Fitness influencerka Lucka: Pilates-matcha girls je krásny trend, ale prehypovaný a drahý

Vždy sa snažím, aby nikto nebol v zábere a aby som nikomu neprekážala. Ale skeptické pohľady vidím, aj keď niekto stojí 10 metrov odo mňa.

Veľakrát mám pocit, že si to možno len nahováram, ale často sa to aj potvrdí. Nedávno som napríklad natáčala vo fitku a vedľa mňa cvičil chalan. Potom prišiel jeho kamarát, spoznal ma z Instagramu a chcel sa so mnou odfotiť.

Jeho kamaráta som sa potom milo opýtala, či mu tam neprekážam, keď natáčam. Veľmi nepríjemne sa na mňa pozrel. Trochu ma to mrzelo, lebo jasné, prišla som aj natáčať, ale zároveň tam aj normálne cvičila.

Prispôsobuješ tomu aj svoj čas?

Určite. Napríklad poobede medzi štvrtou a piatou by som do fitka natáčať nešla ani za milión eur. (smiech) Snažím sa chodiť v časoch, keď tam nie je veľa ľudí. Väčšinou okolo jedenástej alebo dvanástej, keď sú obedné hodiny.

Alebo prídem polhodinu pred zatváraním, mám presne naplánované video, natočím ho a idem domov.

Spomenieš si aj na nejakú konkrétnu reakciu, ktorá ti bola nepríjemná?

Raz som natáčala s kamarátom vo fitku. Jeden pán cvičil predkopy a normálne si dal na hlavu uterák. Prišlo mi to zvláštne, lebo vôbec nebol v zábere. My sme natáčali na jednej strane a on bol na druhej. Vtedy som si povedala, že by úplne stačilo, keby mi prišiel slušne povedať, že mu to vadí. Aj keď nemalo prečo.

Keď natáčam niečo, kde nepotrebujem hovoriť do kamery, väčšinou si dávam slúchadlá. Snažím sa tak trochu odizolovať od okolia, aby som nad tým príliš nepremýšľala a neriešila, čo si kto o mne myslí.

Ako si sa vlastne dostala k sociálnym sieťam a k tomu, že dnes máš milióny followerov?

Ja som veľmi dlho robila detské fitness. Asi od roku 2015 do roku 2020. Keď však dovŕšiš 15 rokov, už ideš medzi juniorky a ženy a tam sú klasické súťaže ako v kulturistike či bodybuildingu. Natiera sa farba, máš prísne diéty a celé je to oveľa náročnejšie.

Ľudí začalo baviť sledovať túto moju cestu, takže som postupne začala pridávať viac príspevkov z fitness prostredia. Prípravu na súťaže, chudnutie, tréningy. V roku 2021 som mala aj prvé spolupráce a začala som sa tomu venovať viac, aj keď stále popri škole a športe.

Pamätáš si na svoju úplne prvú spoluprácu?

Mala som asi 8-tisíc sledovateľov a napísala mi športová značka. Ponúkli mi 50 eur plus produkty. Ja by som si tie peniaze asi ani sama nevypýtala, lebo som vôbec nevidela hodnotu v tom, že mám „len“ 8-tisíc followerov.

Pamätám si, že som bola úplne nadšená. Dostala som kolagén a vitamíny a k tomu 50 eur. Oznámila som doma, že zarábam na Instagrame. (smiech) Rodina tomu ani neverila. Otec bol dosť skeptický, čo chápem, je staršia generácia.

Kedy si si uvedomila, že si za spolupráce môžeš pýtať viac?

V roku 2021 som sa dala dokopy s priateľom a on v tom videl veľký potenciál. Ja som mala pocit, že si nemôžem pýtať viac peňazí, ale on ma presvedčil, aby som to skúsila.

Raz som dokonca jednej značke s malou dušou napísala, či by mi vedeli zvýšiť spoluprácu z 50 na 100 eur. Keď povedali nie, priateľ mi povedal, že ju mám ukončiť. Bola som z toho úplne hotová.

Ja som mala pocit, že sa mi práve zrútila finančná budúcnosť. (smiech) Nakoniec sa však o pár mesiacov ozvala iná značka a spolupráca už bola asi za 300 eur.

Dnes máš viac než dva milióny followerov. Ako vlastne funguje tvoj obsah?

Primárne ma živia spolupráce. Mám ale dva účty, jeden v angličtine a jeden slovenský. Na slovenskom som si chcela vybudovať komunitu a vytvoriť niečo vlastné. Preto som založila platformu s tréningami pre ženy. Aj z toho mám príjem, ale hlavný zdroj sú stále spolupráce.

Je pre značky problém, že žiješ na Slovensku, aj keď máš globálne publikum?

Stáva sa to. Niekedy sa už dohodneme na spolupráci a keď im pošlem adresu, zistia, že som z Európy. Vtedy sa ospravedlnia, že produkty neposielajú mimo USA. Povedala by som, že asi polovica značiek s tým problém má a polovica nie.

V počte sledovateľov si už prekonala napríklad aj Petra Sagana. Čo pre teba znamená mať viac ako dva milióny followerov?

Úprimne, pre mňa sa nič zásadné nezmenilo. Žijem úplne rovnaký život ako predtým. (smiech) Možno je to aj tým, že priateľ je pri mne od začiatku a celé sme to budovali spolu. On ma drží pri zemi, rovnako aj rodina.

Či som mala desaťtisíc followerov alebo dva milióny, obsah robím stále rovnako.

Mnoho ľudí by si myslelo, že keď má influencer dva milióny followerov, už nemusí nikdy pracovať a má na všetko ľudí...

Haha, áno. To je podľa mňa častá predstava. Myslia si, že keď mám také čísla, už mám vystarané na celý život. Realita je ale úplne iná.

Premýšľala si niekedy nad tým, že by si sa presťahovala napríklad do Ameriky, keď máš také veľké zahraničné publikum?

Áno, hovorila som si, že možno by to nebolo zlé skúsiť Ameriku. Ale už mám tu na Slovensku taký dobrý život, že mi vlastne nič nechýba.

Mám svoj príjem, som spokojná a nepotrebujem viac slávy ani peňazí.

A úprimne, Amerika mi niekedy príde ako prostredie plné veľmi zvláštnych ľudí. Neviem, kam by ma to zaviedlo. Chýbal by mi môj pokojný trenčiansky život.

Ako tvoju prácu vnímajú rodičia?

Pre mojich rodičov, hlavne pre otca, bude vždy na prvom mieste štúdium. Aj keď mu poviem, že som mala veľmi dobrú spoluprácu a bola dobre zaplatená, tak jeho prvá reakcia je: „No dobre, ale budeš z toho platiť veľké dane.“ (smiech)

Mamina je spokojná a určite sú na mňa obaja hrdí. Ale stále cítim, že otec by bol pokojnejší, keby som sa sústredila hlavne na školu a mala popri tom nejakú klasickú brigádu.

Ako si človek s 2 miliónmi followerov plánuje deň?

Zvyčajne ráno vstanem a už mám naplánované, aký content chcem točiť. Buď celý deň natáčam, alebo strihám videá. Väčšinou nerobím oboje v jeden deň. Keď strihám, môže to byť pokojne štyri až päť hodín. Ráno si tiež kontrolujem maily a ponuky na spolupráce, ale veľa z toho rieši môj priateľ.

Občas komentuješ trendy z oblasti cvičenia či tlaku na postavu. Napríklad, ako sa niektoré slovenské influencerky chválili s legínami, ktoré mali na zadku vypchávky. Vraj, aký dokonalý zadok majú za pár eur.

Vyrastala som so športom a viem, že každý nemusí byť od malička aktívny, čo je úplne v poriadku. Ale myslím si, že ak chce niekto silnejší zadok alebo dobrú postavu, dá sa to dosiahnuť tréningom.

Radšej chcem motivovať ľudí, aby na sebe pracovali a šli cvičiť, než aby si kúpili ilúziu.

Je to trochu desivé, ale cítila som potrebu sa k tomu vyjadriť, pretože veľká časť mojich sledovateliek sú mladé dievčatá. Nechcem, aby mali pocit, že ich telo nestačí také, aké je.

Samozrejme, nechcem nikomu radiť, čo si má alebo nemá kupovať. Ale asi to malo úspech, tie legíny boli celosvetovo vypredané. (smiech)

Ozývajú sa ti mladé baby s tým, že ich sociálne siete ovplyvňujú negatívne?

Áno, veľmi často. Píšu mi dievčatá vo veku aj 13-14 rokov. Je mi to strašne ľúto. To je vek, keď by sa ešte mali rozvíjať a tešiť sa z pohybu, a nie trápiť sa tým, ako vyzerajú.

Vždy im odpíšem, ale vnútorne ma to veľmi mrzí. Preto sa snažím robiť obsah inak. Nechcem prispievať k falošnej predstave, ako by ženské telo malo vyzerať. Na sociálnych sieťach je už tak veľa filtrov a upravených fotiek.

Čo ti najčastejšie píšu tie mladé dievčatá?

Najviac ich trápi chudnutie a postava. Často mi píšu, že chcú mať vyrysované bruško alebo väčší zadok. A väčšinou to nie sú dievčatá s nadváhou, sú úplne normálne.

Je to smutné, pretože tie mladé baby si často narobia tlak, hoci ešte nie sú ani fyzicky, ani hormonálne úplne vyvinuté.

Čo im odpisuješ?

Väčšinou im odpíšem, že v 13-14 rokoch by sa vôbec nemali stresovať tým, či majú vyrysované brucho alebo väčší zadok. Telo sa ešte vyvíja a je úplne normálne, že nevyzerá ako telo dospelej ženy na Instagrame. Skôr im poradím, nech sa hýbu pre radosť a zdravie, skúšajú rôzne športy a nesnažia sa čo najskôr dosiahnuť nejakú „dokonalú“ postavu.

A keď sme pri tých trendoch, čo hovoríš na fenomén „pilates-matcha girls“?

Na jednej strane je fajn, že dievčatá cvičia, to je pozitívne. Nie sú to zlé veci, nie je to žiadny tabak alebo niečo škodlivé.

Ale myslím si, že je to prehnaný a drahý trend. Predstav si, že máš 13 rokov a všetky tvoje kamarátky by išli na pilates. Jedna lekcia stojí 30-50 eur. Pre väčšinu dievčat je to nereálne a ešte sa cítia horšie, že nemôžu byť „in“ len preto, že na to nemajú peniaze.

Ja sledujem rôzne pilates inštruktorky, ktoré robili tento šport aj pred trendom. Samy sa začali ozývať, že je to už prehnané. Ale ako hovorím, pohyb je to stále dobrý. Len je okolo toho asi veľa show – drahé outfity, matcha.

Samozrejme, aj samotné štúdio musí byť dizajnové, veď nepôjdeš do nejakej starej telocvične. (smiech)

Myslíš si, že sociálne siete ukazujú pilates realisticky?

Veľa tohto contentu robia prirodzene chudé dievčatá. Ony boli chudé aj pred rokom, keď ešte pilates ani nerobili. Keď dnes niekto povie „pilates girl“, veľa ľudí si automaticky predstaví vysoké, veľmi štíhle dievča s jemne vyrysovaným bruchom, dlhými nohami a úzkymi rukami – v podstate modelku. Pritom realita je oveľa rôznorodejšia.

Sledujem napríklad jednu pilates inštruktorku z Ameriky, ktorá cvičí pilates celý život a jej postava vyzerá úplne inak. Každý máme jednoducho iný typ tela a to, že začneš robiť nejaký šport, ešte neznamená, že budeš vyzerať presne tak isto.

Preto si myslím, že je dobré byť pri týchto trendoch trochu opatrný. Mnohé z tých „pilates postáv“, ktoré vidíme na internete, mali tie dievčatá už dávno predtým, než sa z pilatesu stal taký veľký trend.

Čo by si poradila dievčatám, ktoré chcú začať cvičiť, ale nechcú ísť do fitka alebo pilates štúdia?

Poradila by som im začať s niekým známym, kamarátkou, bratom, súrodencom, hocikým. Každý pohyb je dobrý a môže to byť čokoľvek. Fitko, beh, doma s jednorúčkami alebo váhou vlastného tela.

YouTube je tiež skvelý zdroj, nájdeš veľa videí s kvalitnými radami a technikou. Môžeš sa natočiť, porovnať s videom a uistiť sa, že cvičíš správne. Ak máš možnosť, tréner je ideálny, ale ak nie, internet ti dá veľmi veľa.

Ako by si poradila kombinovať rôzne typy pohybu, napríklad beh a silový tréning?

Behanie alebo joga sú super, ale je fajn začať aj so silovým tréningom. Má extrémne veľa benefitov a keď ho spojíš s behom, je to úplne ideálne.

Ja osobne cvičím dvakrát do týždňa silový tréning a dvakrát HIIT. Nemá zmysel cvičiť viac než štyrikrát do týždňa – stačí kombinácia, ktorá ťa baví, a výsledky sa dostavia.

Mnohí sledujú tvoje rady ohľadom cvičenia zadku. Do komentárov ti slečny píšu, ako s tým trápia a nevedia docieliť pekný zadok. Čo by si poradila tým, ktorým sa nedarí nabrať svaly?

Aj keď štatisticky platí, že ak máš dostatočný príjem bielkovín, si v kalorickom surpluse a pravidelne silovo trénuješ, svaly by mali rásť, vždy sa nájdu aj výnimky. Čiže je mi úprimne ľúto, že táto slečna to má práve takto.

Určite tým nechcem povedať, že si to vymýšľa. Každý pozná svoje telo najlepšie. Všeobecne však platí, že treba prijímať dostatok bielkovín. Ja osobne sa snažím držať približne dva gramy bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti. Napríklad keď mám okolo 60 kíl, vychádza to približne na 120 gramov bielkovín denne.

Čo sa týka tréningu, úplne stačí silový tréning. Ak chceš napríklad budovať zadok, pokojne ho cvič dvakrát do týždňa. Naozaj netreba viac. Základom sú cviky ako hip thrusty, step-ups, glute hyperextenzie alebo bulharské drepy.

Dôležité je tiež byť v kalorickom surpluse, určite nebyť v diéte, ak chceš, aby svaly rástli. S veľkou pravdepodobnosťou sa výsledky dostavia. Samozrejme, genetika hrá obrovskú rolu.

Ja som napríklad typ postavy, že aj keď som vršok tela nikdy veľmi necvičila, prirodzene mám širšie ramená a silnejší chrbát. Spodnú časť tela som si však musela vybudovať práve tvrdším tréningom, pretože zadok nemám geneticky taký výrazný ako napríklad ramená. Čiže viem sa vcítiť aj do toho, že genetické predispozície robia veľa.