Slovenská DJ-ka Kristie Kardio je už rok úplne triezva a otvorene na Instagrame hovorí o tom, ako jej život bez alkoholu zmenil vzťahy, vnímanie samej seba aj mentálnu pohodu. Teraz sa v rozhovore ponorila ešte hlbšie.
Kristie Kardio je známa slovenská DJ-ka, ktorá sa rozhodla pre cestu, na ktorú sa mnohí ľudia, nielen v zábavnom priemysle, neodhodlajú. Je úplne triezva. Hoci sa jej občas do rúk ešte zamotá cigareta, alkohol ani iné návykové látky v jej systéme nenájdeš.
Deň pred naším rozhovorom uplynul presne rok odvtedy, čo si počas Sober October povedala, že triezvosť vyskúša na mesiac. Z jedného mesiaca sa stali dva, potom tri, a dnes je to už celý rok.
Ako sa cítiš presne po roku?
Som rada, že som to zvládla. Je to veľká vec. Mám sa dobre!
V príspevku, ktorý si zverejnila na Instagrame, si písala, že cesta zo zlého obdobia bude pravdepodobne cez triezvosť. Kedy si si to uvedomila?
Keď som v tom období chodila von za kamošmi alebo novými známosťami s tým, že sa potrebujem odreagovať. Trochu popiť a tak. Ale zašlo to do bodu, kedy som od určitého momentu (pohárika) nedokázala vnímať ľudí, pokračovať v konverzácii, začala sa cykliť v hlave a musela som odísť domov. Stalo sa tak viackrát. Zistila som, že to je veľký problém, ktorý musím vyriešiť. Tak som si povedala, že triezvosť môže byť jedna z možností, a skúsila som to. Vyšlo to, asi.
Začala si teda pôvodne s tým, že triezva vydržíš mesiac?
Áno. Prvýkrát som to myslím skúsila v roku 2022 ako výzvu Sober October. Potom som sa k tomu začala postupne vracať, pretože som si uvedomila, že sa človek po mesiaci triezvosti cíti inak, lepšie. Minulý rok som mala dokopy už 6 mesiacov triezvosti. Pár mesiacov bez rafinovaného cukru, pár mesiacov bez kávy... a tak. Experimentujem.
Čo je podľa teba najväčšia zmena, ktorú na sebe od začiatku triezvosti vnímaš? Sú to hlavne dve veľké veci. Prvá je moje prežívanie sveta a celkový pohľad na život. Druhá sú vzťahy.
Čo sa týka toho vnímania sveta a okolia, neviem to slovne moc opísať. Ale viem, že sa vo mne niečo veľmi zmenilo a takto som svet predtým nedokázala prežívať. Ako keby som predtým bola úplne odpojená od seba samej.
A čo sa týka vzťahov... Uvedomila som si, s koľkými ľuďmi som trávila čas iba vďaka spoločnému „koníčku“, a že za triezva si vlastne ani nemáme čo povedať, pretože máme odlišné energie, záujmy, a tak vôbec. Príde mi až neuveriteľné, že som takéto veci predtým nevnímala. Skamošovala a zbližovala som sa v podstate s hocikým.
Okresala som viac vzťahov v blízkom, ale aj širšom okolí. Povedala som si, že sa chcem sústrediť na seba a na vzťahy, na ktorých mi naozaj záleží.
Zmenil sa teda aj okruh ľudí, ktorých máš okolo seba?
Áno. Tým, že som párkrát verejne za pochodu oznamovala moju triezvosť, ozvalo sa mi veľa ľudí s podobnou cestou. Stretávame sa pravidelne napr. na eventoch, diskutujeme o tejto „ceste“ a prežívame to spolu. Niekoľko nových kamošov a kamošiek som spoznala v gyme.
Ostalo mi pár, ale kvalitných priateľstiev a zdá sa mi, že mám bližší vzťah s rodinou.
Teraz je pre mňa dôležité stretávať sa s kamošmi, ktorí si dovoľujú byť triezvi. Nevadia mi opití ľudia, ale jednoducho sú aktivity, ktoré alkohol a iné látky sabotujú.
Ako reagovali ľudia okolo teba, keď si prestala piť?
Tak najprv to bol pre všetkých šok. Kto si ma pamätá, ten vie. A stále ma sem-tam chce niekto pozvať na drink. Chvalabohu!
Dostalo a dostáva sa mi naozaj veľkej podpory. Od kamošov, rodiny a ľudí, čo ma poznajú. Aj naživo, aj cez správy. A mňa to potom motivuje pokračovať ďalej.
Akému mýtu o triezvych ľuďoch si sama predtým verila?
Že sú nudní. Tak normálni, až nudní. Bála som sa, že sa to stane aj mne – občas som si prišla byť totiž nudná, kvôli tomu, že som bola „nasucho“. Ale je to celé o zvyku. Teraz už fungujem v spoločnosti ako predtým, akurát s rozdielom, že domov chodím o pár hodín skôr.
Ešte skočím trošku naspäť, aký bol tvoj úplne prvý mesiac bez alkoholu?
Mala som to dosť uľahčené tým, že do toho so mnou išiel môj vtedajší parťák. Navzájom sme sa podporovali a denne využívali náš spoločný čas iným, zmysluplnejším spôsobom – vedome rozplánované, povedala by som.
Aj preto dnes o triezvosti otvorene hovorím – sama som bola kedysi niekým inšpirovaná a viem, že to môže pomôcť ďalším.
Kedy to bolo najťažšie?
Tým, že som na začiatku (prvých pár mesiacov) ešte nevedela prirodzene za triezva fungovať v spoločnosti, trávila som väčšinu času sama doma. V tom období som sa zároveň osamostatnila. Celé to bolo temné. A často osamelé. Sťahovať sa v zimných mesiacoch neodporúčam. Nastalo x presne tých momentov, kedy by som najradšej išla do baru. Na takéto slabé chvíle som v minulosti nepotrebovala ani kamošov, chodievala som sama.
Dovolím si tvrdiť, že človek, čo si nikdy nevyskúšal aspoň pár mesiacov triezvosti, sa nepozná.
Ale teraz som si s tými všetkými nepríjemnými pocitmi musela sadnúť. Tam sranda skončila a to bolo náročné. Je to ťažké, keď je človek smutný a vedome sa rozhodne, že potrebuje byť sám a triezvy. Dovolím si tvrdiť, že človek, čo si nikdy nevyskúšal aspoň pár mesiacov triezvosti, sa nepozná.
Po pár mesiacoch sa triezvosť stala mojou novou súčasťou a všetko to náročné stálo za to. Trpezlivosť v tomto prípade prináša fakt tie najkrajšie a najvoňavejšie ruže.
Počas tohto roku som mala 2x naplánované porušenie triezvosti. Na nový rok, a potom na celé leto. Vieš, že kým som mladá, nech si nazbieram zážitky a spomienky, ktoré si nebudem pamätať. Ale nepodarilo sa mi to – fyzicky aj psychicky mám voči tomu blok.
Ja som teraz vlastne obeťou triezvosti.
Čo teraz robíš pre psychohygienu, keď príde ťažšia chvíľa?
Idem do gymu, alebo prejsť sa. Poupratujem. A hudba je pre mňa veľmi dôležitá. Každý deň tancujem, spievam a hrám si na gitare. A úplne zo všetkého mám najradšej šoférovať Agátu (moje auto) a tam počúvať pesničky. To si myslím, že veľa ľudí vníma ako naozaj účinný spôsob psychohygieny.
Je pre teba ťažšie byť triezva na eventoch?
Ten jeden-dva drinky, ktoré ľudia pijú hneď pri vstupe do podniku, aby zahnali sociálnu úzkosť, som si ja dať nemohla. To som sa musela preučiť. Teraz to už beriem ako normálnu vec, nezamýšľam sa nad tým. Som rada medzi ľuďmi a ľudia ma bavia. Často sa v spoločnosti s nimi necítim triezvo. Stále sa smejem. Ozaj!
To je vec, čo sa vo mne zmenila. Neplačem od smútku. Ale že už vôbec. Prestala som sa opúšťať a to bola veľká, skrývaná časť mňa. A naopak – niekoľkokrát do dňa plačem od smiechu. Stačí mi málo. No, niečo sa mi udialo v hlave. Neviem, čo to je - ale je to super.
Mala si niekedy pocit, že ako DJ-ka by si mala piť?
Áno. Pomáhalo mi to proti nervozite a vedela som si užiť každý môj DJ set naplno. Fungovala som viac s publikom. Teraz, ako nepijem, musím povedať, že som sa zlepšila v technike DJingu. Dáva to zmysel, za pultom som plne pri zmysloch, haha.
Chýba ti niekedy samotný alkohol alebo ten stav, do ktorého ťa dostával?
Áno. Ja som to mala veľmi rada. Rada som sa bláznila a nevadilo mi ani robiť hanbu. Pretože som mala na čo spomínať. Naše heslo na Wi-Fi bolo dokonca „nie je hanby, nie je srandy 11“. S alkoholom boli spojené zážitky, na ktoré človek spomína. Našťastie som ich zozbierala toľko, že sa k nim môžem vracať aj dnes.
Bolo na začiatku ťažké byť jediná triezva v miestnosti?
Bolo. Všetkým som závidela. Závidela som im, keď som videla drink v ich rukách alebo keď si spolu štrngali. Ja však robím jednu vec – automaticky si štrngám s ľuďmi tiež, aby nemali pocit, že za nimi zaostávam. Veď štrngáš si s ľuďmi, nie s nápojmi. Takže si vždy štrngnem či už s vodou alebo matéčkom.
Zmenil sa ti obraz samej seba odkedy nepiješ?
Áno. A vlastne k horšiemu. Mala som veľa času premýšľať nad sebou a asi prvýkrát v živote som si posvietila aj na svoje temné stránky. Prijala som ich a nebojovala som s nimi. Aj preto som bola veľakrát sama, pretože som musela pochopiť strašne veľa vecí a naučiť sa so sebou žiť.
Teraz už to vnímam ako jeden celok aj s vlastnosťami, ktoré mám na sebe veľmi rada. Funguje to. Snažím sa byť trpezlivá voči sebe aj voči celému svetu.
Ako by si opísala najväčší rozdiel – vlastnosť, ktorú máš dnes a pred triezvosťou si ju nemala?
Naučila som sa hovoriť nie. Vo väčšine prípadov. A každým „nie“ si hovoríme veľké „áno“!
Zmenil sa ti aj vzťah k vlastnému telu alebo spánku?
Najviac. Väčšinu dní chodím spať okolo desiatej a vstávam o 5:30 alebo 6:00. Dobre sa stravujem, niekoľkokrát do týždňa cvičím a veľa chodím. Telo sa mi za to odvďačilo – vyzerám aj sa cítim úplne inak, zlepšila sa mi pokožka a milujem vstávať skoro a mať pomalé ráno.
A čo mentálna pohoda?
Mala som veľké výkyvy nálad. Aj teraz ich mám, ale už nie sú také ostré. Dobré veci ma stále dokážu nadchnúť rovnako, no tie zlé ma už tak neponárajú. Predtým som kvôli svojmu životu plakala prakticky každý deň, teraz som takto strašne dlho neplakala. Tie highs sú stále high, ale lows už vôbec nie. Verím, že je to aj preto, že som si zvolila túto cestu.
Cítiš triezvosť aj na peňaženke? Myslela si si, že ušetríš viac peňazí?
Nie. Myslela som si, že to tak bude, ale zistila som, že niekedy je dokonca drahšie nepiť ako piť. Vedela som prepiť aj 300 až 400 eur za mesiac, ale tie peniaze sa jednoducho dajú minúť niekde inde. Teraz napríklad míňam oveľa viac za potraviny, pretože už mi záleží na tom, čo do seba dám.
Čo by si odkázala človeku, ktorý premýšľa, že by si triezvosť chcel vyskúšať?
Každý mesiac bude mať niekto narodeniny, alebo svadbu, bude nejaký dobrý koncert, príde zlý deň, alebo dobrý deň... Vždy bude dôvod k „oslave“. Máme to tak u nás na Slovensku zaužívané.
Často ľuďom hovorím, že náš život má od začiatku do konca veľa mesiacov. Obetovať experimentu jeden alebo dva mesiace v rámci celého života je naozaj nič. Stačí sa iba na pár dní prekonať. Je to výzva. Verím, že to môže každému človeku priniesť pozitívne zmeny do života. Ja som v tom nechtiac ostala 12 mesiacov po sebe.
