Otevřený rozhovor o životě na drogách.
Vstupujem do areálu. Hned při vstupu se nás vrátný ptá, kdo jsme a co tam děláme. Po úvodním vysvětlení nás posílá do jedné z množství malých budov rovnoměrně rozmístěných na velké ploše, kterou kromě nevábné architektury pokrývá nesourodá vrstva sněhu a místy i kousek travnaté zeleně. Psychiatrická léčebna je zvláštním místem. Za stěnami jednotlivých bloků jsou lidé, které buď postihla psychická nemoc, nebo se bez pomoci ostatních nedokázali vymotat ze spárů závislosti – alkoholové či drogové. Několik stovek metrů čtverečních spojuje lidi, kteří si zřejmě do konce života budou nést jisté společenské stigma – pacienti s chronickou demencí, schizofrenií, psychopati. Muži, ženy i děti, bohatí a chudí, svobodní, rozvedení, lidé s rodinami. Být někým, kdo se léčí na psychiatrii, a to kdekoliv, je ještě i dnes pro mnohé příznakem slabosti, selhání člověka. To, že za onemocnění v mnoha případech člověk nemůže stejně jako někdo jiný za to, že dostal rakovinu, nebývá dostatečně silným argumentem.
Zajímá nás mužský pavilon pro lidi s drogovou závislostí. Měli bychom mít možnost popovídat si s někým, kdo se dobrovolně přihlásil na několikaměsíční odvykací pobyt s cílem začít nový život bez vlivu návykové látky. Nevěděl jsem, co mohu od setkání čekat. Nevěděl jsem, kdo se naproti mě usadí, jaký daný člověk bude, jaký je jeho osud a ani to, jaký má názor na život, na to, co během něj udělal a na situaci, v níž se ocitl. Několik týdnů příprav a následná cesta autem do nenápadného slovenského regiónu ve mně vyvolávala řadu otázek, co zažiji a zejména to, jak to nakonec dopadne. Závislost je zvláštní věc. A týka se každého. Nejenom tohohle Slováka, ale množstva lidí na celém světě.
Na lékařském pokoji jsme se nakonec ocitli tři – službu konající lékař, já a jeden z pacientů. Pro zachování anonymity ho nazveme jiným jménem. Peter má 26 let a od osmnácti užíval pervitin. Po absolvování předchozí neúspěšné terapie a několika nezdařených pokusech o sebevraždu se rozhodl, že se opět, a tentokrát definitivně, pokusí změnit svůj život – zbaví se své závislosti a bude žít jako každý jiný normální člověk. První, co si na Petrovi všímám, je jeho tvář. Je celá zjizvená, značně poškozené a vypadané zuby skrývá tak, že otevírá ústa jen natolik, aby mu bylo rozumět. Dopíchané ruce mu zakrývá o několik čísel větší košile. Snaží se usmát, ale je vidět, že myslí na zcela jiné věci, což vnímám jako zcela pochopitelné. Lékař, který nyní sedí po jeho levici, mě těsně před setkáním upozorňuje, že se odpovědi mohou rodit těžko, ne každý pacient totiž dobře snáší pocit, že si kvůli užívání drog zničil svůj život a před ostatními se za to stydí.
Dobrý den, mohl byste se nám, prosím, představit?
Dobrý deň. Volám sa Peter, mám 26 rokov a posledných šesť rokov som závislý na pervitíne podávanom vždy do žily. Môj prvý kontakt s drogou som zažil ako čerstvo plnoletý na byte u môjho veľmi dobrého kamaráta, v ktorom býval s ďalšími ľuďmi, ktorí rovnako ako on mali veľkú záľubu v drahej spotrebnej elektronike. Hoci som ho poznal, nešlo mi do hlavy, ako je možné, že u neho pravidelne vídam tie najdrahšie modely telefónov, notebookov či tabletov. Počas spomínanej návštevy k ním zazvonil pre mňa neznámy muž. Všetci vyšli von, mňa nechali na chvíľu osamoteného v ich byte. Keď sa o desať minúť vrátili, v ruke držali balíčky, z ktorých postupne vytiahli to, čomu som vôbec nerozumel, čo je, no dnes viem, že to bolo všetko, čo správny feťák potrebuje na prípravu a užitie pervitínu. Tak mi to interpretoval aj kamarát, ktorý sa mi vtedy priznal, že ho už rok berie. Povedal som mu, že to chcem skúsiť aj ja, tak mi pichol moju prvú dávku.
Pokiaľ ste niekedy v živote videli Pulp Fiction, iste si spomínate na scénu, ako tam John Travolta jazdí pod vplyvom drogy vo svojom aute. Takto nejako som si predstavoval, že daná droga bude pôsobiť aj na mňa. Samozrejme, bolo to oveľa horšie a ja som niekoľko desiatok minút prežíval hrozné pocity. Napriek tomu ma k nej stále niečo priťahovalo, čo dnes nedokážem vysvetliť, no bolo to niečo veľmi silné. Začal som si o tom študovať viac a o mesiac som kamaráta požiadal znova, aby mi pichol jednu dávku. Pocity boli už o niečo lepšie, ale stále to nebolo ono. Začal som sa o celý proces zaujímať ešte viac a do pol roka som začal pervitín užívať pravidelne každý piatok - bez toho som sa na diskotékach vôbec nedokázal uvoľniť ani prehovoriť s dievčaťom, ktoré sa mi páčilo. Postupne som do toho padal stále viac a viac a dopracoval som sa k tomu, že neprešiel deň, aby som si nepichol aspoň jednu dávku, postupne som množstvo aj pravidelnosť jej užívania zvyšoval.
V tom čase som končil štúdium na strednej škole a hoci je to pre mňa prekvapujúce, už ako závislý som ju dokázal vyštudovať a získať výučný list. Bohužiaľ, keďže dlhodobé užívanie pervitínu zhoršuje motoriku, už sa viac tejto práci venovať nemôžem - s materiálom sa mi narába ťažko a kým niekedy som s prácou vo výškach nemal problém, dnes sa mi zatočí hlava už pri pohľade z okna. Postupne som vystriedal niekoľko ďalších zamestnaní, no nikde som dlho nevydržal. Keď som sa z času na čas predávkoval viac ako obvykle, nasledujúci deň som preležal zízaním do steny a nevládal som poriadne vstať, nie to sa ešte vychystať na šichtu. Keď som si po štyroch rokoch uvedomil, že situáciu nezvládam, zdôveril som sa svojmu bratovi s tým, aký mám problém. Ten ma presvedčil, aby som nastúpil na liečenie, no počas pobytu som bol agresívny a pre konflikt s jedným z ďalších závislých ma vyhodili. To už sa so mnou prestali rozprávať rodičia, súrodenci aj najlepší priatelia.
Ten pocit, že ste sociálne odlúčení od svojho okolia, by bol skľučujúci zrejme pre každého. Prirátajte si však k tomu všetko, čo súvisí s užívaním drogy a pochopíte, prečo som sa už toľkokrát pokúsil o samovraždu. Napríklad tu (ukazuje na výraznú jazvu na pravom zápästí) som si chcel podrezať žily, no nakoniec si to odniesli šľachy, o ktoré som definitívne prišiel. Preto mám dnes problém zovrieť ruku v päsť, predmety do nej uchopím len s ťažkosťami a často mi tŕpne. Po dlhšom čase som sa rozhodol, že to skúsim znova. Chcel som dokázať najmä sebe, že na to mám, že dokážem čeliť svojim problémom ako chlap a že sa z toho viem vymaniť. Vyhľadal som pomoc a v lete som nastúpil do programu. Vy ma dnes vidíte ako relatívne dobre živeného (Peter je od pohľadu primeranej postavy, pozn. autorky), no nebolo tomu tak. Za tú dobu, čo som tu, som pribral 7 kilogramov a našiel si nový koníček - posilňovňu. Viem, že až nastane ten čas a ja odtiaľto odídem, okrem toho, že začnem znova pracovať, zotrvám pri posilňovaní. Konečne mám späť svoju postavu spred rokov a teším sa z nej. Teším sa aj z toho, že som si našiel zmysluplnú a zdraviu prospešnú náhradu za drogy. Verím, že sa konečne opäť zaradím do normálneho života.
Pulp Fiction
Kdy jste se rozhodl definitivně zbavit své závislosti?
Vtedy, keď som sa rovnako ako veľakrát predtým skoro predávkoval. Ľutoval som samého seba, písal som bratovi, že mám problém s drogami a alkoholom. Keď potrebujete v daný okamih otupiť hlavu a zhodou okolností pri sebe nemáte akurát dávku drogy, je vám v konečnom dôsledku úplne jedno, čo do seba "narvete". Väčšina ľudí to rieši alkoholom, niektorí trávou. Samozrejme, efekt nie je taký ako po užití drogy, ale keď nemáte peniaze a možnosť danú drogu zohnať, tak ste ochotní urobiť čokoľvek preto, aby ste sa omámili. Prišiel som o množstvo zubov, pretože užívanie pervitínu poškodzuje chrup. Hocikedy sa mi stávalo, že som jedol a z úst sa mi valil prášok, moje vlastné zuby. Často som nespal aj niekoľko dní. Jednoducho, už som toho všetkého mal akurát dosť, bolo toho veľa. Zase som začal uvažovať o samovražde, pretože som si prešiel jednou neúspešnou liečbou. Moje myšlienky boli vtedy jediné - chcel som sa poriadne predávkovať, prefetovať sa na druhý svet. To sa mi síce nepodarilo, ale za to som tri dni bezcieľne blúdil blízko rýchlostných ciest, kde ma napokon našla polícia, odviezli ma sem a museli ma priviazať na posteľ. Nevedel som, kto som, kde som. Zdali sa mi tak živé sny, že som mal problém rozlíšiť, čo je realita a čo fikcia. To už sa so mnou priateľka rozišla - asi pochopila, že so mnou takýto život zmysel mať nebude. Ona na rozdiel odo mňa vedela viesť usporiadaný život a v takom stave by som jej bol iba prekážal. Úplne som jej rozumel. Na druhej strane, aj pre mňa to malo istú výhodu, pretože som sa mohol naplno venovať tomu, kvôli čomu som sem prišiel.
Jak probíhá Váš denní režim zde v prostorách léčebny?
Zo začiatku, keď som sem prišiel, som bol presvedčený, že tak ako naposledy, aj teraz môj pobyt skončí pri tom, že si nakoniec aj tak opäť dám tu svoju potrebnú dávku. Rozhodol som sa ale tomu tlaku nepodľahnúť, vzoprieť sa podobným myšlienkam a stanoviť si nové, vyššie ciele. Namiesto normálnych drog som si našiel druhú drogu - posilňovňu. Som rád, že som dodržal stanovený režim - navštívil som ju každý deň, čo som tu. Aspoň vidíte, že aj taký feťak ako som ja s takouto zlou hlavou môže niečo dotiahnuť do konca. Niečo, čo robí naplno. Nikdy predtým som žiadne koníčky nemal. Na začiatku liečby som vedel, že okrem hlavy chcem zmeniť aj svoje telo. Chcem v dohľadnej dobe získať vodičské oprávnenie na motorku. Nikdy predtým som sa o neho nepokúšal, lebo som sa bál toho, že v stavoch, v akých som po užití drogy býval, by som skôr či neskôr buď zabil seba, alebo niekoho nevinného. Musím síce počas najbližšieho roka po prepustení chodiť každý týždeň na testy, ale pokiaľ ostanem čistý a ja verím, že to tak bude, môžem si následne zažiadať o vodičské oprávnenie. Z hľadiska rodiny som opäť nadviazal kontakt s bratom. Predtým, keď som užíval drogy a on chcel prísť ku mne na návštevu, radšej som mu neotvoril a vyhýbal sa mu ako sa len dalo. Nechcel som, aby u mňa bol, pretože som nechcel, aby ma videl v takom zlom stave. Na vzťahu s ďalšími dvomi bratmi budem pracovať hneď po prepustení. Telefonoval som tiež s ostatnými členmi rodiny - s rodičmi, starou mamou, bratrancami, sesternicami. Držia mi palce, chcú, aby som vydržal abstinovať. Pobyt tu mi umožnil premýšľať o živote a o tom, čo skutočne chcem. Akým spôsobom chcete žiť, či chcete predávať drogy alebo mať zamestnanie, po ňom záľuby. Či chcete v piatok a v sobotu tráviť v krčme, a potom v nedeľu tráviť s bolesťou hlavy a netešiť sa v pondelok do práce, alebo ísť, napríklad, v piatok do posilňovne, v sobotu na hory a v nedeľu v pokoji odpočívať doma a tešiť sa do práce, tešiť sa zo života. Keď nebudete fetovať, zrazu budete mať peniaze na to, aby ste si kúpili, čo chcete - pekné oblečenie, drahé auto. Táto liečba je dobrá v tom, že všetok personál sa k vám správa s úctou. Aj keď vyzeráte neupravene, máte mastné vlasy, ste špinaví a smradľaví, správajú sa k vám ako k vlastným. Človek, ktorý je sfetovaný, medzi ľudí tak často nechodí. Vtedy vám je úplne jedno, ako vyzeráte a čo si o vás myslí okolie. Tu v liečebni sa všetci dívajú na vaše svetlé stránky.
Neodmyslitelnou součástí léčby jsou i skupinové terapie
V čem se liší Peter z prvního neúspěšného léčení od Petra, se kterým se teď bavím?
Povedal som si, že už nechcem znova prechádzať tým celým trápením od začiatku a že jedinou cestou, ako to dosiahnuť, je zmeniť zmýšľanie a najmä prístup k tomu, čo robím. Vedel som, že nechcem trápiť svojich blízkych a sedieť hodiny aj dni v tých zlých stavoch, ktoré som prežíval. Inak som bol odhodlaný naplánovať samovraždu tak, aby mi konečne vyšla. Dnes vidím, že sa dá žiť aj normálnym spôsobom. Cítim sa lepšie vďaka tomu, že abstinujem, cvičím a že sa ľudia so mnou rozprávajú normálne.
Co Vás opakovaně dohánělo k sebevraždě?
Hanba medzi všetkými. Okolie už nevedelo, čo má odo mňa čakať. Medzi ľuďmi som býval v permanentnej psychóze. Vkrádal som sa do cudzích domov, pritom som vôbec nevedel, prečo to robím. Nikdy predtým som to nerobil. Cítil som sa v spoločnosti menejcenný, že jej nemám čo ponúknuť, že som skončil. Bál som sa, že aj keby som začal život v inom meste, nič by sa nezmenilo a všetko by prebiehalo rovnakým spôsobom.
V úvodě našeho rozhovoru jste popsal Vaši první zkušenost s drogou. Dokážete po těch letech říct, co byl prvotní impuls, který Vás donutil si drogu vpíchnout?
Zvedavosť. Absolútne som netušil, čo drogy môžu spôsobiť. Ako som spomínal, po prvýkrát som sa k pervitínu dostal až u kamaráta na byte. S ním sa poznáme od malička, je o šesť rokov starší odo mňa. Ako tínedžeri sme fajčievali marihuanu. Keď som ten pervitín videl u neho na stole, opýtal som sa ho, či to môžem vyskúšať aj ja.
Pokud tomu správně rozumím, zvědavost zvítězila nad faktem, že jste zřejmě musel vědět, že drogy, obzvláště ty tvrdé, jsou špatné.
Takto by som to rozhodne neformuloval. Fajčil som trávu a ani pri nej som nemal pocit, že robím niečo zlé, nebral som ju ako drogu. Pritom, keď ju začnete fajčiť a vybudujete si návyk, máte tendenciu zháňať si niečo silnejšie. Takto sa dostanete k ďalším drogám.
Peter se několikrát pokusil podřezat si žíly
Zmiňujete Vaše zkušenosti s kouřením marihuany. Dost lidí, zejména mladých, má tendenci říkat, že marihuana je z hlediska budování návyku a zdraví škodlivých účinků „lepší“ než alkohol či klasické tabákové cigarety. Souhlasíte s tímto názorem?
Marihuana je rovnako návyková ako alkohol alebo cigarety. Keď ju nemáte, zvyknete si na ňu rovnako ako na všetko ostatné. Fajčenie marihuany je životný štýl. To, že si ju pravidelne obstarávate a fajčenie jointu je prvou vecou na programe dňa hneď po zobudení, nevnímate ako niečo zlé. Keď som si ja po prvýkrát zafajčil trávu, bola to neusušená rastlina, ešte mokrá. Začalo mi dunieť v hlave, točil sa okolo mňa celý svet, strácal som rovnováhu. Napriek tomu sa mi tento stav veľmi páčil a vedel som, že toto chcem zažívať. Od tej chvíle som ju fajčil.
Představuje kouření marihuany dle Vašeho názoru velké riziko toho, že člověk na konci celého procesu propadne závislosti na tvrdých drogách?
Určite áno. Pretože, keď fajčíte trávu, komunikujete s ľuďmi, ktorí svojim spôsobom nie sú normálni. Tých zvyčajne nestretnete v divadle, v kine, nemajú záujem o seba, o druhých. Získate také kontakty a ste natoľko povoľnejší rôznym zlým myšlienkam, že nemáte problém sa dostať k akejkoľvek inej droge. A hlavne, pokiaľ máte materiál v podobe drogy, môžete ju vymieňať aj za rôzne iné veci - mobilné telefóny, šperky. Väčšina ľudí, ktorá začne fajčiť trávu, skončí na tvrdých drogách. Osemdesiat percent určite.
Vyzkoušel jste krom marihuany a pervitinu i jiné drogy?
Áno. Lysohlávky, ktoré boli veľmi ľahko dostupné už na strednej škole. Ďalej LSD, extázu, rôzne opiáty. Boli totiž časy, keď mi pervitín nestačil, tak som následne užil aj niečo iné. Dokonca aj rôzne zmesi. To je proste ľudská zvedavosť - čo mu tá droga urobí, aký bude mať efekt. Keď mi pred tými šiestimi rokmi kamarát podával po prvýkrát ihlu do ruky, tešil som sa na to, čo sa stane.
Předpokládám, že za to období, co jste užíval drogy, jste měl možnost poznat velké množství různých dealerů a výrobců drog. Jak vnímáte tuto komunitu? Je velká? Má nějaká svá specifická pravidla?
Všetkých ľudí, ktorých poznám, sedia v base na 8 - 10 rokov. Napríklad takí variči, tí svoju činnosť vydržia robiť rok, maximálne dva. Ja som drogy predával mladým ľuďom, šestnásťročným. A tí nebudú držať jazyk za zubami, takže takéto veci sa šíria rýchlo. Všetci si to nakoniec odsedia. A vždy sa objaví niekto nový. Spôsob, ako vyrobiť drogu, sa dá predať. Zaplatíte určitú sumu a ten človek vás to naučí robiť. Keď kráčam po ulici, vidím človeku na tvári, že predáva drogy. Tráva už je dnes slabý odvar oproti tomu, k čomu sa dá dnes dostať. Nebezpečné sú najmä rôzne nekvalitné náhrady bežne užívaných drog. Keď sedíte v MHD, čudovali by ste sa, kto každý s vami cestuje. Nikdy nemôžete vedieť, čo nosí vo vrecku.
Jak jste věděl, za kým jít?
To poznáte z pohľadu. Pozrite sa na mňa (ukazuje na jazvy na tvári). Mám 26 rokov a tvár kompletne zjazvenú. Feťák feťáka pozná.
Jaké pocity jste zažíval bezprostředně po užití pervitinu?
Zo začiatku ste veselí, baví vás všetko okolo vás, smejete sa. Keď dávky zvyšujete, stávate sa uzavretejším. V určitom období som sa dostal na pol gramovú dávku. Keď si pichnete naraz pol gramu, zrúti sa svet okolo vás. Ležíte dlhé hodiny a nie ste schopní nič robiť. Užívate si rôzne pohľady, napríklad na obyčajnú stenu. Tažko sa to vysvetľuje. Cítite sa, akoby ste vyleteli zo svojho tela.
Dokážete odhadnout, kolik peněz jste za to období utratil za drogy?
Na staré peniaze asi milión slovenských korún.
Odkud jste bral tolik peněz? Bylo to jen skrze vaše zaměstnání?
Keď bola práca, drogy sa kupovali z toho. Keď nebolo, musel sa nájsť iný zdroj. Vykrádali sme sklady, rôzne budovy. Alebo sa vykrádal díler. Objednal som si určité množstvo, díler prišiel, ja som mu vytrhol balíček z ruky a utekal preč. Sú rôzne spôsoby, ako sa dostať ku droge, keď ju akútne potrebujete. Bol som schopný človeka podrezať, a to len kvôli tomu, aby mi ju dal.
Šlo Vám při takovém životním stylu někdy o život?
Niekoľko mojich pomerne blízkych ľudí mi naznačovalo, aby som sa zo svojej dediny pobral niekam inam, lebo to so mnou nemusí dobre skončiť. Neskôr som sa dozvedel, že je vypísaná odmena na moju hlavu. Našťastie, nikdy sa mi nič nestalo. Ale chrbát si budem kryť do konca života. Nikdy neviete, čo nosí človek po vreckách.
Když Váš pobyt v léčebně skončí a vy se vrátíte do normální života, nebojíte se, že Vás to opět bude táhnout k drogám?
Mám z toho veľmi veľký strach. Nebojím sa toho, že by som mal chuť na drogu, ja ju vyhľadávať nebudem. Ale obávam sa momentov, keď budem kráčať po ulici a niekto ma zastaví s tým, že má pre mňa nejaký materiál. Pretože ma veľmi veľa ľudí pozná. Ale keď ma ten môj vnútorný hlas upozorní na to, že ten konkrétny človek je zrejme díler, radšej ho nepozdravím a vyhnem sa mu oblúkom. Pretože keď človek berie drogy, postupom času príde o všetky cenné veci vo svojom živote. Hoci so mnou členovia rodiny komunikujú, v tejto chvíli svoju rodinu ešte nemám. Možno bude trvať desať, dvadsať rokov, kým sa to vráti aspoň trochu do normálu. Treba byť trpezlivý.
