Milan je profesionálny hráč pokru: Z 50 eur som za 15 hodín urobil 10-tisíc. Najviac peňazí v kasíne pustia opilci a turisti

Bolo to minulý december v Bratislave na španielskom pokrovom festivale. Do kasína som prišiel s 50 eurami. Hlavný turnaj stál 550 eur, ale toľko som minúť nechcel a držal som sa svojho štandardu. Zahral som si preto tzv. „satelit“, v ktorom sa s menšími peniazmi môžeš kvalifikovať na lístok do veľkého turnaja. Z 50 až 60 ľudí ho získalo iba 5 najlepších. Po štyroch hodinách som bol medzi nimi.

Potom sa začal hlavný turnaj. Pôvodne sme mali hrať o 20-tisíc eur, ale keďže sa prihlásilo veľa ľudí zo Španielska, z Ukrajiny, zo Slovenska aj jeden Američan, výhra sa vyšplhala na 45-tisíc. Je to takzvaný High Roller. Turnaj s väčšími vkladmi, no s menej, no zato profesionálnejšími hráčmi. Aj preto je vstup 550 eur. Hrali sme asi 13 hodín. O štvrtej ráno som si uvedomil, že som medzi poslednými piatimi a mám istých 3 500 eur.

Nakoniec sme zostali dvaja – ja a ešte jeden Nemec, ktorý je veľký profesionál a hrá 10 či 15 rokov. Dohodli sme sa, že si rozdelíme výhru. On si zobral trofej a 12-tisíc, ja som skončil druhý s 8-tisíc eurami, pričom som si sadol na spomínanú cashku a vyhral ďalšie 2 tisícky eur. 15 hodín po tom, ako som si za 50 eur kúpil lístok, som odchádzal domov s 10-tisíc eurami vo vrecku. Vyplatili mi ich priamo na pokladni.

Koľko si dokážeš pokrom mesačne zarobiť? Dá sa ním na Slovensku uživiť?

Dá, ale len ak ti do toho nevstúpi ego a stále študuješ hru. Spočiatku som tomu neveril, ale môj kouč hovorí, že by si mal 5 dní v týždni študovať a len 2 dni hrať. Pri hraní sa neučíš. Musíš aspoň hodinu denne študovať tabuľky a rozoberať odohrané ruky. Dôležité je tiež hrať primerane k svojmu bankrollu – teda k peniazom, ktoré si si vyčlenil na hru. Keď máš mesačne 500 eur, neodporúčam, aby si hral dva turnaje po 250 eur, ale viacero menších za 5 až 10 eur.

Výsledky každej hry si zapisujem do aplikácie. Tento rok som v pluse 11 500 eur, a to do toho nerátam decembrovú výhru. Keď to celé spriemerujem, som v pluse približne tisíc až 1200 eur mesačne. Nie sú to síce nejaké obrovské peniaze, ale potešia.

Napríklad minulý mesiac som vyhral online turnaj za 2 500 eur, mesiac predtým som skončil druhý s 3-tisíc eurami v Bratislave, predtým online turnaj prvý za 2 200 eur a v Šamoríne pár tisíc v priebehu dvoch turnajov. Niekedy za dva mesiace vyhráš 15-tisíc a potom si štyri mesiace na nule alebo v mínuse, aj keď robíš všetko dobre. Takýto prepad zažil asi každý profesionál, ktorého poznám. Ty totiž nehráš karty, hráš očakávanú hodnotu. Keď robíš matematicky správne rozhodnutia, z dlhodobého hľadiska si v pluse.

Aká bola tvoja najväčšia prehra a čo s tebou urobila?

Zhodou okolností to bolo len pár dní po tom, ako som vyhral 10-tisíc. Po výhre ti stúpne ego, aj keď len podvedome. Začneš si myslieť, že si lepší a už nemusíš študovať.

Dostal som dve esá, teda najlepšie karty v hre. Na stole bola dáma, sedmička a päťka. Stále som mal najlepšiu ruku, tak som stále pridával. Súper mi však vždy dorovnal. Keby som nemal ego z výhry, povedal by som si, že keď stále prihadzuje, asi by som nemal až tak tlačiť. Pri poslednej karte dal súper all-in a ja som bez váhania doplatil. Bola to moja najväčšia chyba. Odhalil dámu a sedmičku, mal dva páry.

Hrali sme pritom len o malé vklady, jedno až dve eurá. Prehral som tam všetko, čo som mal, asi 1600 eur. Dámu so sedmičkou by som podľa matematiky nikdy nehral. Niekedy však gambling funguje.

Spomínal si GTO. Ako presne funguje a prečo túto techniku používa toľko profi hráčov?

Keď som pred tromi rokmi začínal, povedal som si, že ja na matematiku nie som. Matiku som neznášal a na základnej aj strednej škole som z nej skoro prepadol. Lenže poker je práve o matematike. Pravidlá pozná každý, ale potom si začneš všímať, z akej pozície kto hrá a s akými kartami. GTO ťa učí presne to, kedy hrať a kedy karty zahodiť. Napríklad z najhoršej pozície by si nemal hrať nič horšie ako eso a desiatku.

Platím si program GTO Wizard za 150 eur mesačne. Je to najpopulárnejší program svojho druhu na svete a každý dobrý hráč by ho mal poznať. Dobrí hráči si odohrané ruky pamätajú, tí najlepší si ich píšu. Tak som si ich začal zapisovať aj ja. Vložím ich do programu a ten mi v percentách ukáže, čo som mal urobiť. Napríklad v 25 % prípadov toto, v 25 % niečo iné a v 50 % som mal karty zahodiť.

Ani ten, kto ovláda GTO na sto percent, však nemusí každú ruku vyhrať, stále je to trochu o šťastí. Z dlhodobého hľadiska to ale dáva zmysel.

Na Instagrame píšeš, že dobrí hráči zahodia karty v 70 % prípadov. Prečo je to pre väčšinu ľudí také ťažké?

Ľudia sú od prírody zvedaví a strašne radi pozerajú ďalšie karty. Chcú silou-mocou dokončiť postupku alebo farbu. Zaplatia 5 eur len preto, aby videli ďalšiu kartu, a dúfajú, že príde tá, ktorú potrebujú. To je gambling.

Musíš si v hlave počítať, koľko kariet v balíčku ti ešte môže pomôcť. Často sú to len 4 zo zvyšných 40. Väčšina hráčov sa navyše pýta len na to, čo majú oni, a nikdy na to, čo môže mať súper. Hľadia len na seba, a to je ego. Aj ja som bol taký.

Čo je podľa teba v pokri najťažšie?

Prijať varianciu, teda náhodu. Toto je asi najdôležitejšia vec, ktorú poviem. Môžeš urobiť všetko na sto percent, a to v každom turnaji, a stále prehrávať. Ja som prehral s esami proti dáme a sedmičke a takéto niečo sa deje denne 15 či 20-krát.

Pred pár mesiacmi som sa v aute pýtal najlepšieho slovenského hráča, či ho to nehnevá. Povedal mi, že keď za večer prehrá takto 15-krát, nemôže sa stále hnevať. Inak by sa zbláznil.

Väčšina hráčov peniaze prehrá. Mnohí z nich nadávajú na ostatných pri stole, prečo hrali s takou a takou kartou. Niektorí za to dostanú aj zákaz vstupu do kasína. Keď sa však s variáciou skamarátiš, môžeš tri mesiace prehrávať, a keď hráš správne, štvrtý mesiac vyhráš naspäť všetko, čo si prehral. Chce to len trpezlivosť.

Zažil si niekedy tilt – stav, keď ťa prevalcovali emócie?

Veľakrát. Aj keď si to dobrý hráč neprizná, tilt tam je vždy, hoci trvá len 5 či 10 minút. Keď prehráš veľkú hru, hoci si bol favorit, môžeš sa od stola kedykoľvek postaviť. Zoberú ti len malé povinné vklady, čo nie je veľa. Mne pomáha ísť sa vyvetrať na vzduch, predýchať sa a povedať si, že som urobil všetko správne.

Funguje to ako minca, ktorá je na jednej strane o trochu ťažšia. Keď si 70-percentný favorit, môžeš prehrať teraz aj o päť minút. Keď to však budeš robiť mesiace, budeš v pluse. Mnohí ľudia sa po veľkej prehre úplne zmenia. Začnú hrať všetko, dávať all-in, nadávať a stávajú sa agresívnymi. Tilt je jeden z najväčších nepriateľov pokeristu.

Kde sa na Slovensku hrá o veľké peniaze? Existujú súkromné hry, na ktoré sa dostaneš len na pozvanie?

Kedysi to tak bolo. Existujú aj dnes, ale dnes je to úplne inak ako pred štyrmi či piatimi rokmi. Len v Bratislave máš tri veľké pokrové kluby a hneď ďalší 20 minút od Bratislavy v Šamoríne. V jednom z tých bratislavských sa práve o niekoľko dní bude hrať turnaj, v ktorom vyzbierajú milión eur. Hráš teda o milión priamo v centre hlavného mesta.

Kedysi bol polmiliónový turnaj veľká rarita. Posledné dva roky je to normálne, na Slovensku sa hrá takmer každý mesiac. Možno kvôli inflácii, možno poker začalo hrať viac ľudí.

Kto sedí pri stoloch? Kto je ten slabý hráč, z ktorého profesionáli žijú?

Slabí hráči sa volajú ryby. Často si však robíme žarty, že aj my sami sme na konci dňa ryby. (smiech) Slovákov je pri stoloch málo, z deviatich hráčov možno dvaja či traja. Veľa cudzincov žije na Slovensku aj kvôli pokru, pretože v mnohých krajinách je regulovaný alebo zakázaný. Sú tu ľudia z Balkánu, z okolitých krajín aj Izraelci. Fungujú aj dohody, keď kasíno zaplatí ľuďom, aby denne sedeli pri stole a rozbehli hru. Inak by ju človek nemal s kým začať.

Najzaujímavejší hráči pre profesionála sú opilci. Keď hráš cashku – teda o skutočné peniaze, máš alkohol aj jedlo zadarmo. Keď som raz vypadol z turnaja a pýtal sa kamarátov, čo mám robiť, povedali mi: „Zahraj si cashku, máš pivo zadarmo.“ Ľudia, ktorí veľa pijú, potom pustia veľa peňazí. Hrajú úplne všetko a ty to na nich za desať minút vidíš.

Druhou skupinou sú turisti, ktorí chodia v lete takmer každý deň. Nevedia pravidlá, nechajú tam 500 eur a idú domov. A potom sú tu tzv. „regulári“, ktorých tam stretávaš stále možno aj 15 rokov a hrajú stále rovnako. Ja som pred tromi mesiacmi spravil finálový stôl päťkrát za sebou, čo je rarita. Niektorí z nich ho za 15 rokov urobili možno dvakrát.

Stretol si sa s tým, že niekto podvádzal alebo prehral viac, ako si mohol dovoliť?

Pred pár mesiacmi začal jeden hráč napádať floormana. Rozbíjal poháre a bol agresívny, takže musela prísť SBS-ka aj polícia a kamaráti ho museli odviesť. Bol pripitý a prehral asi tisíc eur.

Koľko peňazí vie človek prehrať za jednu hru?

Na Slovensku sa väčšinou hrá s minimálnou stávkou tri eurá a hra končí pri 200 či 300 eurách. Väčšina ľudí má pri stole okolo 600 či 700 eur.

Funguje to s pokrom ako s automatmi? Napríklad, že človek nemá peniaze, požičia si a aj tak ide hrať?

Bohužiaľ, áno. Je tam dosť gamblerov. Keď v Bratislave pred rokom zakázali kasína, gambleri, ktorí nechcú dať 20 eur na taxík do Šamorína, si ich radšej nechajú alebo požičajú a idú hrať poker. Nebojím sa povedať, že je to istá forma hazardu.

Práve preto, aby si nebol gambler a mal výsledky, existuje štúdium a exploitative taktika. Z gamblera si urobíš svoju rybku a dáš si ho na udicu. Automatu či rulete nepovieš, že je opitá alebo nevie, čo robí. Automat ti dá to, na čo ho nastavili. Pri pokri túto výhodu reálne máš.

Dobrých hráčov počas prestávky na turnaji pri automatoch, rulete či blackjacku takmer nevidíš. Väčšina z nich sedí bokom a rozoberá ruky, ktoré odohrali. Robím to aj ja. Ďalšie dve hodiny budem hrať s tými istými ôsmimi ľuďmi, tak prečo nevyužiť informácie, ktoré o nich mám?

Ako čítaš ľudí pri stole? Podľa čoho spoznáš, že niekto blafuje?

Keď sa hráč nevie dočkať a siaha po čipoch ešte predtým, ako je na rade, je to jedna z prvých vecí, ktoré si všímam. Vtedy viem, že som pozadu a musím zahodiť. Keď má niekto silné karty, prvé, čo urobí, je, že sa pozrie na svoje čipy. Hovorí to aj Daniel Negreanu, jeden z najlepších hráčov sveta. Keď niekto blafuje, často vypne hrudník a predýchava. Tvári sa silný.

Niektorí hráči si zakrývajú krk, aby nebolo vidieť, ako im búši tep, nosia slnečné okuliare alebo kapucne. Ja sám okuliare niekedy nosím, ale kvôli imidžu, nie aby som sa maskoval. Slúchadlá si zas dáš, keď sa s nikým nechceš rozprávať. Veľa pokeristov sú navyše introverti.

Píšeš, že ťa poker naučil o živote viac než čokoľvek iné. Čo konkrétne máš na mysli?

Že môžem v živote urobiť všetko dobre, a aj tak niekedy prehrám. Prídem na pohovor, poviem všetko správne a ukážem všetky svoje schopnosti, no nevezmú ma, lebo ten predo mnou bol šéfovi sympatickejší. Si lepší, ale prácu nedostaneš. Je to nefér, ale taký je život a taký je aj poker.

V šachu si za výhru aj prehru zodpovedný na sto percent. V pokri môžeš robiť sto percent dobrých rozhodnutí a stále prehrať. V živote aj v pokri potrebuješ dávku šťastia. Preto ho všetci hráme, tešíme sa aj plačeme. Keď sa ti v živote nedarí, tiež to hneď nevzdáš. Ja to beriem tak, že každý nový deň je ďalší turnaj a každé ráno dostaneme rovnaký počet čipov: 24 hodín.

Čo na tvoje hranie hovorí rodina a partnerka? Neboja sa, že všetko prehráš?

Spočiatku sa báli. Mám manželku z Vietnamu a tri roky to nechcela pochopiť. Pochopila to až vtedy, keď som domov priniesol prvé peniaze. Keď si však konzistentný, nepreháňaš to a peniaze prinášaš, prestanú sa báť.

Dobrý hráč by si mal výsledky zapisovať ako v biznise. Mám tri nechtové štúdiá v Petržalke a nedávno som kúpil reštauráciu, a aj tam si zapisujem, čo za deň zarobím. Keď prehrám dvetisíc, nehanbím sa to zapísať a ukázať manželke. Zároveň jej však ukážem, že pred mesiacom som bol v pluse. Hráči sú navyše registrovaní na stránke s výsledkami, takže si to vie každý dohľadať.

A ako to je s bankami a úvermi? Dostane človek hypotéku, aj keď vidia, že pravidelne chodí do kasína?

Poznám hráča, ktorý hrá poker a hypotéku dostal bez problémov. Myslím si však, že v slovenských bankách to môže byť problém. Väčšina hráčov, ktorých poznám, preto využíva zahraničné.

Kde je podľa teba hranica medzi profesionálnym hráčom a gamblerom?

To je asi najťažšia otázka, akú si mi dal. Profesionálny hráč si v podstate nikdy nepovie, že je profesionál, lebo stále študuje, aby sa zlepšoval. Ja by som to nazval jedným slovom: ego. Ego urobí aj z najlepšieho hráča toho najhoršieho. Zažil som to sám, keď som po výhre 10-tisíc o pár dní prehral veľké peniaze.

Keď ťa niekto pred desiatimi dňami porazil, myslíš si, že teraz to už určite zoberieš, lebo ti to vesmír dlhuje. Lenže pokrových bohov, ako im hovoríme, nezaujíma, že si minule prehral. Môžeš prehrať znova a ďalšie tri dni po sebe zase. Dobrý hráč si to uvedomuje a variáciu prijme. Gambler si to vôbec neuvedomuje, takže nemá ani čo prijať.