Celý slovenský Instagram „žije“ poburujúcim videom, na ktorom muž masturbuje vo vlaku. Pôvodne ho zdieľal profil @stop_catcalling_now a už ho zdieľajú známi influenceri, hudobníci, novinári a ďalšie osobnosti.
Video zachytáva muža, ktorý sedí vo vlaku oproti podľa našich informácií 17-ročnému dievčaťu. Pozerá sa naň a pritom si vytiahne z nohavíc penis. Začne masturbovať.
My sme sa s mladou dámou spojili, aby sme zistili, čo presne sa stalo a ako to plánuje riešiť.
Podľa slov dievčaťa si na pár sekúnd aj zložil rúško, usmial sa naň, naznačoval mu, aby sa pozeralo. Robil aj nepríjemné gestá: hrýzol si do pier, oblízal si ich. Priamo dievča ani raz neoslovil, no bolo jasné, že si od neho vyžaduje pozornosť. Ona sa snažila pozerať von oknom a po celý čas mala na ušiach slúchadlá. Nerozumie, ako ho mohla k tomu vyprovokovať.
Som z celej situácie vystresovaná. Píše mi strašne veľa ľudí, aj negatívne, aj pozitívne. Nechcela som to dotiahnuť až do tejto fázy.
Áno, áno.
Ale boli tam aj takí, ktorí mi napísali, že „aj tak si pre mužov len bravčové mäso“ a podobne.
Ja som písala polícii na Instagram, ale oni mi neodpísali. V komentároch ich označili asi päťstokrát, takže neverím tomu, že si to nevšimli. No nejaký policajný pracovník, ktorý má v profile na Instagrame napísané, že tam pracuje, už komentoval pod príspevkom Startitupu, že je to v rukách polície. Ale neviem, čo je na tom pravdy.
Rozprávali sme sa o tom doma. Môj otec už napísal aj do televízie.
A ísť priamo na policajnú stanicu sa nechystáte?
Rozmýšľala som nad tým, ale ak by som sa chystala, tak len bez trestného oznámenia. To by mi podľa mňa spôsobilo väčšiu ujmu, než pomohlo.
Myslíš si, že keby to riešila televízia, bolo by to z hľadiska tej ujmy lepšie? Predsa len to uvidí viac ľudí ako pár vyšetrovateľov, s ktorými by si sa rozprávala.
Chápem, ale aj v komentároch mi písala jedna žena, ktorá šla na políciu, a neriešili to vôbec. Až potom to odprezentovala televízia, takže muž mal absolútnu hanbu. Aj keď nič nevyriešili, ale aspoň o tom vedelo celé Slovensko.
Chcela by si teda, aby ten muž zacítil takú hanbu? Aby ho v jeho okolí ľudia spoznali?
Áno, skôr by som chcela dosiahnuť to, aby ho vedeli identifikovať, a posunúť sa potom ďalej. Je mi úplne jedno, či sa to dozvie jeho manželka alebo deti. Nemal hanby. Nechcem ho ponižovať alebo čosi také, ale... karma ho dobehne.
Prejdime k tomu, čo sa vo vlaku vlastne stalo. Cestovala si sama?
Bohužiaľ, áno. Sadla som si oproti jednému dievčaťu, potom si prisadol ten pán. Nepoznala som ani jedného z nich.
Kam si cestovala?
Z Nového Mesta nad Váhom do Bratislavy.
To dievča oproti tebe si nič nevšimlo?
Nemalo šancu to vidieť, lebo medzi ním a tým mužom bol batoh. Ona mala slúchadlá a buď pozerala von oknom, alebo oddychovala, spala. Podľa mňa to absolútne nevnímala, nevšimla si to.
Na videu to vyzerá, že nie si v kupé.
Bola to druhá trieda.
Cez chodbu teda nikto neprešiel, kto by si to mohol všimnúť?
Ale pravdaže áno. V Trnave nastúpilo dosť ľudí, chodbou prešlo možno sedem dospelých mužov a žien a on sa uspokojoval smerom do uličky. Bola to hneď prvá štvorka pri dverách, keď nastúpite do vagóna, takže to si človek všimne.
A neprestal s masturbáciou, keď vlak stál v stanici?
Vôbec nie. On neriešil vôbec nikoho, pokračoval v tom. Nikto sa neozval. Videla som jeden pár, muža a ženu, ktorý sa na mňa aj otočili, ale nič nepovedali.
Požiadala si priamo o pomoc niekoho ty?
Vôbec. Vždy som si myslela, že keby sa mi také niečo prihodilo, tak použijem svoj slzák, budem kričať, nadávať, len aby som tomu zabránila. Ale keď som sa zrazu v tej situácii ocitla, tak som len sedela, nevedela som sa pohnúť, nevedela som dýchať, chcelo sa mi plakať... ale zo mňa nešlo ani hláska vydať.
Čakala si, že ti niekto pomôže sám od seba?
Ja som v to veľmi dúfala. Bol tam jeden chalan, ktorý sa na mňa párkrát pozrel, ale nevidel na toho pána, takže nevedel, že potrebujem pomoc. Okolo mňa prešli dospelí ľudia, štyridsiatnici, ale ja verím tomu, že keby to boli mladí, 20- až 25-roční ľudia, tak niečo urobia.
Myslíš, že tie generačné rozdiely sú také veľké?
Myslím si, že mladší ľudia sú s tým viac zoznámení a že by skôr zasiahli ako staršia generácia.
Kedy sa ti podarilo od neho napokon odísť?
Keď sa začal hrnúť dav ľudí, ktorí vystupovali v Bratislave, povedala som si, že sa pred nich musím vopchať, aby nemohol ísť za mnou. Takže som sa v poslednej chvíli šupla pred ľudí – on našťastie ostal sedieť a nešiel za mnou.
Povedala si o tom rodičom hneď?
Hneď ako som už stála pri dverách pred vystupovaním. Poslala som video mamine a písala som jej, že jej musím zavolať, niečo sa deje. Hneď mi zavolala, vravela mi, nech sa držím s ľuďmi a dávam si pozor. Veľmi sa o mňa bála, o priateľovi ani nehovoriac.
Čo cítia tvoji rodičia a priateľ? Hnevajú sa?
Sú veľmi nahnevaní, priateľ pri pohľade na tie komentáre, kde ľudia píšu, že sa nemáme obliekať ako štetky, je veľmi nahnevaný. Aj kamaráti a spolužiaci, ktorí ma veľmi podporujú.
Ako reaguješ na tie komentáre, ktoré pribúdajú na Instagrame?
Všetkých takmer dvetisíc komentárov som si prečítala pod oboma príspevkami. To, s čím súhlasím, som osrdiečkovala. Tým, s ktorými nesúhlasím – keď píšu, že som mala krátku sukňu alebo minisukňu – odpisujem. Ale nie na všetko, jednoducho je toho veľa, ale na malé množstvo som odpísala.
Čo hovoríš ľuďom, ktorí vravia, že si si to nemala natáčať alebo že sa ti to páčilo, už keď si to natočila?Nemali nikdy potýčku s policajtmi, nevedia, že bez dôkazu môžu ísť oberať jahody do záhrady. Raz som to zažila na základnej škole, keď ma obťažoval jeden pán. Riešila som to cez školu, prišli policajti a povedali, že keďže nemám dôkazy, nemajú to ako riešiť. Takže som si teraz tie dôkazy urobila.
Čo budeš teraz robiť? Zvažuješ vyhľadať psychológa?
Zvažovala som to, ale napokon som sa rozhodla, že nepôjdem. Veľa ľudí si tým už prešlo a zvládlo to, už je to pre mňa minulosť. Viem, že to už rieši polícia, teda podľa toho komentára by mala, pohla som sa dopredu. Vie o tom už veľa mladých Slovákov a Sloveniek a myslím si, že je to na dobrej ceste.
Zmení táto skúsenosť tvoj pohľad na mužov?
Pravdaže, už zmenila. Ja sa jednoducho bojím. Toto nie je moja prvá skúsenosť. Stalo sa mi už veľakrát, že po mne nejaký opitý muž kričal nadávky a hovoril, ako by ma – slušne povedané – pretiahol. Ono sa to deje a musíme niečo robiť, aby to už prestalo. Som rada, že o tom baby hovoria (adminky Sára a Ema z profilu @stop_catcalling_now, pozn. red.), písali o tom aj médiá.
Prehodnotíš po tejto skúsenosti svoj šatník?
Nie. Som presvedčená o tom, že som nič zlé neurobila a že som nebola nevhodne oblečená. Mám právo obliekať si, čo chcem. Je navyše leto, vonku je tridsať stupňov, o vlaku ani nehovorím. Nevyčítam si, čo som mala oblečené. To, čo sa mi stalo, nemá nič spoločné so mnou, je to čisto o tom pánovi.
Políciu sme oslovili s otázkou, či prípad oficiálne rieši, no do uzávierky nám neodpovedala.
