, čo všetko som musela obetovať, už by to nechceli.“
Zdroj: archív Jany
Jednotkárka, ktorá nesmela byť kaderníčkou
Kaderníčkou chcela byť od detstva. Rodičia jej to však nedovolili, mala samé jednotky a v tom čase panovala predstava, že na kadernícky odbor idú študenti so slabšími známkami. „Nechcem tým nikoho uraziť, ale tak to vtedy bolo,“ hovorí.
Skončila teda na stavebnej priemyslovke a potom na strojníckej vysokej škole, ktorú nedokončila. Odišla do Anglicka, kde napokon strávila 16 rokov. V roku 2009 si urobila kadernícky kurz na Slovensku, pretože papiere sa tu získavali jednoduchšie. Popri tom v Anglicku študovala biznis na vysokej škole.
Práve tam sa rozhodla. „Videla som, ako sa anglickým kaderníčkam darí, ako si dokážu vybudovať salóny, klientelu a na akých autách sa vozia. Povedala som si, že nebudem zavretá v kancelárii,“ spomína.
Na Slovensko sa vrátila tesne pred pandémiou. „Hovorila som si, že na Slovensku je taká diera na trhu, že to tam musím dať.“ Realita však bola tvrdšia, než čakala.
Plný diár, prázdne vrecko
Jana opisuje svoje začiatky, ktoré boli ťažké. Klientky neboli zvyknuté platiť vyššie ceny a kaderníčky si ich podľa nej nevedeli poriadne vypočítať. Preto si nastavila cenník podľa okolitých salónov a kolegýň. Prenajímala si kreslo v salóne v Novej Dubnici a druhé v bratislavskej Petržalke a pendlovala medzi nimi.
Strašne som sa narobila, robila som ťažké práce na hlavách a nedokázala som z toho normálne vyžiť.
Zlom prišiel po spomínanej päťhodinovej oprave farby za 60 eur. Kolega ju vzal na kávu a Jana si prvýkrát sadla k číslam. Zistila, že do nákladov vôbec nezapočítava vlastnú hodinovú mzdu, účtovníčku, benzín do práce ani obed.
Odvtedy zvyšovala ceny podľa skutočných nákladov, pravidelne každých pol roka. „Niektoré klientky, samozrejme, odišli. Vždy bude určité percento, ktoré odchádza, aj keď zvýšiš len o päť eur. Ale tie najlepšie zostali.“
Dodáva, že ako platiteľka DPH musí z každého bločku okamžite odrátať 23 percent. Nasleduje materiál. Kaderníčka, ktorá používa značkové farby, tonery a melírovacie prášky, podľa nej mesačne míňa minimálne 1 000 až 2 000 eur len na ne. K tomu odvody, nájom, energie, účtovníčka, benzín či obed za 9 až 12 eur denne.
„Mám to vypočítané, takže nepotrebujem nikoho klamať. Z ceny, ktorú mi klientka zaplatí, vidím na konci roka pri veľkom šťastí 30 percent. Vo väčšine prípadov 20,“ tvrdí. Zvyšok ide na náklady, vzdelávanie a zveľaďovanie salónu.
„Veď si len kaderníčka“
Janu najviac hnevá, ako sa na Slovensku na jej remeslo pozerá. Kaderníčka je podľa nej podnikateľka, ktorá musí mať funkčný biznis s čistým ziskom. „Na Slovensku sa na to pozerá tak, že si len hlúpa kaderníčka. Čo by si ty chcela?“
Klientky, ktoré od nej po zdražení odišli, pritom často neboli tie, ktoré by na to nemali. „Sú to vysoko vzdelané ženy s fantastickými zárobkami. Napríklad právnička alebo žena, ktorej manžel je lekár a pichá botox. On si za botox zoberie 250 eur, ale ona to kaderníčke predsa nezaplatí,“ zamýšľa sa.
Pripomína, že pri náročnej oprave farby kaderníčka nesie obrovskú zodpovednosť. Môže klientke odpáliť vlasy alebo poškodiť pokožku hlavy. Technológie a materiály sa menia, preto sa musí vzdelávať každý rok.
Zdroj: archív Jany
Klientky, ktoré jednoducho neprídu
Osobitným problémom sú podľa jej slov zrušené termíny. Na začiatku sa jej pravidelne stávalo, že si pre klientku vyhradila aj šesť hodín a tá neprišla, nedala vedieť a nezdvihla telefón. „Kto mi zaplatí ten deň? Kto mi zaplatí náklady? A takýchto dní nemáme jeden do mesiaca. Môžeme ich mať aj desať.“
Skúšala zaviesť pokutu vo výške polovice ceny služby. Nezaplatila ju ani jedna klientka, radšej už neprišli. Potom zaviedla zálohu 50 eur. „To sa im tiež nepáčilo. Alebo termín aj tak zrušili a zálohu chceli späť.“
Dnes už také klientky nemá, no u kolegýň to vidí stále a hovorí, že sa to nebojí povedať naplno. „Sú bezočivé, sebecké a vôbec ich nezaujíma, ako tá kaderníčka pokryje náklady. Ale keby im šéf ráno zavolal, že dnes nerobia a nedostanú zaplatené, vyhrážali by sa mu súdom.“ Kaderníčkam radí, aby si tieto straty spriemerovali a započítali do nákladov.
Za čo klientka platí
Ako si teda nájsť klientky, ktoré prácu ocenia a prídu? Podľa Jany musia najprv vidieť, za čo vlastne platia. Drahý melír nezačína farbou, ale konzultáciou. Ak sú vlasy príliš poškodené, melír odmietne a najskôr odporučí kúru. „Niekto si potom myslí, že na ňom chcem zarobiť. Nie, ja ti teraz melír nespravím.“
Nasleduje dôkladná práca a ošetrenie vlasov po každom kroku. Výsledok má vydržať štyri až osem mesiacov bez fľakov, ktoré sa pri lacnom melíri objavia po pár týždňoch. „V obchode klientky zastavujú ženy a pýtajú sa, kto im robil vlasy.“ Opisuje, že drahší melír totiž nie je náročnejší len z hľadiska použitých techník a výsledku, ale aj časovo. „Určite nejde o službu, ktorú je možné kvalitne zvládnuť za dve hodiny. Takýto typ melíru si väčšinou vyžaduje minimálne 4 až 8 hodín práce v závislosti od východiskového stavu vlasov a požadovaného výsledku.“
Dodáva však, že sa nezastáva všetkých kaderníčok. Podľa jej slov existuje aj kategória, ktorá by podľa nej nemala pracovať vôbec. S kolegyňami už stretli klientky s popáleninami druhého stupňa po neodbornom odfarbovaní, ktoré skončili v nemocnici. „Príde klientka, ktorá mala vlasy po pás, a na vrchu hlavy má vypáleného kohúta. Je mi do plaču, a potom mi povie, že tam ešte zaplatila 200 eur,“ opisuje. „Za takéto kaderníčky sa hanbím.“
Aj preto si mnohé nové klientky kedysi sadali do jej kresla vystresované a stuhnuté. „Vždy hovorím: Ak mi neveríte, odmietam s vami spolupracovať. Potrebujem stopercentnú dôveru.“ Po prvom výsledku sa podľa nej všetky upokoja. „Dnes mi ženy v kresle aj zaspia.“
Zdroj: archív Jany
Čo ju naučilo zdražovanie?
Za tie roky si Jana prešla mnohými zdraženiami a pochopila, že klientela je pre každú kaderníčku. Len sa treba rozhodnúť, pre akú. „Jedna skupina nechce dávať ani dostávať lepšie služby, druhá si potrpí na kvalitu a trendy,“ hovorí.
Tým, ktoré si na zdraženie zatiaľ netrúfajú, radí naučiť sa novú techniku a zaradiť ju do cenníka ako drahšiu službu. Práve ňou si podľa nej pritiahnu lepšie platiace klientky. Učiť sa však odporúča od najlepších, nie na najlacnejších školeniach. „Kľudne cestujem na druhý koniec republiky aj do zahraničia.“
Pochopila aj, že cena musí sedieť s prostredím. Klientky, ktoré jej dobre platili, sa jej kedysi priznali, že sa hanbia vôjsť do salónu, kde si prenajímala kreslo. Tak si otvorila vlastný, a to v Novej Dubnici, nie v Bratislave. Rodičia nechápali, či je normálna. „Bola tu diera. Žije tu veľa žien, ktoré chcú luxusný servis, ale nemali kam ísť.“ Dnes za ňou a jej kolegyňami cestujú klientky z Bratislavy, Rimavskej Soboty aj zo zahraničia.
Napokon sa rozhodla venovať len tomu, v čom je najlepšia. Špecializuje sa na blond a melíry, predlžovanie vlasov, brazílsky keratín a rekonštrukciu poškodených vlasov. Ako jediná na Slovensku má medzinárodný majstrovský titul v predlžovaní vlasov.
Keď dnes klientkam oznámi ďalšie zdraženie, neriešia to. Svoje ceny už nikomu nevysvetľuje. „Už som v štádiu, keď sa za svoje ceny necítim vinná.“ Po rokoch driny konečne zbiera aj plody. Po štyroch až piatich rokoch si prvýkrát dovolila končiť v práci o štvrtej. Niektoré soboty však robí dodnes. „Pomaly si začínam užívať aj život. A tento rok budem mať 44 rokov,“ hovorí na záver.
