14-ročný chlapec zabil 7-ročné dieťa a kusy jeho kože i tuku uvaril, aby vytvoril diabolský „elixír“

S telom zmrzačeného chlapca však ani zďaleka neskončil. Keďže sa nachádzal len neďaleko od svojho domu, netrvalo mu dlho, kým rýchlo zbehol ešte po kuchynské kliešte a polievkovú konzervu. Pomocou noža mu odrezal približne 10 až 15 dlhých kúskov kože s časťami podkožného tuku a vložil ich do nádoby.

V nej kúsky tela 7-ročného Jonathana Thompsena rozvaril doma na sporáku, aby ich mohol neskôr vypiť. Myslel si totiž, že po vypití nápoja z podkožného tuku malého chlapca získa diabolský „elixír“, ktorý mu dá superschopnosť lietať a stane sa synom samotného diabla. Týmto tajným okultistickým receptom ho inšpiroval horor Warlock z roku 1989, ktorý si zamiloval a krátko pred vraždou ho pozeral minimálne 10-krát za sebou.

Poctivý žiak, na ktorého sa vôbec nikto nesťažoval

Telo chlapca mladá dvojica spolupáchateľov ledabolo odložila do kríkov, kde sa nachádzalo ďalšie tri dni. Zakrvavený nôž a konzervu s časťami kože a podkožného tuku obete si neskôr Sandy Charles skryl v pivnici.

Vystrašená matka Jonathana Thompsena 9. júla 1995, na druhý deň po vražde, nahlásila synovo zmiznutie. Do hľadania 7-ročného chlapca sa zapojilo množstvo dobrovoľníkov z okolia vrátane Sandyho Charlesa, ktorý sa s nezvestným videl ako posledný pri hraní bejzbalu.

Ľudia z malej obce s pár tisíc obyvateľmi vtedy ešte netušili, že Sandy Charles Jonathana Thompsena chladnokrvne zavraždil. Ako by len mohli. Malá komunita ľudí nič také brutálne doposiaľ nezažila a na podozrenia voči Sandymu nemala ani najmenší dôvod.

Prokurátor Robin Ritter v dokumentárnej sérii Northern Mysteries povedal, že jeho správanie bolo podľa okolia až do momentu vraždy v norme. Sťažnosti na chlapca nemali ani v škole a v žiadnom smere sa nevyznačoval násilnými sklonmi.

Los Angeles Times ho opisuje ako dobrého žiaka a dochvíľneho roznášača novín, ktorý sa často staral o svojich mladších súrodencov. The New York Times zistil, že Sandy Charles sa pred vraždou zúčastnil na vedeckom veľtrhu, za ktorým stála jeho škola. V každom ohľade teda pôsobil ako vyrovnaný a slušný mladík.

V období pred vraždou sa však podľa slov svojej matky Jean Charlesovej, ktorá vychovávala chlapca sama, utiahol do seba a začal sa vyžívať v sledovaní hororových a fantasy filmov, pričom mal množstvo podivných otázok týkajúcich sa Biblie a rituálov. Tie podľa všetkého pramenili z filmu Warlock. „Viem, že je môj syn. Ale už ho nespoznávam tak ako kedysi,“ cituje slová matky vraha Weekly World News.

K vražde ho vraj prinútili hlasy

Telo nebohej obete našli za domom Sandyho Charlesa 11. júla približne o 19. hodine. Prípad malou komunitou kanadskej obce otriasol o to viac, keď zistili, kto bol vrahom mladého chlapca a čo s ním plánoval spraviť. Vzhľadom na to, že Sandyho Charlesa videli s obeťou ako posledného, okamžite sa stal podozrivým číslo jeden. Ešte v ten istý deň skončil na výsluchu, ihneď sa priznal a povedal aj o svojom 8-ročnom spolupáchateľovi.

Dalo by sa čakať, že mladý vrah bude brutalitou svojho skutku otrasený a pred vyšetrovateľom sa emocionálne zlomí. Opak však bol pravdou. O vražde hovoril v jasných detailoch, bol priamočiary a zdalo sa, ako keby nič neľutoval. Podľa kanadského magazínu Maclean’s vyhlásil, že bol v čase vraždy „pod vplyvom duchov“. Počul vraj podivné hlasy a niekto alebo niečo mu do hlavy vkladalo myšlienky, aby spáchal samovraždu, tie sa však neskôr pretransformovali do plánovania vraždy inej osoby.

Podobne vyrovnane ako na výsluchu pôsobil aj v súdnej sieni, kde dokonca často zíval a tváril sa, že spí. Ako keby si neuvedomoval, že za to, čo spravil, mu hrozí vysoký trest. Ak by ho odsúdili za vraždu prvého stupňa, mohol by dostať doživotný trest s možnosťou podmienečného prepustenia po piatich až siedmich rokoch.

Utiekol zo psychiatrie a zbil zdravotnú sestru

Osemročný komplic William Martin nemohol byť pre nízky vek postavený pred súd. Krátko po vražde tak skončil v detskom domove. Sandyho Charlesa však vzhľadom na jeho vyšší vek a brutálnosť činu súdili ako dospelého. Advokát mladého vraha Barry Singer tvrdil, že jeho klient konal pod vplyvom bludu, ktorý si vyprodukoval neustálym sledovaním filmu Warlock.

Chlapec si tak údajne skutočne myslel, že pokiaľ vypije uvarený tuk obete, bude môcť lietať. Tento záverečný akt však mladý vrah podľa vlastných slov nakoniec nezrealizoval. Pred súdom podľa denníka Los Angeles Times vyhlásil, že nakoniec „chcel jednoducho zostať takým, aký je“. Pôvodne sa síce objavili správy o tom, že časti obete zjedol, no tie sa neskôr ukázali ako nepravdivé. Obhajoba teda nijako nepopierala, že Sandy Charles svoju obeť zabil, no bránila sa chlapcovým zlým psychickým stavom. Ten potvrdili aj psychiatri, ktorí mu diagnostikovali schizofréniu. 

Dobové noviny ako Weekly World News veľkými titulkami označovali Sandyho Charlesa za uctievača diabla, no odborníci uvádzali, že vinu možno zhadzovať skôr na jeho labilnú duševnú stránku, nie na nadprirodzeno. Prokurátor Robin Ritter však tvrdil, že obžalovaný si veľmi dobre uvedomuje, čo spravil, a údajne povedal, že dúfa, že ho pošlú na psychiatriu, aby sa o dva roky neskôr mohol dostať na slobodu.

Sudca Gerry Albright v roku 1996 vyhlásil verdiktom chlapca za nevinného z dôvodu jeho nepríčetnosti. Nariadil mu však pobyt v psychiatrickom zariadení v North Battleford. V roku 1998 sa mu podarilo počas jednej z vychádzok utiecť, no o 15 hodín nato ho chytili. Neskôr ho previezli do zariadenia Regional Psychiatric Centre v kanadskom meste Saskatoon, ktoré slúži ako psychiatria aj väzenie. Sudca totiž uznal za vhodné, aby bol Sandy Charles so svojím rizikovým správaním pod prísnejším dozorom. Za extrémne nebezpečného ho označila aj polícia, píše CBC.

Istý čas musel byť dokonca zavretý na samotke a nedovolili mu ani prechádzať sa slobodne po areáli. To sa však zmenilo ešte v roku 1998, keď mu na telo pripevnili sledovacie zariadenie, aby si boli istí, kde sa pohybuje.

U Sandyho Charlesa sa nepredvídateľné správanie prejavovalo aj naďalej. V roku 2000 napadol jednu zo zdravotných sestier. Tá po jeho útoku upadla do bezvedomia. V roku 2013 ho dočasne previezli do psychiatrického ústavu North Battleford s nižším stupňom stráženia, no onedlho nato sa vrátil do zariadenia Regional Psychiatric Centre. Z posledných správ z roku 2014 vieme, že prejavil záujem o prepustenie na slobodu. Vraj sa snaží pracovať na svojom správaní a agresívnych sklonoch. Či sa slobody niekedy dočká, budú však musieť rozhodnúť kompetentné osoby.