Majk Spirit: Mám svoju vlastnú ligu už od albumu Nový človek (Rozhovor)

Majk Spirit má svoju vlastnú ligu už od albumu Nový človek a pretekanie sa s ostatnými som nikdy neuznával. Jasné, rap je kompetitívny žáner a všetci medzi sebou súperíme v tom, kto má lepšie čísla, ale ja si myslím, že najlepšie je súperiť so sebou samým a svojim minulým ja. To som vždy chcel a porovnával sa so svojimi predchádzajúcimi projektami. Viem, že nerobím hudbu, ktorá je úplne najľahšia pre konzumenta, nerobím ani hudbu pre rádiá a nerobím ani hudbu pre tých mladých pojašených ľudí, ktorí sa chcú len vyblázniť a vypnúť mozog na párty.

Keďže robím trochu náročnejšiu hudbu, tie čísla nie sú veľmi porovnateľné s mojimi rivalmi. Ale to je úplne v poriadku. Poznám svoju úlohu na scéne, prijal som ju a pochopil už dávno. Nechcem sa porovnávať s nikým, ale myslím, že nikto nemal takú silnú a konzistentnú dekádu ako ja. Dúfam, že sa mi to podarí držať ďalej. 

Spomínaš si, ako prišiel úspech po albume Nový človek? 

Nebolo to zo dňa na deň. Nebolo to také náhle, ako keď sa v priebehu pár týždňov staneš SuperStar. Skôr to bol pomalý proces. Ten album bol očakávaný a boli na neho vysoké nároky, mne ľudia roky hovorili, že je čas, hecovali ma aj kamaráti, rodina a fanúšikovia. Pamätám si, že môj vydavateľ povedal, že ak predáme 4-tisíc kusov, tak to bude obrovský úspech. Ja som bol tak hladný, že som si povedal, že ak nepredám 10-tisíc kusov, tak to ani nemá zmysel robiť ďalej a pôjdem do nejakej firmy využiť svoj MBA titul, aby som zarobil slušné peniaze. Nechcel som chodiť hrávať za 300 eur po celom Československu. 

Ako to dopadlo? 

Album predal za prvé 3-4 roky vo fyzických nosičoch asi 20-tisíc úplne ľahko. Bol to také pomalé, trvalo to niekoľko rokov. Od Nového človeka moja cena do roku 2012 narástla z tisíc eur na približne 3 až 3 a pol tisíc. Stúpalo to postupne, prišli ocenenia, sošky a hype. Koncom 2012 som cítil, že som to dal. Vedel som, že ak na tom budem makať a nepokazím to úplnou chybou, tak mám vec, ktorá mi vydrží dekády. 

Jeden tvoj kolega mi nedávno v rozhovore povedal, že už nie je doba legendárnych albumov. Je?

Je doba legendárnych albumov, pretože každý rok prídu projekty, ktoré sú novodobé klasiky. Jasné, možno to nie sú až také veľké projekty, ako sme boli zvyknutí v minulosti, že obsahujú všetko a majú aj tú rozmanitosť skladieb. Teraz sú to projekty, ktoré majú užší záber, ale sú robené čisto napríklad ako klubové skladby. DaBaby napríklad – senzácia tohto roka. Všetky jeho skladby znejú skoro úplne rovnako a aj tak ťa to baví pustiť si tretiu aj štvrtú. Myslím si, že legendárne albumy budú stále vznikať, akurát sa to viac drží legendárnych skladieb, od ktorých sa to odvíja. 

Spomenul si americký rap. Čo ty teraz počúvaš, čo ťa baví a možno aj nebaví? 

Prešiel som viac na UK rap, odkedy som videl Top Boy sériu na Netflixe. Napríklad Dave, jeho som poznal už dlhšie. Najviac počúvam Stormzyho, potom Nafe Smallz, Skepta, AJ Tracey a tak ďalej. Z amerických sledujem klasicky, čo sa deje v Billboard chart – čo robí Post Malone, čo robí Travis Scott alebo Drake a Young Thug aj Kanye West, samozrejme. Čekoval som jeho gospelový album. 

„Tým, že sa ľudia strašne dožadovali, tak som sme ju neukázali naschvál,“ hovorí Speezy v súvislosti s tým, prečo schovával frajerku pred verejnosťou.

A z domácich?

Priznám sa, že som ešte nepočul ani Pil Cho, ani DMS. Nepočul som ani KF single. Dostal som hlad robiť skladby a vždy, keď sa prepnem do módu, že robím, tak prestanem počúvať domácu scénu, aby som nebol podvedome ovplyvnený tým, čo robí niekto iný. Aby zo mne nezostali tie flowy a témy. Niekedy to do svojich vecí zakomponuješ aj nevedome a musí ti to povedať niekto iný, že to tam máš. V lete som si oddýchol, mal som skôr súkromný život a teraz som začal písať. 

Poďme k tomu súkromnému životu, ako vlastne ovplyvnil ten pracovný? 

Ja som sa na konci roku 2018 cítil, ako keby som celú dekádu bežal maratón, čo sa týka profesionálnej kariéry. Nonstop kolotoč toho, že buď robíš album, alebo si na tour. Od 2011 som vytvoril asi 100 alebo 150 skladieb a dal asi 1000 koncertov, takže som sa cítil byť unavený. Našťastie som stretol ženu, ktorá ma upokojila a začal som žiť ten rodinný súkromný život a cítiť sa ako normálny človek.

Viac si užívam aj svojich rodičov, cestovanie a obyčajné chvíle ako sledovanie Netflixu. Moja duša si za 11 mesiacov, čo sme spolu, oddýchla. Samozrejme, že som pri tom aj vyhladol zase robiť ďalšie veci. V podstate ma moja bejby zachránila, už som išiel z posledného a možno to je cítiť na albume Nie som tu náhodou. Do roku 2020 chcem ísť s úplne čistým štítom a prázdnym papierom, nechcem žiť z toho, že som legenda alebo niečo podobné. 

Aj to máš už celé naplánované? Aké kroky spravíš. 

Aj keby som to vedel, tak ti to asi teraz neprezradím. 

Skôr, či si plánovač, alebo spontánny človek. 

Som plánovač a mám rád, keď mám jasne zafixované veci, ale potom vždy verím aj na tu flexibilitu toho, že musíš počúvať, ako sa vyvíja doba a čo ti hovoria znamenia okolo teba. Mať plán je super, ale vedieť sa prispôsobiť novým okolnostiam a nedržať sa ho nasilu je ešte lepšie. 

Teraz premostím, aj keď som to nemal v pláne. Plánoval si tajiť frajerku? 

Vôbec (smiech). Svojim kamošom som koncom roka 2018 povedal, že som dal 3 albumy tak, ako som chcel, dekáda je za mnou a teraz si nájdem frajerku a všetkých mám v p*či (smiech). Povedal som to v podstate zo srandy, vôbec som však ešte netušil, že dva týždne po novom roku stretnem dievča, s ktorým budem celý rok. To mi naozaj nenapadlo. A či som ju plánoval postupne odkrývať po častiach tela (smiech)? To určite nie, nebolo to také, že sme sa dohodli, že toto ideme teraz robiť. 

Začalo vás to baviť. 

Tým, že sa ľudia strašne dožadovali, tak som sme ju neukázali naschvál. Nebudeme skákať, ako ostatní pískajú a začalo nás to baviť, takto sa s tým hrať. Čím dlhšie ostala taká tajomná, mohla sa lepšie pripraviť na to, čo príde. 

Cítil si, že to zaujíma bulvár? 

Jasné. Keď už pochopili, že je to tá istá baba, ktorú zdieľam na Instagrame a spomínam, jasné, že nás kontaktovali. Aj mňa, aj manažéra. Myslím, že aj paparazzi niekde vyčkávali. Snaha bola a boli dokonca aj ponuky, nech to predáme ako celkový príbeh do nejakého magazínu. 

Poďme ďalej. Pred pár týždňami ste s mamou vydali ďalšiu knihu. ako prebiehal proces príprav? 

Tak isto, ako prvá kniha, bol to nápad mojej mamy ona na knihe spravila všetku prácu. Ja som spoluautor, bol len vyspovedaný pri rozhovoroch s ňou a ona vybrala aj otázky. Všetko mala pod kontrolou dramaturgicky aj obsahovo. Ja som slúžil ako doplnok, ako človek, ktorý odpovedá na otázky. Je to jej projekt, jej vec a jej nápad. Ja som bol rád, že po troch rokoch od prvej knihy, ktorá mala veľký úspech, chcela na to nadviazať a videl som to ako dobrú príležitosť, ako zmapovať práve tú dekádu a zmapovať 10 rokov mojej sólovej tvorby. 

„Bavíme sa už aj o albume H16.“ (Majk Spirit)

Čo v nej nájdeme?

Kniha je plná textov, sú tam zákulisné fotky a vysvetlenia k tým textom. 

Prečo by si ju mal prečítať tvoj fanúšik? 

Aby pochopil niečo viac z toho, o čom rapujem. Snažím sa robiť veci, ktoré nie sú prvoplánové a majú viac rovín. Niektoré veci nemôžeš pochopiť bez toho, aby som to vysvetlil a dal aspoň malú indíciu. Podľa mňa sú dobré skladby také, ktoré ani na piatykrát ešte neodhalíš celé a odkrývajú sa ti postupne. Veľa vecí nevedela napríklad ani moja mama. Keď so mnou robila rozhovor, dozvedela sa, že text v skladbe Baby je môj skutočný príbeh – že som mal zážitok s babou, ktorá mala potrat. Aj dobrý fanúšik, ktorý ma sleduje, vníma a chápe, si nájde veci, ktoré ani náhodou netušil. Je tam veľa zákulisných informácií a je tam vysvetlené, prečo píšem práve tieto veci. A je tam dokonca aj pár tipov, ako písať vlastné texty. Ako zintenzívniť inšpiráciu a napísať svoje vlastné spiritovky alebo refresherovky alebo hocičo. 

A prečo by si ju mal prečítať tvoj nefanúšik? Nemyslím hejterov. 

Aby pochopil, že to nie sú len slová, ktoré sa rýmujú, ale že nad textami trávim veľa času. Sú to tisíce hodín, ktoré trávim písaním textov, aby som zvolil najlepšiu skladbu viet a rýmov a čo najoriginálnejšie a najkreatívnejšie podal myšlienku alebo statement alebo sa opýtal nejakú otázku. Myslím si, že aj nefanúšik v tej knihe môže nájsť hĺbku a inšpiráciu. Minimálne môže pochopiť, že raper nemusí byť len povrchné povolanie. 

Ako sa predáva kniha slovenského rapera v porovnaní s albumom? 

Trochu slabšie. Samozrejme, je to špecifický produkt a ja som to aj vedel. Prvá kniha bola biografia, to sme vedeli, že pôjde dobre a bola to prvá kniha nejakého rapera na scéne vôbec v Československu. Tam boli desiatky tisíc predaných kusov, v tomto prípade to nie sú zďaleka také čísla. Sú to možno tisíce.

Ja som si všimol na slovenských portáloch, kde fanúšikovia prepisujú texty, že je tam veľa chýb aj v tom, že ľudia ani nerozumejú, aké slová vyslovuješ. Registruješ to aj ty? 

Áno, bol to aj jeden z pointov mojej mamy. Keď si niektoré tie texty čítala na internete, zistila, že skoro v každom je nejaká chyba. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme spravili knihu. Ale stalo sa mi už aj to, že som si čítal práve taký zle prepísaný text, ale dával mi ešte väčší zmysel, ako som ja použil v originálnom texte (smiech).

Mal si všetky texty po kope v telefóne alebo tak? 

Vôbec, všetko to musela dať dokopy mama. Všetko to posťahovala práve z týchto portálov z internetu a ja som to musel celé prejsť a práve pre to viem, že v každom som našiel miesto, na ktorom som sa zabavil. 

V akom rozpoložení je aktuálne H16? 

V takom zvláštnom rozhádzanom. Otis má svoju rodinu a 4-ročnú dcérku, takže on sa stará o to svoje, zároveň robí s mladými. To sa mi na ňom strašne páči, že robí, čo môže s tým, čo má. Vidíš na ňom, že on hip-hop miluje a má to zjedené. Ego hovorí, že on má najlepšie naštudovaný rap ale neviem, keby súperil s Otisom, či by ho v niektorých veciach nevychytal. Grimo urobil spoločne so mnou nové štúdio, kde sa udomácňujeme, Abe robí svoje veci. Akurát včera sme si písali kvôli tomu, že posielal beaty a stopy Juice WRLDovi a teraz dúfa, že ten track s ním po smrti vyjde. 

A Cigo? 

Ten sa venuje viac rodine a rieši iné veci v iných sférach ako v hudbe. Ale bavíme sa už aj o albume H16, nebudem k tomu hovoriť nič viac, len to, že je to reálne a chceme to robiť. Ale čo, kedy a ako vyjde, ešte uvidíme. 

Videl som na Instagrame, že si písal niečo o tom, že chceš byť prezident. 

Ešte nemôžem oznámiť kandidatúru, pretože toto obdobie nespĺňam minimálny vek (smiech). Ale ja by som nechcel byť prezident, radšej by som bol primátor Bratislavy.  

Takže sa zaujímaš o verejné dianie? 

To až tak nie, beriem to ako takú polosrandu. Ale nikdy nehovor nikdy. Rozprávam o tom skôr s nadsázkou. Mám úplne iné veci, ktorým by som sa chcel venovať pred tým, ako by som išiel do politiky, ale je pravda, že dlhé roky som hovoril, že nechcem riešiť politiku v mojich textoch, pretože je to jedno veľké divadielko. To si stále myslím, ale teraz, keď som starší a skoro všetci moji rovesníci majú deti a možno čoskoro budem blízko toho aj ja, rozmýšľam inak. Možno sa aj môj rap stane trochu viac politický. Možno budem ovplyvňovať mladých aj v tomto smere, aby sa rozhodovali správne, alebo minimálne, aby nad tým rozmýšľali. 

„Radšej nejdem do spolupráce, ako by som mal brať hocičo, čo príde. Beriem len také, ktoré sú pre mňa vyslovene užitočné,“ komentuje Spirit svoje pôsobenie na Instagrame.

Takže to, čo sa deje, už presiahlo hranicu? 

Niekedy mi príde zle, keď o tom niekto rozpráva. Správy nepozerám, takže to počujem len z rozprávania iných ľudí. Možno si tým narobím problémy, ale viem, že je to správne. Tak sa chcem rozhodovať aj v budúcnosti. Nechcem robiť to, čo je najkomfortnejšie, alebo čo mi prinesie najviac peňazí ale to, čo je správne. 

Správy síce nepozeráš, ale asi vnímaš, čo sa na Slovensku aktuálne deje. 

Teraz som zachytil tie Kočnerove nahrávky, lebo sa o tom bavili rodičia a kamaráti. Ja keď už správy pozerám, tak skôr BBC. O politike toho veľa neviem, okrem toho, že sa chystajú voľby a že ľudia nahliadli za oponu cez tie nahrávky. 

Voľby sú 29. februára. Pôjdeš voliť? 

Neviem. Ešte som, myslím, nebol nikdy voliť a nikdy som sa ani nezúčastnil žiadnej kampane, aj keď som mal ponuky aj za 5-ciferné sumy. Tentokrát budem prvý raz rozmýšľať intenzívne nad tým, že sa vyjadrím. Potrebujem o tom ešte viac vedieť. Hlavne, na to, aby som išiel voliť, potrebujem vedieť, že to nie je len o tom dať hlas menšiemu zlu. Nepôjdem sa zúčastniť tohto divadielka len kvôli tomu, že verím, že tam nechcem Smer. Keď pôjdem voliť, tak s tým svedomím, že tam fakt toho človeka chcem mať a chcem, aby ma reprezentoval. 

Ty si zdieľal aj príspevok ku príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie. Ako si na toto obdobie pamätáš, aj keď sa zasiahlo v naozaj rannom veku?

Mal som 5, takže na 1989 si moc nepamätám. Najviac som to citil asi na tom, že začali prichádzať rozmanitejšie hracky, keďže už sme mali prístup do Rakuska. Je super, že máme možnosti a rozhodujeme sami, č budeme hovoriť a robiť, ale myslim, že naozajstná sloboda tu stále nie je. 40 príchutí v každej zmrzlinárni a 20 druhov kávy v každom Starbuckse je podľa mňa skôr Fake Freedom. Ja verím, ze skutočna sloboda prichadza, až keď sme ochotní rešpektovať isté limity, a preto si myslím, že aj tá doba pred tým mala svoje čaro. Ľudia boli vtedy odolnejší voci diskomfortu a tým pádom boli so životom spokojnejší, aj keď mali oveľa menej ako ľudia teraz. Teraz žijeme v historicky najpohodlnejšej dobe, aká kedy na planéte bola a napriek tomu sú depresie, predávkovania liekmi a samovraždy v rekordných číslach. Ľudia si viac závidia a viac sa porovnávajú a o to sú nespokojnejší. Aj toto priniesla táto naša „sloboda”.

Doporučeno

Ego: Tekashi nebyl žádný gangster. Byl v rozpacích, když měl přeskočit plot na koupališti 26. září 2019 v 18:46

Ako teba baví Instagram? 

Pre mňa je to súčasť mojej práce. Používam ho ako môj profesionálny profil, občas ho používam aj na súkromné veci ale hlavne na propagáciu Majka Spirita a toho, čo robí. Je to fajn, baví ma to, je to taká zábavka/práca. Myslím si, že je to dobrý nástroj, keď ho vieš používať a nenecháš sa ním využívať. Snažím sa to minimalizovať na takú hodinu-dve denne maximálne. Aj keď potrebujem niečo robiť, nech to nie je viac ako tie dve hodiny. 

Podľa čoho si vyberáš, s kým budeš spolupracovať? 

Momentálne som na to veľmi prísny. Radšej nejdem do spolupráce, ako by som mal brať hocičo, čo príde. Beriem len také, ktoré sú pre mňa vyslovene užitočné. Napríklad partnerstvo s Hílekovcami (pozn. red. od tejto spoločnosti mal Spirit požičané autá), pretože jazdím na koncerty s veľkým tímom, mám vlastného zvukára a vlastných technikov, DJa, manažéra, sem-tam Cigo alebo Otis. Takto rozmýšľam. Neberiem každý protein alebo ponožky, čo mi niekto pošle, nechcem, aby bol z môjho Instagramu garážový výpredaj. 

Aj sa ti stalo, že si spravil krok vedľa, že si musel pridať niečo, čo sa ti úplne nepáčilo? 

To ani nie, nespomeniem si na nič, čo by som musel a nechcel urobiť. Naposledy s jednou spoločnosťou to bolo také. Nepáčilo sa mi trochu, že bolo strašne veľa bilboardov a neboli veľmi dobré. Urobili to tak, ako chceli oni, bolo to jednoduché a málo artistické. A vyliezalo to z každej riti. Inak tá spolupráca bola super a bol som spokojný, ale vždy je pár vecí, ktoré si korporácia predstavuje inak ako umelec. 

Aj do toho kecáš? 

Jasné, snažím sa ako sa len dá, aj to sa dá urobiť ako umenie a aj sa mi to pri niektorých spoluprácach podarilo. Vždy som sa snažil zapojiť svojich ľudí, svojich fotografov a svojich kreatívcov, ktorí z toho neurobia len marketingovú kampaň. Ale niekedy platí, že to jednoduché a prvoplánové predáva najviac. Vtedy si treba zakúsnuť do jazyka, zobrať lóve a ísť si s nimi riešiť svoje. 

Vieš približne odhadnúť pomer, koľko ti zarobí Instagram a koľko hudba?

Hudba určite oveľa viac. Instagram by sa dal určite využiť viac, keby som bral každú druhú vec, ktorá mi príde. Pokojne by som to strojnásobil. Myslím si, že veľa menších účtov, ktoré zarábajú oveľa viac, ale zároveň si myslím, že budú oveľa skôr irelevantné, pretože ľudia začínajú byť alergickí na reklamu. Musíš k tomu dávať aj nejaký content.

Instagram momentálne zrušil počítadlo lajkov.

Ja ich stále vidím, ale myslím si, že toto je dobrý nápad. Pomôže to tomu, že sa bude menej kalkulovať s tými všetkými bábätkami, psíkmi a dovolenkovými selfies. Bude to viac o tom, čo vyslovene chceš zdieľať, nie o tom, že si zbieraš lajky. Práve to je tá choroba a ľudia sú z toho v depresii. 

Ty si rozbehol na Instagrame začal riešiť konšpirácie. Myslíš si, že je dobrý nápad to robiť a neuvádzať pri tom fakty, ktoré už existujú? 

Konšpirácie, resp. alternatívna pravda o skutočnosti bola moja záľuba dávno pred tým, ako som začal robiť hudbu. Podľa mňa to bolo v mojej hudbe prítomné stále, už na mixtape Antivirus sme mali pár konšpiračných skladieb. Riešili sme dvojičky, iluminátov alebo imperializmus. Je veľa vecí, ktoré riešim len tak povrchovo, niektoré som riešil do hĺbky v minulosti. 

Je diskutabilné, čo sí fakty a č sí “fakty”. Čo naozaj vieme a čo sa len domnievame. Čo je naozaj pravda a čo nám je len ako pravda predstierané. Kedysi bolo “faktom,” že Zem je stredom vesmíru. Stačí jeden jediný dôkaz a novým faktom môže byť, že vo vesmíre nie sme sami. Ja mám konšpiračné teórie spojené s kritickým myslením, s tým, že sa nebojíš diskutovať aj o témach a možnostiach, ktoré sú zatiaľ možno trochu uletené alebo pre niekoho nepohodlné.

Takže, čo je tá motivácia?

Zaujíma ma hlavne to, aby som o tom otvoril diskusiu. Preto som otvoril napríklad dvojičky na výročie. Rôzne iné konšpirácie som neotvoril s tým, aby som povedal svoj názor, skôr sa snažím poukázať na súvislosti a otvoriť debatu. Keď si pozrieš, ako sú napísané tie príspevky, zistíš, že to nie sú moje názory. Snažím sa otvoriť tému a potom ukázať, že sú dve strany a v akých súvislostiach to vnímajú. Strašne ma na tom baví, ako sú ľahko vytočiteľní všetci tí, ktorí zastávajú to status quo. Nemajú ani trpezlivosť obhajovať fakty alebo prísť s nejakým statementom, skôr zaútočia s triviálnymi vecami, ktoré nie sú vôbec súčasťou debaty. Ide mi o to, aby sa na Instagrame neriešil len smalltalk a móda a hudba. 

Aj si to potom vyhodnocuješ? 

Čítam si komentáre, občas odpisujem. Chcel som ísť do toho oveľa hlbšie, ale potom som nevedel, či to nie je kontraproduktívne. Viem, že to nie je populárne a u veľa ľudí budem za debilka. Trochu som s tým prestal kvôli tomu, že cítim, že to treba lepšie pripraviť. Chcelo by to lepšiu platformu, možno svoj YouTube kanál alebo vlastne podcasty. 

Pomáhajú dissy scéne? 

Myslím si, že hej. Tak, ako súťaživosť pomáha športu, tak dissy pomáhajú scéne, ale odtiaľ potiaľ. Stačí jeden beef ročne (smiech). Beefy každopádne pomáhajú nielen scéne, ale aj raperom. Ten, kto z toho vyjde víťazne a u väčšiny ľudí dá lepší diss, sa stane lepším raperom. Získa nové sebavedomie. 

Aj ty máš za sebou jeden nedávny. 

Už je to rok a pol.

Kedy stojí za to sa vyjadrovať?

Toto bola situácia po trinástich rokoch, čo nás Moloch berie do huby a dissuje. Išli sme z koncertu a Grimaso púšťal z telefónu nejaké veci a ja som videl, že tam je video, kde Moloch páli moju fotku. Ani ten track nebol o mne, dissoval tam niekoho úplne iného, ale aby sa nezabudlo, tak spálil moju fotku. Bol som práve v album móde, že som písal Nie som tu náhodou. Tak som povedal, že zajtra budem písať diss na Molocha. Na druhý deň som to aj nahral a hneď sme to vypustili von. Ten diss je podľa mňa jedným z najlepších, aké tu kedy boli. To mi povedali aj ľudia ako Separ alebo Dame. Sú to ľudia, ktorí vedia ako to spraviť a s nimi do beefu nechceš ísť. Písali mi aj nejakí českí raperi, tých nechcem menovať, aby nemal Moloch ďalšiu zámienku. 

Čím bol taký dobrý? 

Hlavne to, ako rýchlo bol urobený. Jemu trvá pol roka napísať diss, to ani nie je diss, to je jeho jediný štýl hudby, ktorú vie robiť, ktorá mu jediná sedí a ktorá sa dá počúvať. Myslím, že som ho utrel a netreba sa k tomu ďalej vracať. Viem to spraviť pre každého, kto si to vyslovene bude pýtať tak dlho, ako on. Ale nie je to vec, ktorej sa chcem venovať. Ale keď bude treba, viem spraviť aj diss, najlepší, aký tu kedy bol. 

Máš dlhú zápalnú šnúru. 

Presne, nie som človek, ktorý sa nechá ľahko vyprovokovať. Musí to byť naozaj dobrý dôvod na to, aby som ti venoval čas. 

Má aj Instagram vplyv na túto dissovaciu disciplínu? Niekedy si to interpreti vybavia tam. Je to lepšie?  

Je to spôsob boja, aký si zvolíš. Niekto je lepší v tom, že dáva statusy, Tweety, fotky, stories a robí si z teba srandu na internete. Niekto si to všetko ušetrí a dá to do jednej skladby. Ťažko povedať, čo je lepšie. Pre mňa je vždy viac, keď je to v hudbe a umení.

Aký je tvoj najobľúbenejší beef? 

Fú, určite the most legendary BIG a Tupac. A z tých posledných sa mi páčil Drake a Kanye West. 

To bol skôr Drake a Pusha T. 

Ja viem, ale ja to volám Drake a Kanye, pretože pre mňa Pusha T bol taký Kanyeho vojačik, ktorý dostal správne informácie a dostal beaty a smerovanie, len urobil svoju lyrickú game. Pusha bol len taký nástroj. 

A kto vyhral? 

Nakoniec asi Pusha, keďže vytiahol informácie s tým deckom. Ale ten beef medzi Kanyem a Drakeom stále podľa čísel vyhráva Drake. 

Rozlúčime sa otázkou, či si kúpiš Cybertruck. 

Je to možné (smiech). Musím vykompenzovať všetky tie trojlitre a päťlitre, čo mám v garáži. Nad Teslou rozmýšľam už 3-4 roky. V novom dome si určite spravím prípojku na elektromobil a Cybertruck sa mi veľmi páči.